Prehľad správ

Najnovšie články

POLITICO.eu: Od kráľovnej po cisárovnú

Domáca politická scéna pozorovateľovi poskytuje podnetov až až, Rovnako dôležité,...

Život v Olympijskej dedine

Otvorila nám postava veľká ako hora. Valibuk Rus nepochopilo pozeral...

Čo potrebujete vedieť o opičích kiahňach

V posledných týždňoch sa aj naše médiá stredného prúde predbiehajú...

Klimatizácia v aute

Od tropických teplôt si zrejme neodpočinieme ešte celú prvú augustovú...

Prečo Biden (ne)musí odísť

Televízny duel medzi úradujúcim prezidentom Bidenom a jeho hlavným protikandidátom,...

Quo vadis Francúzsko?

Voľby do Európskeho parlamentu asi najviac otriasli Francúzskom. Najväčší volebný...

Sedemdesiatpäť rokov stále mladej osy

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Archív redakcie
8 mája, 2021
2:43 pm

Na svet ju priviedli v povojnovom Taliansku, presnejšie v toskánskom mestečku Pontedera. Vyrobili ju v tamojšej továrni firmy Piaggio. Spoločnosť sa už od roku 1884 venovala výrobe vagónov, električiek, lodí a motorov pre lietadlá. Prosperovala z výroby vojenských lietadiel a po vojne hľadala firma nové uplatnenie.

Prvý, málo neúspešný pokus mali v továrni Piaggio za sebou, keď ešte počas vojny navrhli kapotovaný motocykel MP5, prezývaný Paperino (talianska prezývka Káčera Donalda). Nebol praktický a ani elegantný. Nikoho nezaujal.

Druhý pokus urobil majiteľ firmy, Enrico Piaggio (na fotografii vpravo), keď požiadal 23. apríla 1946 o patent na skúter Vespa (taliansky Osa), ktorý pre neho navrhol letecký konštruktér Corradino D’Ascania (na fotografii vľavo). Ten sa inšpiroval skútrami od firmy Cushman, ktoré využívali hlavne americkí výsadkári a navrhol novátorské riešenie uloženia pohonu.

Parascooter – 1944 Cushman Model 53 slúžil v armáde USA v čase druhej svetovej vojny. Tieto minimalistické kolobežky s holým rámom mali zvyšovať mobilitu výsadkových jednotiek. Ich veľkosť im pomáhala rýchlo manévrovať okolo prekážok, ktoré by mohli spomaliť džípy, alebo obrnené autá. Americké letectvo ich zhadzovalo z lietadla pripútané k padáku. Po vojne ich v Taliansku jazdilo veľa.

D’Ascanio pri konštrukcii Vespy z praktických, ale aj estetických dôvodov presunul motor s prevodovkou vedľa zadného kolesa a navrhol elegantný lisovaný rám z plechu. Skútre – malé kapotované motocykle, určené do mesta a na krátke vzdialenosti, vnikli už desaťročia pred Vespou, po vojne sa objavili v zničenom Japonsku. Nový skúter taliansky dostal typický tvar, ktorý mu priniesol aj meno. „Sembra una vespa! (To vyzerá ako osa!),“ prehlásil majiteľ továrne Enrico Piaggio, keď uvidel prototyp označený ako MP6. Motor mal objem 98 kubických centimetrov a bzučivý zvuk.

V povojnovom Taliansku, v čase núdze, si Vespa rýchlo našla fanúšikov, najmä medzi mladou generáciou. Do konca roka 1946 sa ich predalo 2 300 kusov. O rok neskôr už desaťtisíc. V roku 1950 sa začala vyrábať dokonca už aj v Nemecku. V tom roku sa ich vyrobilo spolu 50 000.

Za úspechom Vespy nebol len podnikateľský nápad, ktorý prišiel v pravý čas, ale aj premyslený marketing. Na vrtkom skútri sa preháňali po Ríme hollywoodske hviezdy Gregory Peck s Audrey Hepburnovou v slávnom filme Prázdniny v Ríme (r.1953), vychádzajúca herecká hollywoodska hviezda Marlon Brando, alebo členovia londýnskej subkultúry tzv. mods.

Rolu Vespy, ako rodinného dopravného prostriedku, začal v Taliansku postupne preberať automobil. Najskôr FIAT 600, uvedený na trh v roku 1955 a potom najmä FIAT 500, predstavený v roku 1957. Vespa stále zostávala pre mnohých Talianov lacnejšou alternatívou. Skúter s motorom 150 cm3 stál 150 tisíc lír, zatiaľ čo FIAT 500 až pol milióna, čo predstavovalo ročný plat robotníka.

Dodnes sa vyrobilo viac ako 20 miliónov skútrov Vespa, ktoré všetky vychádzajú z nápadu konštruktéra D’Ascania a majiteľa firmy Enrico Piaggia. Ich spoločné dielo je priemyselná a kultúrna ikona 20. storočia, ktorá dokonale reprezentuje, podobne ako malá Fiatka, taliansky spôsob života, dizajn a eleganciu.

Na vlne požiadavky na individuálnu mobilitu a po vzore úspechu talianskej Vespy sa chcel zviesť aj priemysel v komunistickom Československu. Najskôr sa skútre vyrábali v Čechách. Firma ČZ začala s ich výrobou o desať rokov neskôr ako Piaggio s Vespou. Typu 501 vyrábala od roku 1956 v Českých Budejoviciach.

Tento skúter, prezývaný pre svoj vzhľad „prasa“, mal samonosnú karosériu z oceľových výliskov. Unikátna bola koncepcia umiestnenia nádrže nad predným kolesom. Žiadna iná firma na svete zaoberajúca sa výrobou motocyklov toto umiestenie nepoužila. Súčasťou nádrže bol aj nosič batožiny. Na nádrž plynulo nadväzovali kryty nôh s jednoduchou prístrojovou doskou, obsahujúcou spínaciu skrinku a tachometer. Ďalej karoséria pokračovala podlahou, ktorá bola pozdĺž celého vozidla. Pred sedadlom bol tzv. tunel. Pod dvojsedadlom bol zadný blatník s otvormi pre chladenie motora. V roku 1964 bola výroba ukončená a štafetu prebralo Slovensko s vlastnou koncepciou konštrukcie skútrov.

V Považskej Bystrici najskôr vznikol na pôdoryse populárnej Jawy 50 (Pionier) koncept motocyklu Manet. Skúter Manet S 100 bol prvýkrát predstavený v roku 1958. Objem motora mal 100 cm³ a jeho výkon bol 3,7 kW (5 HP). Bol prenášaný prostredníctvom 4-stupňovej prevodovky. Tento typ sa vyrábal až do roku 1964. Celkovo bolo vyrobených 51 244 kusov.

„Rám zo silnostennej rámovej rúrky kruhového prierezu zaručuje maximálnu stabilitu vozidla a jeho vyššiu životnosť. Predná a zadná kyvná vidlica je uložená v gumových blokoch. Tým odpadá údržba kyvných vidlíc a je zaručená ich stála funkcia. Moderný tlmič výfuku cigarového tvaru je umiestený na pravej strane vozidla a je rozoberateľný, čo uľahčuje jeho dekarbonizáciu. Motor je dvojtaktný s vratným vyplachovaním a núteným chladením. Obsah valca je 123,15 cm3, výkon motora 5,5 kW (7 HP) pri 5300 ot/min, nosnosť je 160 kg a maximálna rýchlosť 82 km/hod”, uvádza archívna správa TASR o novom skútri Tatran S 125.

Svoju budúcnosť vidí Vespa v kreatívnom dizajne a v elektrickom pohone. Na 26. ročníku ADI Compasso d’Oro sa model Vespa Elettrica stal nositeľom čestného uznania za vynikajúce výsledky v globálnom dizajne.

Od osemdesiatych rokov minulého storočia začali skútre prehrávať boj s čoraz pre masy dostupnejšími automobilmi. Vespe nikto neuprie, že sa výrazne zaslúžila o povojnovú motorizáciu Talianska a inšpirovala svet. Tejto ose sa podarilo prežiť a je tu už 75. rokov ako recept na dopravu v preplnenom meste s úzkymi uličkami a obmedzenými možnosťami zaparkovať. Za posledné desaťročie vyšlo na cestu viac ako 1,6 milióna kusov v každom možnom kúte sveta. Jej fanúšikom nevadí, že za svoju elegantnú osu si musia priplatiť aj o pätinu viac, ako stoja skútre od konkurenčných značiek. Talianska osa je predsa originál!