Prežili by ste štyridsať dní v jaskyni bez slnka a bez hodín?

Pomocou experimentu by vedci mali lepšie porozumieť adaptácii mozgovej prispôsobivosti spojenej s vnímaním času v špecifickej životnej situácii a porozumieť, ako si od vonkajšieho sveta a jeho podnetov izolovaná ľudská skupina dokáže vytvoriť novú funkčnú synchronizáciu prispôsobenú podmienkam a ako v týchto extrémnych podmienkach dokáže spolupracovať. O tomto fenoméne neboli zatiaľ spracované žiadne vedecké štúdie.

Dobrovoľníci boli vo veku od 27 do 50 rokov a bolo medzi nimi sedem žien a osem mužov. Predtým, ako boli vybraní do projektu, museli prejsť mentálnymi a fyzickými hodnoteniami.

Každá osoba mala pridelené úlohy počas 40-dňového obdobia v jaskyni. Účastníci mali potraviny a potrebné vybavenie, vodu si zabezpečovali z jaskyne. Niektorí dobrovoľníci mali špeciálne skúsenosti, ktoré boli dôležité pre jaskynnú expedíciu, vrátane lekárskych špecialistov a odborníkov na výskum v teréne, ale v skupine boli aj pre jaskyniarov „neužitočné“ profesie, ako klenotník, analytik business intelligence, alebo špecialista na verejné vzťahy z obranného priemyslu. Výber účastníkov experimentu sledoval cieľ vytvoriť „pestrú skupinu” ľudí, ktorá by zodpovedala “každodennému životu”.

Deeptimers neboli v kontakte s vonkajším svetom. Ich spánkové vzorce, sociálne správanie a vitálne funkcie boli po celý čas pobytu v jaskyni monitorované prostredníctvom senzorov, ktoré posielali údaje vedeckým pracovníkom sledujúcu skupinu na povrchu. Dobrovoľníci napr. požili malé teplomery vo forme kapsúl, ktoré prenášali vedcom telesnú teplotu vo vnútri tráviaceho systému, až kým sa kapsule nevylúčili… Na povrchu dobrovoľníkov sledovalo asi tridsať vedcov, ktorí sa pomocou najmodernejších technológií zamerali na zber údajov a ich skúmanie v dvanástich oblastiach.