Koktavosťou trpel biblický Mojžiš, ale aj Marilyn Monroe a Winston Churchill
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Zdroj: Tyden.cz
„Martinský rínok sa týmto verejne ospravedlňuje spoločnosti Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 790 253 (ďalej len „Petit Press“) za to, že bez nevyhnutného súhlasu opakovane preberala a zverejňovala články a fotografie, ktoré boli skôr zverejnené na webových spravodajských portáloch prevádzkovaných Petit Press a ku ktorým výlučne Petit Press vykonáva príslušné majetkové práva.
Tento obsah sme neoprávnene uverejnili vo svojich príspevkoch, a to aj napriek tomu, že išlo o pôvodné materiály zo siete portálov SME/MY, ktorých prevádzkovateľom je Petit Press.
Uvedomujeme si, že týmto konaním sme porušili autorské práva Petit Press a zároveň sme sa dopustili nekalosúťažného konania.
Za tieto zásahy sa úprimne ospravedlňujeme.
Vedeli ste, že porucha reči, inak povedané koktanie, alebo koktavosť (balbutizmus) oslávila 22. októbra svoj medzinárodný deň? Vedeli ste, že touto poruchou reči trpeli aj mnohé známe historické osobnosti? Údajne koktal biblický Mojžiš, ako aj slávna filmová herečka, nesmrteľný symbol zlatých časov Hollywoodu, Marilyn Monroe, ale aj nekompromisne tvrdý a cynický vojnový britský premiér Winston Churchill. A mnohí iní.
Koktavosť, keď sa včas neodstráni, je veľmi nepríjemná celoživotná porucha komunikácie. Údajne postihuje jedného zo sto ľudí. Nevie sa presne čo ju spôsobuje. Vedci sa domnievajú., že pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov. Niektorí z nich hovoria i o dedičnosti ako možnej príčine. Dlhoročnými pozorovaniami a študovaním jednotlivých prípadov sa prišlo na to, že poruchu reči (balbutizmus) spustí najčastejšie nejaká udalosť. Tragická, ale dokonca aj radostná. Šok sám o sebe z tejto udalosti na spustenie koktavosti nestačí. Človek musí mať istú vrodenú náklonnosť.
U niektorých slávnych balbutikov vadu reči by málokto predpokladal. Zapísali sa do dejín aj napriek tomu, že koktali. Balbutikom bol preslávený rečník, vojnový premiér Veľkej Británie Winston Churchill. Koktal aj kráľ rokenrolu Elvis Presley, alebo herečka Marilyn Monroe. Ešte skôr, v dávnej antike, koktal na začiatku svojej kariéry vyhlásení rečník Démosthenés. Aby odstránil tento svoj nedostatok, veď čo už je to za rečníka, keď koktá, trénoval tak, že si pod jazyk dával oblé riečne kamene a sám bez svedkov rečnil. Údajne takto odstránil svoju rečovú vadu. Koktal aj básnik Vergílius. Vtedy básnici svoje diela prednášali verejne. Preto musel so svojim koktaním niečo urobiť. A podľa Starého zákona bol balbutikom aj Mojžiš. Ale to sa už nedá dnes nijako overiť.
Všetci to boli balbutici. Napriek ich rečovej vade vstúpili do dejín ako významné osobnosti. Koktanie sa dá liečiť. Neliečené prejavy koktavosti u detí, môžu spôsobiť hrôzostrašné vedľajšie následky na detskej duši na celý život. Mnohé koktajúce deti bývajú v kolektíve predmetom posmechu a šikany rôzneho druhu.
Deti začínajú koktať najčastejšie v treťom roku. Vtedy sa totiž učia skladať slová do viet. Keď opakujú len slová a nie celé vety, alebo opakujú len slabiky, treba spozornieť a vyhľadať včas logopéda. Liečenie je individuálne. Niekedy je potrebné siahnuť po pomoci od odborníka na psychoterapiu, lebo koktanie môže vyvolávať pocity úzkosti a depresie.
Zaujímavým faktom, odpozorovaným z praxe, je že balbutici iba výnimočne zadrhávajú svoj rečový prejav pri recitovaní. Pri spievaní už vôbec nemajú problém s plynulosťou prejavu. Spievajú text pesničiek, ako ľudia bez rečovej vady.
Čo robiť s koktajúcim dieťaťom? Treba si v prvom rade uvedomiť, že nejde o mentálnu poruchu. Preto k nemu treba pristupovať ako ku každému inému dieťaťu. Pozorne sledovať, že či nie je okolím šikanované. Treba spolupracovať s jeho učiteľmi, aby sa cítilo nediskriminované a vyčlenené z kolektívu.
Vývoj reči každého dieťaťa je samozrejme individuálny. Rozhodujúce je, aby rodičia a všetci dospelí s dieťaťom čo najviac sa rozprávali, čítali mu a spievali. To všetko je pre dieťa dôležité, aby správne porozumelo slovám, skladbe viet a tým sa položili základy jeho rozprávania. Na dieťa by sa niky nemalo šušlať, alebo neprirodzene artikulovať. Dieťa sa totiž učí napodobovaním a nikto nechce aby aj ono neskôr šušlalo. K rozširovaniu slovnej zásoby veľmi pomáha predčítanie textov, ktoré sú vekovo primerané dieťaťu. Pri dialógoch s dieťaťom by sa jeho okolie malo vyvarovať vulgarizmov, lebo hrozí, že dieťa ich bude opakovať.
Čo robiť s koktajúcim dospelým? Ak začne človek koktať v dospelosti, môže to byť následok úrazu hlavy, dokonca aj úderu do lebky, ktorý zdanlivo nezanechal viditeľné rany. Môže to byť aj následkom šoku, alebo stresu. Koktavosť sa vo vyššej miere v dospelosti objavuje u narkomanov a alkoholikov. Odborná pomoc je nevyhnutná.