Čo potrebujete vedieť o opičích kiahňach

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nedávno vyhlásila prepuknutie opičích kiahní za núdzovú situáciu medzinárodného významu. Je to už druhýkrát od júla 2022, čo odborníci venovali tejto chorobe osobitnú pozornosť.

Doba sa mení a s ňou aj pomenovanie nemocí. Od novembra 2022 používa WHO termín mpox ako náhradný korektný variant pre staré pomenovanie “opičie kiahne”. Staré pomenovanie vraj spôsobuje rasistické a stigmatizujúce pocity. Chorobu dnes svet už teda volá korektne mpox aj keď je to stále len skratka z anglického pomenovania opičie kiahne…

Opice nie sú nosičom, ale pravdepodobným rezervoárom ochorenia. Spravidla dobre nevieme, čo sa deje v strednej Afrike, ale predpokladá sa, že opice majú tieto kiahne a z nich sa dostali do ľudskej populácie. Ako dochádza k tomuto počiatočnému prenosu vírusu na ľudí, zvyčajne zostáva záhadou. V niektorých prípadoch ľudia jedli tieto zvieratá, v iných ich vraj používajú na sexuálne potešenie.

V júni tohto roku bolo hlásených 934 nových potvrdených prípadov a štyri úmrtia z 26 krajín, najmä v africkom regióne (567 prípadov), v regióne Ameriky (175 prípadov), v európskom regióne (100 prípadov), v regióne západného Pacifiku (81 prípadov) a v regióne juhovýchodnej Ázie (11 prípadov). Vo východnej Afrike boli prvé prípady infekcie mpox hlásené v Burundi, Keni, Rwande a Ugande.

Čo je známe o mpoxe? Ide o vírusovú infekciu prenášanú na človeka zo zvierat. Príznaky sú podobné kiahňam, ale nie sú také závažné. Pri kiahňach má pacient na koži vyrážku pľuzgierov a veľmi ťažkú celkovú otravu – ľudia na ňu zomierajú.

Vedci rozlišujú dva genetické typy (skupiny organizmov, ktoré majú spoločného predka a sú si navzájom podobné) vírusu mpox: západoafrický a stredoafrický (z povodia rieky Kongo). Choroba dostala svoje meno vďaka skutočnosti, že vírus bol prvýkrát zistený v Dánsku v roku 1958 u laboratórnych opíc. Prvý prípad infekcie človeka týmto vírusom bol zistený v roku 1970 na území dnešnej Konžskej demokratickej republiky. Odvtedy bola choroba z času na čas zaznamenaná v rôznych častiach Afriky.

Príznaky ochorenia:

• kožná vyrážka alebo lézie slizníc, ktoré môžu trvať 2 až 4 týždne
• horúčka
• bolesť hlavy
• bolesť svalov
• bolesť chrbta
• slabosť
• opuchnuté lymfatické uzliny

Ohniská kožných lézií sa môžu vyskytnúť na rôznych častiach tela:

• na dlaniach a chodidlách;
• na tvári, ústach a hrdle;
• v oblasti slabín a genitálií;
• v konečníku

Choroba sa šíri kontaktom s infikovanými ľuďmi:

• ľudia – prostredníctvom dotyku, bozkávania alebo sexu;
• zvieratá – počas lovu, sťahovania kože alebo varenia;
• materiály – pri použití kontaminovaných plachiet, odevov alebo ihiel;
• tehotné ženy – pri prenose vírusu na svoje nenarodené dieťa.

Mpox sa prenáša hlavne telesným kontaktom, ale webová stránka WHO uvádza, že infekcia sa môže vyskytnúť aj vzdušnými kvapôčkami: blízkym dlhodobým kontaktom v dôsledku vdýchnutia kvapôčok uvoľnených počas dýchania alebo aerosólov, ktoré sa šíria na krátku vzdialenosť. Článok v lekárskom časopise Lancet uvádza, že pravdepodobnosť respiračného prenosu mpox z človeka na človeka sa zdá byť nízka, ale vedci budú pokračovať v štúdiu tejto problematiky.

Doteraz sa toto ochorenie vyznačuje tým, že sa prenáša blízkym telesným kontaktom. V predchádzajúcom náraste tohto výskytu, predminulý rok, sa rozšíril hlavne medzi mužmi, ktorí majú sex s mužmi. Teraz sa však stalo nákazlivejším, takže je možné rozšíriť okruh infikovaných ľudí. Choroby, ktoré sa prenášajú vzduchom, majú vysokú nákazlivosť (chrípka, covid), zatiaľ čo choroby, ktoré sa prenášajú blízkym kontaktom, majú nízku nákazlivosť. Preto má človek napríklad nízku pravdepodobnosť nákazy syfilisom, ak sa zdrží konkrétnych činností. Rovnaký príbeh je aj s mpoxom.

Ak osoba nie je v úzkom kontakte s neznámymi ľuďmi, pravdepodobnosť infekcie je veľmi nízka. V súlade s tým je možné zaviesť štandardnú epidemiologickú stratégiu. Pozostáva z identifikácie kontaktov a izolácie. Ale ani izolácia tu nie je potrebná, stačí len vyšetriť ľudí, ktorí boli s pacientom v kontakte. Mali by sa tiež poučiť, aby sa zdržali kontaktu s inými ľuďmi. V prípade COVID-19 to nefungovalo, pretože choroba sa ľahko šírila a infikovaných bolo príliš veľa.

Súčasné obavy sú spôsobené tým, že tento vírus nedávno zmenil svoje vlastnosti. Choroba sa stala závažnejšou a ľahšie sa šíri. Ak sa choroba bude naďalej meniť týmto smerom, bude väčšia úzkosť – z tohto dôvodu WHO vyhlásila stav znepokojenia.

Aké sú spôsoby liečby?
Neexistujú žiadne spôsoby liečby, v miernych prípadoch len lekári čakajú, kým sa človek sám zotaví. V závažných prípadoch je potrebná hospitalizácia, ale v nemocnici by ste mali počítať len so všeobecnou podpornou starostlivosťou. Neexistuje žiadna špeciálna vakcína. Ale keďže vírus je podobný vírusu kiahní, predpokladá sa, že sa proti nemu použije vakcína. Zásoby lieku nie sú príliš veľké a je ťažké povedať, do akej miery bude možné ovplyvniť šírenie tejto choroby. Neexistujú žiadne dôvody na všeobecné očkovanie. Preto sa zdá, že ide skôr o teoretickú možnosť. Túto vakcínu by bolo možné napríklad preniesť do krajín strednej Afriky, kde je väčšina infikovaných ľudí.