Prehľad správ

Najnovšie články

Prečo má hodina 60 minút

Berieme to ako samozrejmosť, že deň má 24 hodín, hodina...

Záhradníkov rok: Užitočná usadenina z kávy

Použitie kávovej usadeniny ako prírodného hnojiva pre rastliny nielenže znižuje...

Čo by ste mali vedieť pred návštevou Japonska

Japonsko nie je síce masovým cieľom našich turistov, ale dnes...

Nepodceňujte vysoký krvný tlak

Takmer každý tretí človek má vysoký krvný tlak (hypertenziu). Mnohí...

Miesto trojuholníka maják

Výstražný trojuholník je povinnou súčasťou výbavy každého automobilu, určený na...

Avokádo áno, ale nie pre každého

Avokádo býva v influencerských príspevkoch a v populárnych článkoch o...

Najznámejší protestný symbol na svete

21. februára 1958 je deň vzniku symbolu, ktorý menil svet. Britský grafik a dizajnér a presvedčený pacifista Gerald Holtom (1914-1985) predstavil objednávateľom svoj grafický návrh symbolu pre pripravovaný Veľkonočný pochod. Symbol čoskoro obletel svet, stal sa poznávacím znakom jednej historickej etapy a zmenil celú generáciu. Pri jeho rozšírení zohrala úlohu jednoduchosť návrhu. Dokáže ho nakresliť aj 5-ročné dieťaťa. Dodnes je to silný symbol s hypnotickou príťažlivosťou.

Britská iniciatíva proti jadrovej vojne hľadala emblém pre protestný pochod plánovaný na Veľkú noc 1958. Navrhnúť ho mal grafický dizajnér Gerald Holtom. 21. februára predstavil svoje náčrty. Neskôr prijala jednorazový symbol pochodu za svoje trvalé logo britská Kampaň za jadrové odzbrojenie.

Holtom bol inšpirovaný vlajkovými signálmi „N“ a „D“ používanými v námorníctve. Jeho dizajn má predstavovať písmená „N“ a „D“ – čo znamená v angličtine „jadrové odzbrojenie“. Ako na samotný výtvarný nápad prišiel, neskôr napísal: „Bol som zúfalý. Veľmi zúfalý. Nakreslil som seba: predstaviteľa zúfalého jednotlivca s rukami vystretými von a nadol na spôsob Goyovho sedliaka pred popravnou čatou. Formalizoval som kresbu do čiary a dal okolo nej kruh.“

Prvýkrát symbol ukázali verejnosti na Veľký piatok 1958 počas pochodu z londýnskeho Trafalgarského námestia do výskumného centra jadrových zbraní v Aldermastone, vzdialenom asi 80 kilometrov. V USA tento symbol prvýkrát použili hnutia za občianske práva. Pravdepodobne ho do Ameriky doviezol Bayard Rustin, ktorý sa zúčastnil londýnskeho Veľkonočného pochodu v roku 1958. Rustin bol blízky spolupracovník Martina Luthera Kinga Jr. Symbol bol neskôr prijatý Americkou študentskou mierovou úniou, ako znak protivojnového hnutia.

V USA symbol stratil pôvodné spojenie iba s jadrovým odzbrojením a vo všeobecnosti začal znamenať symbol mieru: V 60. rokoch Spojenými štátmi hýbalo protivojnové hnutie, najmä keď vojna vo Vietname eskalovala v polovici 60. rokov 20. storočia. Symbol mieru prijali protivojnoví demonštranti a hnutie hippies za svoje erbové znamenie. Reprezentoval protivojnovú generáciu, ktorá sa riadila heslom: Make Love Not War.

Symbol sa tak stal všadeprítomný. Svoje miesto si našiel na mikrobusoch Volkswagen, obľúbenom vozidle príslušníkov hippies, na tričkách a pozmenených amerických zástavách. Pod symbolom mieru vystupovali na protestoch hviezdy populárnej hudby, ako Bob Dylan, alebo Joan Baezová.

S cieľom čo najširšieho rozšírenia sa Gerald Holtom zámerne vyhýbal tomu, aby bol jeho dizajn chránený autorským právom. Chcel, aby jeho dielo mohla používať akákoľvek skupina bojujúca za zákaz jadrových zbraní. Osud to však zariadil tak, že sila jeho symbolu presiahla pôvodnú myšlienku a zvyšok sveta symbol prijal aj pre iné hnutia a iniciatívy. Objavil sa aj v bývalom Československu, ako symbol odporu proti sovietskej invázii a vzdoru voči totalitnému režimu.

Po smrti Johna Lennona v decembri 1980 ktosi vytvoril symbolický náhrobok Johna Lennona na pražskej Kampe. Neznámy autor kriedou napísal Za Johna Lennona a nad nápis nakreslil kríž. K symbolickému náhrobku nosili ľudia kvety, sviečky a Lennonove fotografie. Čoskoro sa na blízkej stene začali objavovať graffiti inšpirované Lennonom a útržky textov piesní hudobnej skupiny Beatles. O Lennonovom múre postupne písali aj niektoré samizdatové či exilové časopisy.

V apríli 1981 bol múr prvýkrát pretretý zelenou farbou, zrejme v súvislosti s prípravami XVI. zjazdu KSČ. Premaľovanie steny úplne zmenilo atmosféru miesta, zo steny zmizla poézia a objavil sa rad hesiel s politickým podtextom. Múr bol premaľovaný niekoľkokrát – na zeleno aj na šedivo. Po stretnutí desiatok mladých ľudí k prvému výročiu Lennonovej smrti 8. decembra 1981 boli na stenu umiestnené plagátové plochy, pretože premaľovanie nepomáhalo. Každoročné stretnutie Lennonových fanúšikov postupne prerástlo na večerné pochody Prahou, proti ktorým zasahovala polícia. Komunistická tlač písala o účastníkoch ako agentoch západného sveta. Od polovice 80. rokov sa na Kampe okrem iného podpisovali petície proti rozmiestneniu jadrových zbraní na oboch stranách železnej opony.

Symbol mieru, zámerne nechránený autorskými právami sa ocitol aj v rukách obchodníkov. Ťažia z jeho popularity dodnes. Miliónkrát ho replikovali na rôznych tričkách, hrnčekoch, šperkoch, módnom oblečení, alebo zdobí obliečky na vankúše.