Prehľad správ

Najnovšie články

Prečo má hodina 60 minút

Berieme to ako samozrejmosť, že deň má 24 hodín, hodina...

Záhradníkov rok: Užitočná usadenina z kávy

Použitie kávovej usadeniny ako prírodného hnojiva pre rastliny nielenže znižuje...

Čo by ste mali vedieť pred návštevou Japonska

Japonsko nie je síce masovým cieľom našich turistov, ale dnes...

Nepodceňujte vysoký krvný tlak

Takmer každý tretí človek má vysoký krvný tlak (hypertenziu). Mnohí...

Miesto trojuholníka maják

Výstražný trojuholník je povinnou súčasťou výbavy každého automobilu, určený na...

Avokádo áno, ale nie pre každého

Avokádo býva v influencerských príspevkoch a v populárnych článkoch o...

Krstná mama punku

Vivienne Westwoodová, rodená, sa narodila v roku 1941 ako Vivienne Swireová v severnom Anglicku v grófstve Derbyshire. Jej rodičia boli robotníci. Možno aj preto nechápali vášeň svojej dcéry pre čítanie kníh. Raz jej matka dokonca dala menšiu sumu, aby ju motivovala k odhláseniu sa z miestnej knižnice. Na druhej strane jej rodičia vštepovali sebavedomie a schopnosť pracovať manuálne rukami. Neskôr, už ako známa návrhárka povedala, že v piatich rokoch si dokázala vyrobiť topánky a od 11 rokov si šila pre seba oblečenie.

V roku 1957 sa rodina presťahovala do Londýna, kde jej rodičia dostali prácu na pošte. Vivienne strávila jeden semester na umeleckej škole, kde študovala šperkárstvo. Napokon vyštudovala za učiteľku a začala učiť na základnej škole. Nemala žiadne riadne vzdelanie v oblasti módneho návrhárstva, ale ani to jej nezabránilo v tom, aby si ušila svoj vlastný svadobný odev, keď sa v roku 1961 vydala. Za manžela si zobrala módneho a tanečného nadšenca Dereka Westwooda. Spolu mali syna syna Benjamina. „Žili sme v kúzle amerického sna: usmievavá gazdinka s upravenou hlavou a naškrobenou zásterou, všetko sa blyští, manžel príde z práce – a tam ho čaká ideálna rodina. Ale potom sa americký sen končí. Zrazu som si uvedomila, že sú to len kecy, všetko je nudné,“ popísala svoje manželstvo v dokumente „Westwood. Punk, ikona, aktivista.“ Manželstvo s Derekom vydržalo dva roky, ale po rozvode si nechala jeho priezvisko.

Vrátila sa k rodičom, naďalej učila v škole a aby si privyrobila, predávala doma vyrobené šperky. V roku 1965 ju jej brat zoznámil s 19-ročným študentom umenia Malcolmom McLarenom. Neskôr si Westwoodová vo svojich memoároch spomenula, že ju na ňom zaujala jeho nevšedná pleť: McLaren totiž použil mastenec, aby zdôraznil svoju bledosť. Začal jej pomáhať s dizajnom šperkov a začali si románik. V roku 1967 Vivien porodila ich syna Joea. Aj vzťahy v druhom manželstve boli komplikované. Syna Joea vychovávala jeho stará mama. McLaren požiadal svojho syna, aby mu nehovoril otec, odmietol pomôcť Vivien s deťmi a opustil ju.

Napriek rozpadu manželstva ich vzťah na boli biznisu pokračoval. V roku 1971 si spoločne otvorili v Londýne obchod „Let It Rock“ a začali tam predávať plyšové oblečenie, ktoré bolo vtedy v móde. Obchod viackrát zmenil koncept a aj názov . Najznámejší z názvov bol „Sex“. Do polovice 70. rokov predávali roztrhané tričká, dlhé rukávy s portrétom Alžbety II., ktorej pery prepichli špendlíkom, košele a nohavice s popruhmi ako na padák, spodnú bielizeň s ostňami a vinylové oblečenie – vo všeobecnosti všetko, čo by si vtedajšia ctihodná snobská londýnska verejnosť nikdy neobliekla.

Práve v tomto obchode sa Westwoodová a McLaren stretli s budúcimi hudobníkmi kultovej punkovej skupiny Sex Pistols. McLaren sa stal ich manažérom a Westwoodová ich obliekla. The Sex Pistols ukázali svetu ako znie punk a Westwoodová tejto hudbe dala vizuálnu podobu.

Pre ňu bol punk spôsobom, ako vyzvať establishment, aby zmenil svet. Postupom času si však uvedomila, že väčšina fanúšikov punk považuje len za hudbu a osobný štýl prezentácie a nemieni sa hlbšie angažovať v zlepšovaní sveta tak ako ona. Sama priznala, že bola z toho sklamaná. Aj samotný punk časom odumieral. Začiatkom osemdesiatych rokov McLaren prešiel od Sex Pistols na novú vlnu s kapelou Bow Wow Wow. Westwoodová pre túto zmenu vymyslela oblečenie inšpirované pirátmi a indiánmi.

V roku 1981 sa prvýkrát zúčastnila londýnskeho týždňa módy a predstavila slávnu kolekciu Pirates. Odvtedy neustále prehodnocovala vzhľad súčasného obliekania. Najprv spolu s McLarenom, s ktorým prišli s niekoľkými ďalšími kolekciami a potom sama. McLarene zomrel v roku 2007 vo veku 64 rokov na rakovinu.

Do konca 80.-tych rokov Westwoodová získala uznanie vo svete módy. V rokoch 1991, 1992 a 2006 bola vyhlásená za britskú dizajnérku roka . V roku 1992 jej kráľovná Alžbeta II. udelila Rád Britského impéria. Na udalosti sa Westwoodová objavila v sivom obleku – a bez nohavičiek… Tento moment fotografi zachytili, keď sa otočila a zdvihla sukňu. V roku 2006, po získaní vyššieho stupňa rovnakého rádu, Westwoodová podľa svojho priznania opäť prišla ku kráľovnej bez spodnej bielizne, ale už aspoň nepózovala fotografom.

Ľudia si ju spájajú hlavne s punkom a všetkou jeho estetikou, ale ona je oveľa viac než to. Ovplyvnili ju dejiny umenia, maľby starých majstrov. Inšpiráciu si našla najmä v historických kostýmoch 17.-19. storočia. Do súčasnej módy priniesla zo zabudnutia korzety a premenila ich zo spodnej bielizne na plnohodnotné kostýmové kúsky. Vymyslela „mini crini“, zmenila viktoriánsku róbu s krinolínou, ale na takú krátku, že by si ju ženy tej doby nikdy neobliekli. Westwoodová, ešte spolu s McLarenom vytvorili klobúk Buffalo, ktorý internetová generácia objavila v roku 2014, keď ho mal na sebe hudobník Pharrell Williams na odovzdávaní cien Grammy . Modelkám až karikatúrne zdôraznila prsia a boky a postavila ich na takú vysokú platformu, že niektoré doslova na móle padali .

Z kráľovnej undergroundu sa Westwoodovej stal uznávaná dizajnérka celebrít hlavného prúdu. V roku 2008 sa hrdinka Sexu v meste Carrie Bradshaw vydala v svadobných šatách od Vivienne Westwoodovej. V roku 2013 stála jej iba 12-minútová módna prehliadka v Paríži približne 200 000 libier a zahŕňala oblečenie v hodnote milión libier. Značka Vivienne Westwood sa stala jednou z najznámejších značiek v Japonsku a jej hodnota sa odhadovala na milióny libier. Napriek tomu všetkému Westwoodová naďalej protestovala za lepší svet. V roku 2008 niesli modelky na jej prehliadke znaky požadujúce spravodlivý súdny proces pre väzňov na americkej základni na Guantáname. V roku 2012 sa osobne postavila na pódium v tričku s nápisom „Climate Revolution“. Obhajovala aj informátorku WikiLeaks Chelsea Manningovú. V roku 2015 Westwoodová dorazila k sídlu britského premiéra Davida Camerona v bielej cisterne a protestovala proti povoleniu ťažiť ropu a plyn pomocou metódy frakovania. Už ako postaršia dáma sa v roku 2020 pripútala reťazou v klietke neďaleko budovy súdu, kde sa zvažovala otázka vydania Assangea z Veľkej Británie do USA. V roku 2022 pre neho a jeho snúbenicu Stellu Morris ušila outfity na ich svadbu, ktorá sa konala v londýnskom väzení.

So silným zameraním na aktivizmus však Westwoodová dokázal zostať jedným z mála významných dizajnérov, ktorí nepredali svoje módne domy veľkým konglomerátom. Naďalej viedla značku Vivienne Westwood spolu s Andreasom Kronthalerom, jej tretím manželom, s ktorým sa zoznámili na umeleckej škole vo Viedni, kde učila a on bol jej študent.