Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Desať predpovedí na rok 2023

Rok 2022 bol v znamení inflačného šoku, ktorého základy boli položené v rokoch pandémie prudkým rastom do obehu vypustených peňazí. To zhoršilo ešte dopady ruskej invázie na Ukrajinu. Čaká nás v roku 2023 návrat do normálu? Podľa Saxo Bank je to takmer vylúčené, pretože svetová ekonomika je vo vojnovom stave a všetky globálne mocnosti sa usilujú o posilnenie vlastnej bezpečnosti V zmysle vojenskom, n na úrovni dodávateľských reťazcov, energetiky i financií. Experti zo Saxo Bank tak ako každý rok poskladali zoznam desiatich možných šokov na nasledujúci kalendárny rok. Aj pre rok 2022 sme svojim čitateľom priniesli v článku „Čaká nás v roku 2022 revolúcia?“ ich predpovede. Posúdenie, ako sa ich predpovede naplnili, necháme na našich čitateľov. Experti Saxo Bank pre rok 2023 predpovedajú, že:

1. Koalícia miliardárov založí biliónový energetický “Projekt Manhattan”
Dopyt po elektrine rastie a nástup elektromobility a postupujúca digitalizácia, ako aj exponenciálny rast množstva dát ju len ďalej priživujú. V nasledujúcich dekádach môžu len dátové centrá spotrebovávať až pätinu elektriny vyrobenej na celom svete. Výroba a distribúcia energie pritom naráža na rôzne ekologické a technologické prekážky. Majitelia najväčších technologických firiem a ďalší z najbohatších ľudí preto založia projekt, ktorého cieľom bude urýchlenie hľadania riešení pre globálnu energetiku. Ich cieľ bude získať na projekt bilión dolárov a za tieto zdroje nájsť cestu k prechodu od starej energetiky k tej novej, teda najmä spôsoby, ako na existujúcu infraštruktúru nadviazať nové technológie a postupy tak, aby sa svet vyhol rozsiahlym problémom v dodávkach energie. Významná časť peňazí bude venovaná aj na rozvoj umelej inteligencie.

2. Francúzsky prezident Emmanuel Macron rezignuje

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v roku 2022 obhájil svoj mandát a veril, že povedie Francúzsko cestou reforiem. Potom ale jeho strana prišla o jasnú parlamentnú väčšinu, a tak prezident musí hľadať kompromisy, na čo nie je zvyknutý. Jeho snaha presadiť rozpočet napriek odporu parlamentu a naopak nemožnosť presadiť ďalšie dôležité zákony vyústi v rozhodnutí rezignovať na prezidentskú funkciu. Rozbehne vlastný startup, dúfa ale, že ho verejnosť bude chcieť späť v Elyzejskom paláci, ktorého bránu pritom svojim odchodom z funkcie otvoril krajne pravicovej Marine Le Penovej. Situácia povedie k veľkej nestabilite, premietne sa do fungovania celej Európskej únie a spustí silnú volatilitu eura. Nakoniec ale dá vzniknúť silnej protipopulistickej koalícii s novým vedením a francúzske vládne dlhopisy so svojimi výnosmi priblížia tým nemeckým.

3. Cena zlata vystrelí na 3 000 USD za trójsku uncu

V roku 2022 inflácia vystúpila na maximá za niekoľko desiatok rokov, zlato ale nedostálo svojej (niekdajšej) povesti štítu proti inflácii. Finančné trhy chceli veriť tomu, že centrálne banky dostanú rast cien pod kontrolu, v roku 2023 si ale uvedomia, že inflácia zostane podstatne zvýšená dlhú dobu. Prísnejšia menová politika FED-u vyvolá otrasy na trhu s americkými vládnymi dlhopismi, a tak budú musieť Powell a spol. zaradiť spiatočku. Čína sa rozhodla uvoľniť svoju politiku nulovej tolerancie covidu-19, čo podporí dopyt po komoditách. S rastom ich cien začnú opäť silnieť aj inflačné tlaky. Vysokú cenu zlata bude podporovať geopolitická neistota, ktorá povedie k ďalšej premene devízových rezerv centrálnych bánk na zlato, štáty budú masívne investovať do posilnenia národnej bezpečnosti a porastie likvidita s tým, ako sa jednotlivé krajiny budú snažiť vyhnúť kolapsu svojich dlhopisových trhov v prostredí recesie. Cena zlata hravo prerazí nad doterajšie maximum 2 075 USD za trójsku uncu a zastaví sa až na okrúhlych 3 000 USD.

4. Založenie spoločných ozbrojených síl Európskej únie

Každá skutočná ekonomická a politická únia musí mať národnú bezpečnosť ako prioritu. V čase, keď sa bojuje prakticky na hraniciach EÚ, to pre Európu platí dvojnásobne. Európa ale po rokoch malých investícií do armád a sústredenia sa na boj s terorizmom (často ďaleko za hranicami starého kontinentu) bude musieť zapracovať na vlastnej obrannej politike. Politici preto schvália záväzok vytvoriť do roku 2028 spoločné ozbrojené sily EÚ, ktoré budú zahŕňať pozemné vojsko, námorníctvo, letectvo i vesmírny program. Projekt má celkovo v nasledujúcich dvadsiatich rokoch stáť 10 biliónov eur. Na financovanie spoločných ozbrojených síl Európska únia použije peniaze získané z predaja dlhopisov EÚ, na ktorých budú mať jednotlivé štáty podiel na základe veľkosti HDP.

5. Aspoň jedna krajina zakáže všetku produkciu mäsa do roku 2030

Viac ako tretina všetkých zrnín ročne globálne poslúži ako krmivo pre zvieratá a 80 % poľnohospodárskej pôdy tvoria pastviny. Kvôli rastúcemu dopytu po mäse sa ničia pralesy a zvyšujú sa emisie skleníkových plynov. Vo vyspelom svete tak rastú snahy o znižovanie konzumácie mäsa, v tom rozvojovom ale rýchlo rastúcej (a bohatnúcej) populácii preferuje pravý opak. Snaha o zabrzdenie klimatickej zmeny je popri energetike práve o produkcii potravín a ich konzumácii. V roku 2023 sa tak nájde prvá krajina, ktorá priamo zakáže produkciu mäsa zo živočíšnej výroby do roku 2030. Už od roku 2025 potom dôjde k výraznému zdaneniu mäsa. Svet začne vo veľkom investovať do rozvoja masových náhradiek z rastlín a laboratórne pestovaného mäsa.

6. V Británii prebehne referendum o návrate do EÚ

Britská konzervatívna vláda naordinovala krajine úsporné opatrenia a vyššie dane, pretože vývoj rozpočtu (a názor finančných trhov) prakticky neumožňoval nič iné. Popularita ministerského predsedu Rishiho Sunaka a ministra financií Jeremyho Hunta klesne na extrémne nízku úroveň spoločne s tým, ako sa ekonomika Spojeného kráľovstva zvezie do hlbokej recesie. V spoločnosti budú silnieť hlasy pre predčasné voľby a začnú sa objavovať aj zmienky o možnom novom referende o vzťahu Británie a Európskej únie. V treťom kvartáli 2023 sa nakoniec k moci dostanú labouristi a hneď na november vyhlási nové referendum. V ňom sa občania (najmä vďaka hlasom mladej generácie) vyjadria pre návrat ostrovného kráľovstva do EÚ.

7. V rámci boja s infláciou budú zavedené rozsiahle cenové kontroly

Odklon od globalizácie a nevyriešené otázky spojené s energetickou bezpečnosťou budú prispievať k naďalej výrazne zvýšenej inflácii. V Európe je navyše vojna. V histórii pritom práve vojnové obdobia popri stratách na životoch a majetku prakticky vždy viedli k zavádzaniu rôznych typov kontrol cien, prídelových systémov a podobne. V roku 2022 sme sa dočkali mimoriadnych daní, vlády ale zatiaľ nepristúpili ku klasickému prideľovaniu zdrojov v rámci ekonomiky. Namiesto toho dotujú spotrebu (napríklad stropy na ceny energií). Politici robia stále tie isté chyby vo viere, že kontrolou cien (ktorých rast považujú za zlyhanie trhových mechanizmov) a miezd obnovia stabilitu trhu a hospodárstva. Nerieši to pritom príčinu, ale následok. Nechcené dôsledky toho sú obrovské – viac intervencií iba prispeje k ďalšiemu rastu inflačných tlakov, destabilizácii ekonomiky a niekedy aj celej spoločnosti. Dlhodobé zlepšenie môže priniesť jedine cenotvorba pod taktovkou voľného trhu, produktivity a efektívnych investícií (na ktorých praktickú neexistenciu v ére všemožných dotácií, intervencií a ďalších opatrení Saxo Bank dlhodobo upozorňuje).

8. Krajiny OPEC+, Čína a India vystúpia z MMF a dohodnú sa na vzájomnom obchode s novým rezervným aktívom

Americká vláda používa dolár ako zbraň, a tak sa niektoré krajiny dohodnú na vystúpení z Medzinárodného menového fondu a založia Medzinárodnú clearingovú úniu (ICU) a nové rezervné aktívum nazvané bancor (kód KEY), inšpirované niekdajším Keynesovým nápadom z doby pred Brettonwoodskymi dohodami. To bude naviazané na kôš komodít, budú na ne zafixované kurzy jednotlivých národných mien a ich pohyby sa budú odvíjať od vývoja bežných účtov členských krajín ICU.

Napriek tomu, že na USA pripadá len necelá pätina globálneho obchodu, je viac ako tretina všetkých svetových transakcií vedená v amerických dolároch a na menu USA pripadá stále bezmála 60 % svetových devízových rezerv. Obmedzenie obchodu s Ruskom v súvislosti s vojnou na Ukrajine zasiahlo okrem iných aj mnoho krajín, ktoré nie sú obchodne napojené na USA. Rozsah zákazov ďaleko prevyšuje význam sankcií uvalených na krajiny ako Irán, Venezuela a ďalšie. A tieto krajiny majú logicky obavu, či ich rezervy v dolároch (ale aj eurách, librách alebo jenoch) nemôžu byť nabudúce zmrazené tak, ako sa to stalo v prípade tých ruských. Preto centrálne banky krajín ICU výrazne obmedzia svoje dolárové rezervy. Americká mena klesne voči košu mien krajín ICU o 25 % a výnosy amerických vládnych dlhopisov výrazne vzrastú.

9. Japonsko ukotví kurz jenu na 200 USD/JPY, aby dalo do poriadku svoj finančný systém

Japonsko od roku 2020 vynaložilo stovky miliárd dolárov svojich devízových rezerv na to, aby Bank of Japan mohla držať základný úrok na -0,1 % a strop výnosu 10-ročných vládnych bondov na 0,25 %. Na prahu roku 2023 ale tlak na japonský jen a celý finančný systém opäť silnie kvôli globálnemu úbytku likvidity vyvolanému prísnejšou menovou politikou Fedu.Bank of Japan po oslabení jenu k 180 USD/JPY vyhlási dno na 200 USD/JPY s tým, že oslabenie meny pomôže reštartovať finančný systém krajiny. Banka natvrdo zmonetizuje vládny dlh. Slabá domáca mena podporí vývoz, aj tak ale HDP reálne klesne o 8 %. Krajinu ale odvážny plán vráti na cestu stabilných štátnych financií, ktorá môže byť inšpiráciou pre obdobné situácie, ktoré časom nevyhnutne nastanú v USA aj Európe.

10. Zákaz daňových rajov zabije private equity

V roku 2016 zostavila Európska únia v reakcii na Panama Papers čiernu listinu daňových rajov, ktoré nespolupracujú s orgánmi európskych krajín a umožňujú vyhýbanie sa daniam. Niektoré významné daňové raje ale na listine stále chýbajú. Systém daňových rajov sa tak môže ďalej rozvíjať, čo hojne využívajú aj niektoré štruktúry lákajúce privátny kapitál práve do týchto krajín, z ktorých je potom ďalej čerpaný a využívaný na konkrétne projekty. Geopolitická neistota a snaha chrániť domáci priemysel povedú vlády v západných krajinách k masívnym výdavkom, z čoho zároveň plynie tlak na efektívnejší výber daní. Peniaze tých, ktorí sa plateniu daní vyhýbajú, sa preto v roku 2023 stanú politicky ľahko obhájiteľným cieľom. Ročne je na globálnej úrovni reč o 500-600 miliardách USD na nezaplatených daniach z príjmov firiem, ktoré by ich inak odviedli, keby nespadali pod jurisdikciu daňových rajov. OECD preto zavedie úplný zákaz daňových rajov (platieb za akvizície firiem z peňazí alokovaných v týchto krajinách), ako sú Kajmanie ostrovy, Bermudy, Bahamy, Maurícius alebo ostrov Man.

Rok 2023 podľa Ruska

Exprezident Ruska (2008 -2012), neskôr predseda vlády (2012 – 2020) a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev (r. 1965) koncom roka dostal ďalšiu funkciu. Teraz je Medvedev aj prvým podpredsedom Vojensko-priemyselnej komisie. Kedysi o Medvedevovi hovorili ako o Putinovom hračkárskom medvedíkovi. Umiernenou rétorikou a povesťou liberála zjemňoval čoraz drsnejšie črty režimu. Medvedev je od začiatku konfliktu Ruska s Ukrajinou zdrojom extrémne tvrdých politických vyhlásení, niekdajší usmievavý politik vyceril zuby. O Ukrajincoch hovorí ako o šváboch, o NATO ako o impotentoch, otvorene sa vyhráža použitím jadrových zbraní a presadzuje zavedenie trestu smrti pre zradcov.

Na sociálnej sieti sa najnovšie podelil o svoju senzačnú víziu udalostí, ktoré menia svet a ku ktorým by mohlo dôjsť v roku 2023. Jeho predpovede zaujali nielen v Rusku, ale obleteli svet. Tu sú hlavné predpovede Dmitrija Medvedeva na rok 2023:

– Cena ropy a plynu bude rásť. Ropa bude stáť až 150 dolárov za barel, zatiaľ čo ceny plynu dosiahnu 5000 dolárov za meter kubický.

– Spojené kráľovstvo požiada o vstup do Európskej únie. Po návrate „márnotratnej“ Británie však EÚ úplne prestane existovať. A zoberie so sebou ku dnu aj euro. Medvedev očakáva, že obeh eura bude zrušený.

– Poľsko a Maďarsko dobyjú západnú časť už bývalej Ukrajiny a na základoch Nemecka sa objaví Štvrtá ríša, ku ktorej sa pripojí Poľsko, pobaltské krajiny, Česká republika, Slovensko, Rumunsko a to, čo zostalo z Ukrajiny .

– Francúzsko sa dostane do konfliktu so Štvrtou ríšou. Začne sa prerozdeľovanie Európy, medzi ktoré patrí aj nové rozdelenie Poľska.

– Severné Írsko sa odtrhne od Veľkej Británie a pripojí sa k Írskej republike.

– V USA sa začne občianska vojna. Medvedev o príčinách konfliktu mlčí. Podľa jeho teórie by sa však Kalifornia a Texas stali samostatnými štátmi. Texas zasa vytvorí s Mexikom úniový štát. A miliardár Elon Musk sa stane novým prezidentom zostávajúcej republikánskej Ameriky.

– Následne sa najväčšie burzy a finančné aktivity zo štátov presunú do Európy a Ázie.

– Bretton Woodský finančný systém sa zrúti. A potiahne to so sebou aj MMF a Svetovú banku. Svet opustí euro a dolár ako rezervnú menu. Zlatý štandard opäť vstúpi do platnosti. Dôjde aj k prechodu na aktívne používanie digitálnych fiat mien.

Ako vážny bol Dmitrij Medvedev vo svojich predpovediach, sa dá len hádať. Možno sú niektoré z nich len napoly žartovné domnienky, dovedené až do absurdity. Podľa jedných akokoľvek sú predpovede absurdné, treba ich brať vážne, lebo si ich prečítali milióny ľudí. V každom prípade zaujal svet a pripomenul svoju osobu, že je stále po ruke pre prípad, keby sa náhodou Vladimirovi Vladimirovičovi Putinovi zachcelo nedajbože opustiť prezidentské kreslo.

Peruánski šamani zverejnili svoje proroctvá pre rok 2023

Na vrchole posvätnej hory San Cristóbal v Lime sa v stredu zišli 13 šamani z celého Peru, aby vzývali bohyňu Matku Zem (Pachamama) a boha Slnka (Tayta Inti) a predpovedali, čo svet čaká v roku 2023. Šamani sa v tomto čase roka na hore schádzajú, bubnujú, spievajú, žujú koku a pijú silný halucinogénny odvar a potom predpovedajú, akých bude budúcich 12 mesiacov.

Šaman Cleofé Sedano po ukončení obradov povedal, že nadchádzajúci rok prinesie Ukrajine mier. Vojna sa podľa neho skončí do augusta. Šaman, Walter Alarcón, zasa avizoval, že Severnú Ameriku potrápi na budúci rok veľa prírodných katastrof s veľa mŕtvymi. Pokiaľ ide o Pelého, Sedano povedal: “Všetci na celom svete si ho vážime, pretože bol dobrým futbalistom. Želáme si, aby tu s nami bol aj naďalej, ale budúci rok je jeho konečným dátumom.” Medzičasom svetové agentúry vo štvrtok večer informovali, že Pelé, občianskym menom Edson Arantes do Nascimento, vo veku 82 rokov zomrel. Lula, ktorý sa v nedeľu ujme úradu prezidenta Brazílie, bude mať podľa Alarcóna začiatok svojho mandátu “trochu komplikovaný, pretože sa nájdu oponenti, ktorí nebudú súhlasiť s jeho víziou.” “Potom sa však situácia upokojí a Lulovi sa bude dariť,” uzavrel. Šamani ešte predpovedali, že peruánska prezidentka Dina Boluarteová odstúpi a nahradí ju muž.