Prehľad správ

Najnovšie články

POLITICO.eu: Od kráľovnej po cisárovnú

Domáca politická scéna pozorovateľovi poskytuje podnetov až až, Rovnako dôležité,...

Život v Olympijskej dedine

Otvorila nám postava veľká ako hora. Valibuk Rus nepochopilo pozeral...

Čo potrebujete vedieť o opičích kiahňach

V posledných týždňoch sa aj naše médiá stredného prúde predbiehajú...

Klimatizácia v aute

Od tropických teplôt si zrejme neodpočinieme ešte celú prvú augustovú...

Prečo Biden (ne)musí odísť

Televízny duel medzi úradujúcim prezidentom Bidenom a jeho hlavným protikandidátom,...

Quo vadis Francúzsko?

Voľby do Európskeho parlamentu asi najviac otriasli Francúzskom. Najväčší volebný...

Krstná mama punku

Vivienne Westwoodová, rodená, sa narodila v roku 1941 ako Vivienne Swireová v severnom Anglicku v grófstve Derbyshire. Jej rodičia boli robotníci. Možno aj preto nechápali vášeň svojej dcéry pre čítanie kníh. Raz jej matka dokonca dala menšiu sumu, aby ju motivovala k odhláseniu sa z miestnej knižnice. Na druhej strane jej rodičia vštepovali sebavedomie a schopnosť pracovať manuálne rukami. Neskôr, už ako známa návrhárka povedala, že v piatich rokoch si dokázala vyrobiť topánky a od 11 rokov si šila pre seba oblečenie.

V roku 1957 sa rodina presťahovala do Londýna, kde jej rodičia dostali prácu na pošte. Vivienne strávila jeden semester na umeleckej škole, kde študovala šperkárstvo. Napokon vyštudovala za učiteľku a začala učiť na základnej škole. Nemala žiadne riadne vzdelanie v oblasti módneho návrhárstva, ale ani to jej nezabránilo v tom, aby si ušila svoj vlastný svadobný odev, keď sa v roku 1961 vydala. Za manžela si zobrala módneho a tanečného nadšenca Dereka Westwooda. Spolu mali syna syna Benjamina. „Žili sme v kúzle amerického sna: usmievavá gazdinka s upravenou hlavou a naškrobenou zásterou, všetko sa blyští, manžel príde z práce – a tam ho čaká ideálna rodina. Ale potom sa americký sen končí. Zrazu som si uvedomila, že sú to len kecy, všetko je nudné,“ popísala svoje manželstvo v dokumente „Westwood. Punk, ikona, aktivista.“ Manželstvo s Derekom vydržalo dva roky, ale po rozvode si nechala jeho priezvisko.

Vrátila sa k rodičom, naďalej učila v škole a aby si privyrobila, predávala doma vyrobené šperky. V roku 1965 ju jej brat zoznámil s 19-ročným študentom umenia Malcolmom McLarenom. Neskôr si Westwoodová vo svojich memoároch spomenula, že ju na ňom zaujala jeho nevšedná pleť: McLaren totiž použil mastenec, aby zdôraznil svoju bledosť. Začal jej pomáhať s dizajnom šperkov a začali si románik. V roku 1967 Vivien porodila ich syna Joea. Aj vzťahy v druhom manželstve boli komplikované. Syna Joea vychovávala jeho stará mama. McLaren požiadal svojho syna, aby mu nehovoril otec, odmietol pomôcť Vivien s deťmi a opustil ju.

Napriek rozpadu manželstva ich vzťah na boli biznisu pokračoval. V roku 1971 si spoločne otvorili v Londýne obchod „Let It Rock“ a začali tam predávať plyšové oblečenie, ktoré bolo vtedy v móde. Obchod viackrát zmenil koncept a aj názov . Najznámejší z názvov bol „Sex“. Do polovice 70. rokov predávali roztrhané tričká, dlhé rukávy s portrétom Alžbety II., ktorej pery prepichli špendlíkom, košele a nohavice s popruhmi ako na padák, spodnú bielizeň s ostňami a vinylové oblečenie – vo všeobecnosti všetko, čo by si vtedajšia ctihodná snobská londýnska verejnosť nikdy neobliekla.

Práve v tomto obchode sa Westwoodová a McLaren stretli s budúcimi hudobníkmi kultovej punkovej skupiny Sex Pistols. McLaren sa stal ich manažérom a Westwoodová ich obliekla. The Sex Pistols ukázali svetu ako znie punk a Westwoodová tejto hudbe dala vizuálnu podobu.

Pre ňu bol punk spôsobom, ako vyzvať establishment, aby zmenil svet. Postupom času si však uvedomila, že väčšina fanúšikov punk považuje len za hudbu a osobný štýl prezentácie a nemieni sa hlbšie angažovať v zlepšovaní sveta tak ako ona. Sama priznala, že bola z toho sklamaná. Aj samotný punk časom odumieral. Začiatkom osemdesiatych rokov McLaren prešiel od Sex Pistols na novú vlnu s kapelou Bow Wow Wow. Westwoodová pre túto zmenu vymyslela oblečenie inšpirované pirátmi a indiánmi.

V roku 1981 sa prvýkrát zúčastnila londýnskeho týždňa módy a predstavila slávnu kolekciu Pirates. Odvtedy neustále prehodnocovala vzhľad súčasného obliekania. Najprv spolu s McLarenom, s ktorým prišli s niekoľkými ďalšími kolekciami a potom sama. McLarene zomrel v roku 2007 vo veku 64 rokov na rakovinu.

Do konca 80.-tych rokov Westwoodová získala uznanie vo svete módy. V rokoch 1991, 1992 a 2006 bola vyhlásená za britskú dizajnérku roka . V roku 1992 jej kráľovná Alžbeta II. udelila Rád Britského impéria. Na udalosti sa Westwoodová objavila v sivom obleku – a bez nohavičiek… Tento moment fotografi zachytili, keď sa otočila a zdvihla sukňu. V roku 2006, po získaní vyššieho stupňa rovnakého rádu, Westwoodová podľa svojho priznania opäť prišla ku kráľovnej bez spodnej bielizne, ale už aspoň nepózovala fotografom.

Ľudia si ju spájajú hlavne s punkom a všetkou jeho estetikou, ale ona je oveľa viac než to. Ovplyvnili ju dejiny umenia, maľby starých majstrov. Inšpiráciu si našla najmä v historických kostýmoch 17.-19. storočia. Do súčasnej módy priniesla zo zabudnutia korzety a premenila ich zo spodnej bielizne na plnohodnotné kostýmové kúsky. Vymyslela „mini crini“, zmenila viktoriánsku róbu s krinolínou, ale na takú krátku, že by si ju ženy tej doby nikdy neobliekli. Westwoodová, ešte spolu s McLarenom vytvorili klobúk Buffalo, ktorý internetová generácia objavila v roku 2014, keď ho mal na sebe hudobník Pharrell Williams na odovzdávaní cien Grammy . Modelkám až karikatúrne zdôraznila prsia a boky a postavila ich na takú vysokú platformu, že niektoré doslova na móle padali .

Z kráľovnej undergroundu sa Westwoodovej stal uznávaná dizajnérka celebrít hlavného prúdu. V roku 2008 sa hrdinka Sexu v meste Carrie Bradshaw vydala v svadobných šatách od Vivienne Westwoodovej. V roku 2013 stála jej iba 12-minútová módna prehliadka v Paríži približne 200 000 libier a zahŕňala oblečenie v hodnote milión libier. Značka Vivienne Westwood sa stala jednou z najznámejších značiek v Japonsku a jej hodnota sa odhadovala na milióny libier. Napriek tomu všetkému Westwoodová naďalej protestovala za lepší svet. V roku 2008 niesli modelky na jej prehliadke znaky požadujúce spravodlivý súdny proces pre väzňov na americkej základni na Guantáname. V roku 2012 sa osobne postavila na pódium v tričku s nápisom „Climate Revolution“. Obhajovala aj informátorku WikiLeaks Chelsea Manningovú. V roku 2015 Westwoodová dorazila k sídlu britského premiéra Davida Camerona v bielej cisterne a protestovala proti povoleniu ťažiť ropu a plyn pomocou metódy frakovania. Už ako postaršia dáma sa v roku 2020 pripútala reťazou v klietke neďaleko budovy súdu, kde sa zvažovala otázka vydania Assangea z Veľkej Británie do USA. V roku 2022 pre neho a jeho snúbenicu Stellu Morris ušila outfity na ich svadbu, ktorá sa konala v londýnskom väzení.

So silným zameraním na aktivizmus však Westwoodová dokázal zostať jedným z mála významných dizajnérov, ktorí nepredali svoje módne domy veľkým konglomerátom. Naďalej viedla značku Vivienne Westwood spolu s Andreasom Kronthalerom, jej tretím manželom, s ktorým sa zoznámili na umeleckej škole vo Viedni, kde učila a on bol jej študent.