Prehľad správ

Najnovšie články

Tajomstvo stredovekého kódexu

Kniha známa ako Voynichov rukopis, ktorá nedá spávať profesionálnym i...

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Čaká nás v roku 2022 revolúcia?

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Zdroj ilustrácie: Redakcia
8 januára, 2022
9:43 am

Takéto odvážne tvrdenie vyslovili analytici jednej banky. Saxo Bank opäť raz zverejnila predpovede pre nasledujúci rok. Pomenúva trendy, ktoré podľa ich analytikov budú hýbať svetom v roku 2022. Predpovede sa zameriavajú aj na sériu nepravdepodobných, ale aj nedocenených udalostí, ktoré, ak by nastali, by mohli spôsobiť šokové vlny najmä na finančných trhoch.

Spoločnou témou pre rok 2022 je podľa Steena Jakobsena, investičného riaditeľa Saxo Bank, revolúcia. Dôvod vidí v tom, že v našej spoločnosti a hospodárstve, ktoré sú sužované priepastnou nerovnosťou, sa momentálne hromadí veľa konfliktov. Keď k tomu pridáme neschopnosť súčasného systému riešiť problémy, musíme sa do budúcnosti pozerať otvorene, že nejde o to, či dostaneme revolúciu, ale skôr o to, kedy a ako. Už dnes na celom svete zúri kultúrna vojna a priepasť už nie je len medzi bohatými a chudobnými. Sú to tiež mladí verzus starí, vzdelaná trieda verzus menej vzdelané triedy, skutočné trhy s trhovými cenami verzus vládne zásahy, spätné odkupy akcií úspešných startupov na burze verzus výdavky na výskum a vývoj, inflácia verzus deflácia, progresívna ľavica verzus konzervatívci, trieda rentierov verzus tvorba hodnôt, fosílne palivá verzus zelená energia, privilegované zelené akcie a bankové úvery verzus potreba dodávať svetu spoľahlivú energiu. A tým sa zoznam antagonizmov nevyčerpáva.

Okrem Saxo Bank si niečo podobné myslí aj Bill Gates. Aj podľa neho bude rok 2022 o (ne)dôvere občanov k vládnej moci. Podľa webu CNBC, ktorý Gatesa cituje z jeho blogu, zakladateľ Microsoftu sa obáva, že vo svete rastie čoraz väčšia nedôvera ľudí voči vládam. „Je to jeden z problémov, ktorého sa najviac obávam, že sa dostaví v roku 2022,” napísal Gates.

1. Dátum konca využívania fosílnych palív dostane odklad

Politici si uvedomia inflačnú hrozbu z prudkého nárastu cien komodít a riziko ekonomickej katastrofy v dôsledku nerealistického časového plánu prechodu na zelenú energiu. Preto zľavia z termínov ukončenia ťažby ropy a zemného plynu. Tým povzbudia výrobcov a investorov do týchto sektorov, aby zabezpečili adekvátne a cenovo dostupné dodávky fosílnych palív. Zmierni sa tak aktuálny rast cien energií, ale aj priemyselných kovov, z ktorých väčšina je potrebná vo väčšom množstve na zelenú transformáciu. Okrem toho prudko stúpajúce ceny energií zvýšili ceny nafty a hnojív, čo sú dôležité komodity pre poľnohospodárstvo a s ním súvisiaci priemysel. Vysoké ceny nafty a umelých hnojív vyvolávajú obavy o produkciu kľúčových potravinárskych plodín.

2. Facebook zažije exodus mladých
Facebook sa zmenil z pulzujúceho centra mladých ľudí na platformu pre starších „boomerov“. Vlastný výskum firmy naznačuje, že tínedžeri trávia čas 2 až 3-krát dlhšie na TikTok-u, alebo na Instagrame a že Snapchat je ich preferovaný spôsob komunikácie. Mladí ľudia opúšťajú platformy Facebooku aj na protest proti ťažbe osobných informácií za účelom zisku firmy. Preto je tu Zuckerbergov pokus zmeniť Facebook na Meta a prilákať mladých späť.

Saxo bank predpokladá, že projekt zakopne. V roku 2022 si investori uvedomia, že Meta rapídne stráca mladú generáciu a tým aj budúci potenciál a ziskovosť. V zúfalom kroku sa ešte Meta pokúsi získať Snapchat, alebo TikTok a zároveň investuje miliardy dolárov do vybudovania Metaverse, ktorého cieľom je dostať mladých ľudí späť. Plán sa podľa analytikov banky nepodarí a Facebook (Meta) bude finančne chradnúť.

3. Voľby v USA prinesú ústavnú krízu

Chaotické prezidentské voľby v USA v roku 2020 boli pre mnohé americké inštitúcie desivým momentom. Donald Trump odmietol uznať porážku a sťažoval sa, že voľby mu boli pri registrácii voličov a pri spočítavaní hlasov ukradnuté. V roku 2022 Republikáni zabezpečia, aby všetky pozície súvisiace s voľbami boli obsadené aj ich prívržencami, ktorí sú pripravení urobiť čokoľvek, aby registrácie a spočítavania výsledkov zabezpečili proti podvodom Demokratov. Po voľbách v roku 2022 sa preto v Senáte a Snemovni jedna, alebo obe politické strany postavia proti potvrdeniu legitímnosti volieb, spochybnia ich výsledky, čo znemožní vytvorenie nového Kongresu a jeho zasadnutie 3. januára 2023 sa preto neuskutoční. V USA prepukne ústavná kríza, prezident Joe Biden bude vládnuť formou dekrétov a demokracia v USA bude v patovej situácii. Rozhodnúť by mal potom Najvyšší súd, ale Demokrati už dlhodobo oponujú tejto inštitúcii, ktorú Donald Trump výrazne personálne sformoval počas svojho prezidentovania prorepublikánsky.

4. Inflácia v USA dosiahne viac ako 15 %

Pandémia podnietila veľké prebudenie zamestnancov. Naprieč sektormi a príjmovými triedami si uvedomujú, že teraz majú viac právomocí ako kedykoľvek predtým. Požadujú lepšie pracovné podmienky, vyššie mzdy a väčšiu flexibilitu. Spolu s pretrvávajúcimi inflačnými tlakmi zo strany výroby a energetickou krízou to povedie k bezprecedentnému rozsiahlemu dvojcifernému ročnému zvýšeniu miezd. Do štvrtého štvrťroka 2022 sa mzdy v dolnej polovici príjmov v USA zvýšia o 15 % ročne, pretože firmy sa snažia nájsť ochotných a kvalifikovaných pracovníkov, ktorých je čoraz menej. V dôsledku toho inflácia v USA dosiahne pred začiatkom roka 2023 tempo nad 15 %, čo je prvýkrát od druhej svetovej vojny.

5. EÚ vytvorí superfond ktorý bude financovaný zo súkromných dôchodkov
Francúzsky prezident Macron, usilujúci sa v roku 2022 o znovuzvolenie, podporovaný talianskym premiérom Draghim, ktorý sa zas snaží odvrátiť vzostup populistov v Taliansku, predložia spoločne ostatným partnerom v EÚ víziu „superfondu“, ktorý sa bude zaoberať tromi prioritami – obranou, klímou a s tým súvisiacim prechodom na čistú energiu.

Vzhľadom na starnúcu populáciu EÚ a veľké daňové zaťaženie politici vedia, že superfond nebude už možné financovať vyššími daňami z príjmov, alebo inými tradičnými daňovými príjmami. Namiesto toho má fond emitovať vlastné dlhopisy. Za dlhopisy má dostávať finančné zdroje z veľkej časti dôchodkových aktív všetkých pracujúcich nad 40 rokov zo všetkých členských krajín EÚ.

6. Women’s Reddit Army zdecimuje finančných patriarchov
V roku 2022 sa začne masívne úsilie na platformách sociálnych médií prinútiť spoločnosti aby riešili nekalé a sexistické, rasistické, ageistické praktiky. Hoci ženy bojujú s nižšími platmi, majú vyššiu mieru úspor ako muži. Tieto úspory sa im teraz budú hodiť, keď sa rozhodnú vziať situáciu do vlastných rúk a vrhnú svoj značný vplyv a kapitál na podporu aktivít typu #metoo na akciových trhoch.

Women’s Reddit Army bude podporovať silné a dlhotrvajúce znehodnocovanie akcií vybraných patriarchálnych spoločností masívnym umelým stláčaním ceny ich akcií. Zároveň budú smerovať svoje finančné prostriedky do spoločností s najlepším hodnotením zastúpenia žien v strednom manažmente a medzi vedúcimi pracovníkmi. Namiesto odsudzovania manipulovania akciových trhov politici na celom svete tieto aktivity uvítajú a podporia. Tak ešte vznikne väčší tlak na spoločnosti so zastaranými patriarchálnymi postojmi, slabou rodovou rovnosťou v odmeňovaní a nedostatočným zastúpením žien v predstavenstvách a manažmente.

7. India sa stane členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive

Krajiny závislé na dovoze väčšiny svojich energetických vstupov budú musieť postupovať rýchlo, aby sa strategicky preorientovali, vytvorili nové strategické aliancie a zabezpečili si pre seba dlhodobé dodávky energie. Jedna takáto aliancia by mohla zahŕňať Indiu s jej mocným technologickým sektorom, ktorá by sa pripojila k Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) ako nehlasujúci člen. Toto spojenectvo by znamenalo zníženie energetickej neistoty Indie.

8. Spotify čaká pochmúrna budúcnosť

Hudobníci sú pripravení na zmenu, pretože súčasná prax streamovania hudby znamená, že vydavateľstvá a streamovacie platformy si pre seba nechávajú 75 – 95 percent príjmov zaplatených za počúvanie streamovanej hudby. Služby ako Spotify a Apple Music nepripisujú poplatky jednotlivých predplatiteľov podľa hudby, ktorú jednotlivý predplatiteľ počúva, ale všetky príjmy z poplatkov za predplatné sa agregujú a rozdeľujú na základe podielu každého interpreta na celkových finančných tokoch. V roku 2022 hudobníkom nová technológia založená na blockchaine pomôže získať späť ich spravodlivý podiel na príjmoch. Platforma ponúka nielen nový spôsob overovania vlastníctva práv, ale aj spôsob distribúcie práv bez sprostredkovateľov. Na svet príde úplne decentralizovaný systém, ktorý eliminuje potrebu centralizovanej platformy sťahovania hudby. V roku 2022 sa ujme táto služba založená na blockchaine a začne ponúkať hudbu aj od významných hviezd. Niektorí umelci už začali odstraňovať svoju hudbu z „tradičných“ streamovacích platforiem, ktoré sa zrazu ocitnú v roku 2022 v smrteľnom stave.

9. Nová hypersonická technológia zmení vesmírne preteky a pravidlá vojny
Hypersonika a vesmír sú jadrom novej fázy prehlbujúcej sa rivality medzi Ruskom, USA a Čínou na všetkých frontoch. Hypersonické schopnosti nových zbraní predstavujú hrozbu pre dlhotrvajúci vojenský strategický status quo. Menia pravidlá hry. Technológia prináša asymetrické nové obranné a útočné schopnosti, ktoré narúšajú dva tradičné masívne piliere vojenskej stratégie. Konvenčné bombardovacie lietadlá s dlhým doletom, ako aj takzvané „hlbokovodné“ námorníctvo, ktoré môže priniesť boj do ktoréhokoľvek kúta zemegule bez dopĺňania paliva sa týmto stávajú veľmi zraniteľné. Druhým pilierom éry studenej vojny bol princíp vzájomne zaručeného zničenia (MAD) v prípade jadrovej vojny, podľa ktorého bolo zbytočné rozpútať jadrovú vojnu, pokiaľ bol ešte čas na to, aby protivník rozpútal rovnako ničivý protiútok. Rýchlosť a agilnosť hypersonickej technológie prináša útočníkovi schopnosti prvého úderu bez rizika odvety. Hypersonické rakety prinášajú súmrak investovania do drahého konvenčného vojenského hardvéru ako sú lietadlá a lietadlové lode.

Ruská armáda v noci z 23. na 24. decembra 2021 úspešne otestovala hypersonický raketový systém Cirkon (Zirkón) a v najbližšej dobe ho zaradí do výzbroje. Ide o najnovšiu raketu, ktorá dokáže zasiahnuť morské i pozemné ciele. Skúška bola úspešná. Oznámil to ruský prezident, podľa ktorého tento raketový systém pomôže zvýšiť bezpečnosť a obranyschopnosť Ruska. „Pre našu krajinu je to veľká udalosť – je to ozajstný krok smerom k zvýšeniu bezpečnosti a obranyschopnosti Ruska,” uviedol Putin. Čína v auguste 2021 otestovala hypersonickú raketu schopnú na sebe niesť jadrovú nálož. Podľa informácií, ktoré priniesol denník Financial Times, raketa obletela Zem na nízkej obežnej dráhe a potom sa zamerala na svoj cieľ. Výnimočnosť týchto zbraní spočíva v tom, že proti nim doposiaľ nebola vyvinutá dostatočne účinná obranná metóda.

10. Medicínsky prielom predĺži priemernú dĺžku života o 25 rokov
Mladý navždy, alebo aspoň oveľa dlhšie. Rok 2022 bude znamenať zlom v multifaktorovom prístupe procesov na bunkovej úrovni s cieľom predĺžiť ich životnosť a tým aj životnosť celého organizmu. Nebude to lacné, ale je to účinné a už bolo preukázané na laboratórnych myšiach obsahujúcich ľudskú DNA, že sa ich život predĺžil o 30 % a viac.

Vyhliadka na obrovský skok v kvalite ľudského života a priemernej dĺžke života sú pre ľudstvo obrovskými výhrami, ale prinášajú obrovské etické a finančné ťažkosti. Predstava, že takmer každý sa dožije v priemere 115 a viac rokov v zdraví, vyvoláva rad otázok. Čo by to znamenalo pre súkromné a vládne dôchodky, či dokonca schopnosť či túžbu odísť do dôchodku? A čo náklady pre planétu, je nastavená tak, aby podporovala ďalšie miliardy ľudí, nehovoriac o tom, či je alebo nie je dostatok jedla, ktoré by sa dalo zabezpečiť? A potom je tu etická otázka, či je humánne nesprístupniť takúto možnosť každému. Ako by si skrátka poradili naše hodnotové a politické systémy?