Slovenské Vianoce

Naše slovenské Vianoce majú aj svoje regionálne podoby. Všetky slovenské regióny majú predsa len jedno spoločné – najkrajším vianočným zvykom je posedenie s najbližšími. Často ide o jedinú príležitosť v roku, kedy sa stretneme s rodinou a priateľmi. Mnohé rodiny nezabúdajú tiež na pocestných a tých, ktorí ich počas roka opustili. Preto pri štedrovečernom stole je pripravené s celým prestieraním o jedno miesto navyše.

Na Štedrý deň sa zvyčajne nechodí po návštevách. Dnes sa rodina zdržuje predovšetkým doma a jej členovia sa snažia pripraviť na sviatočný večer. Najkrajšie sviatky roka však majú na Slovensku viac regionálnych podôb. Čím sa líšia Vianoce na západe, strede a východe našej krajiny?

Na západe uprednostňujú klasiku
Pre tradície na západnom Slovensku platí, že na štedrovečernom stole by nemala chýbať chutná polievka. Môže to byť kapustnica, šošovicová či dokonca hríbová polievka. Za ňou nasleduje ryba pripravená na rôzne spôsoby. Najčastejšie vyprážaný, prípadne pečený kapor so zemiakovým šalátom. Čaro vianočného večera dotvárajú špeciálne zvyky. Hlava rodiny zvyčajne uloží pod obrus peniaze alebo šupiny z kapra, aby bol nasledujúci rok štedrý. Samozrejme, nemôže chýbať ani rozkrajovanie jabĺčka a oblátka s medom alebo cesnakom. Zvykom je tiež nechať kúsky jedla a omrvinky na stole do druhého dňa, určené sú pre neznámych pocestných. A aby bola rodine dopriata hojnosť aj v ďalšom roku, z poverčivosti sa hádzali do kútov miestnosti orechy.

Rozmanitosť severných a južných krajov
Pohľad na štedrovečerné menu v severných a južných častiach sa ale výrazne líši. Slávnostná večera sa takmer všade začína modlitbou či prípitkom, potom servírovaním oblátky s medom a makových opekancov. Rovnako nemôže chýbať rozkrajovanie jabĺčka a súčasťou stola sú peniaze či obilniny. Dôvod je prostý – aby bol aj nasledujúci rok čo najviac štedrý. Mnohé rodiny majú stále zaužívané uväzovanie nôh stola, aby bola rodina aj naďalej súdržná. Tí skôr narodení si zase môžu pamätať vidiecky zvyk, keď gazdovia podávali dobytku kúsok oblátky s cesnakom, aby sa mu vyhýbali choroby.

Kým v južných častiach nemôže na večeru chýbať rybacia polievka (halászlé), na severe si nevedia predstaviť Vianoce bez chutnej kapustnice s hubami. Severné regióny Slovenska stále dodržiavajú dlhoročnú tradíciu a počas celého dňa nejedia nič mäsité. Zaujímavosťou je, že kapra nahrádzajú v niektorých regiónoch našej krajiny pre ostatné netypické pokrmy. Môže to byť pečený pstruh, losos, či dokonca vianočné rezne alebo kačka.

Pirohy nesmú chýbať
Štedrovečerný stôl na východe krajiny je jedným z najbohatších. Základ je v podstate totožný ako v prípade ďalších kútov Slovenska. Najvýraznejší rozdiel je v tom, že do vianočného menu sú zaradené pirohy plnené zemiakmi, bryndzou či syrom. Na začiatku večere sa môže zjesť kúsok chleba so soľou, naopak ako posledné sa po rybe podávajú lokše s makom alebo takzvané bobáľky. Slávnostnú atmosféru pri stole podčiarkujú aj vianočné koledy, ktoré si rodiny spolu spievajú. Pre východ je typická ešte jedna zvláštnosť, najmä v regiónoch s pravoslávnymi veriacimi, majú ozajstné Vianoce neskôr, ako zvyšok krajiny. Ich Vianoce sa začínajú až 6. januára. Začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania – 24. decembra, avšak podľa staršieho juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa dnešného kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára. Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda.