Koledy vznikli ešte v časoch Rímskej ríše. Spievali sa na počesť príchodu nového roka (calendae). Odtiaľ je ich názov. Až neskôr sa koledy začali spájať s oslavou narodenia Ježiša Krista a ľudia ich začali spievať pred Vianocami a počas vianočných sviatkov. Koledy v pravom zmysle, teda ako vianočné piesne, spievané deťmi a chudobnými, ktorí prosili o výslužku, sú dielom stredoveku. Boli prvými piesňami s príťažlivou, nenáročnou melódiou a prostým textom. Koledy sú po stáročia neodmysliteľnou zvukovou kulisou, ktorá dotvára atmosféru sviatkov. Koledovanie je v našej tradícii tiež spojené s obchôdzkou domácností so spevom a vinšovaním. V súčasnosti ešte v niektorých slovenských regiónoch nosia so sebou koledníci hviezdu, betlehem, alebo štrngajúce pastierske palice.
Základným motívom bola radostná novina o narodení Spasiteľa, budení pastierov, o púti Troch kráľov do Betlehema. Spájalo sa to s prosbou dobrú úrodu. Na Slovensku mal každý región svoje zvyky. Vinšovalo sa počas vianočného obdobia aj niekoľkokrát. Napríklad na Ondreja, na Luciu, na Štedrý deň alebo na Nový rok.
Na Štedrý deň chodili koledníci zvyčajne v skupinách až po večeri. Nosili so sebou betlehem, slamu alebo aj oceľ. Všetko malo svoj význam. Vinšovalo sa, aby bola na budúci rok bohatá úroda, aby z domu neodišlo zdravie a šťastie. Vinše mali väčšinou ustálenú formu. Za vinšovanie, zaspievanie kolied, predvádzanie hier a tancov koledníci dostali od domácich koláče a drobné peniaze a tí starší aj pohárik alkoholu.
Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám!
Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám.
Či ste starý, lebo deti, nezáleží nám.
Z ďaleka sa berieme, novinu Vám nesieme,
čo sa stalo dnešnej noci v meste Betléme.
Narodil sa chlapček malý, posiela nás k vám,
aby ste mu niečo dali, zaniesť mu to mám.
Chlebík, ten už nechce brať, nakŕmila ho už mať,
radšej toliar, lebo dukát ráčte mu poslať.
Prosím pekne, odbavte nás, nieto času stáť.
Veď nám treba do Betléma ísť ho kolísať.
On je veľmi bohatý, všetko štedro odplatí,
uložte si k nemu poklad, tam sa nestratí.
S koledovaním je spojená aj tradícia Troch kráľov – mudrcov z Východu. „Búvaj, dieťa krásne“ je nádherná vianočná koleda, ktorá pripomína atmosféru klasických a tradičných Vianoc.
Búvaj, dieťa krásne
Búvaj Dieťa krásne, uložené v jasle.
Búvaj, búvaj pachoľa, milostivé Jezuľa,
budeme Ťa kolísať abys mohol dobre spať.
Ježišku náš milý, aby sa Ti snili,
veľmi krásne sny, veľmi krásne sny.
Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky,
nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši.
spev škovránka slávika, k tomu pekná muzika.
My budeme s Vami spievať za jasľami
Synu milému, synu milému.
Hory ticho buďte, dieťa nezobuďte.
Nech si ono podrieme, na slame a na sene.
Aj vy milé fialky, zaváňajte do diaľky.
Zavejte Mu vône, Pánovi na tróne,
ticho sladúčko, ticho sladúčko.
Mladšou, modernejšou, verziou vianočnej koledy sú vianočné piesne u ktorých autora, na rozdiel od koledy, poznáme. Dve z nich si na Vianoce spieva celý svet. Novodobá najslávnejšia vianočná pieseň vznikla vlastne ako improvizácia. Keď 23. decembra 1818 učiteľ Franz Xaver Gruber z tirolskej dediny Arnsdorf zistil, že mu myši rozhrýzli mechy na organe a „vypadol mu program“ polnočnej vianočnej omše. Rýchlo napísal pieseň pre dva sólové hlasy a zbor za sprievodu gitary. Text jeho piesne „Tichá noc, svätá noc“ bol odvtedy preložený do viac ako 300 jazykov. Pôvodný text napísal Joseph Mohr už roku 1816. Pieseň prvýkrát zaznela na Štedrý deň v roku 1818 v Oberndorfe. Stala sa okamžite veľmi populárnou, hoci bola predstavená len v sprievode gitary.
Tichá noc, svätá noc
Slovenský preklad katolícka (kratšia) verzia; Jednotný katolícky spevník č. 88
Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!
Tichá noc, svätá noc!
Nežná tvár, lásky žiar
božsky rozsieva v jasličkách tam:
bije záchranná hodina nám
v tvojom zrodení, Boh Syn,
Ježiško, Láska, Boh Syn!
Jednotný katolícky spevník však uvádza ďalšie dve strofy, ktoré sa však vo väčšine prípadov nespievajú:
Tichá noc, svätá noc!
Spásy liek prijal svet;
otvorila sa nebies už sieň,
milosť zahnala ta hriechov tieň.
Takú, Ježiško, moc máš.
Sláva ti, Ježiš, Kráľ náš!
Tichá noc, svätá noc!
V dnešnú noc večná moc
lásky Otca sa vyliala v svet,
vrelo prijal nás v objatie dnes
božský Spasiteľ, brat náš,
vďaka ti, božský brat náš!
Slovenský preklad (evanjelická verzia, Evanjelický spevník č. 60 – Tichá noc)
Tichá noc, svätá noc.
Usnula zem celá
dvaja len bdejú v Betleheme
v jasliach Dieťa tam utešené
tíško, spokojne spí.
Tichá noc, svätá noc.
Anjeli priniesli
najprv pastierom radostnú zvesť,
z nej teší sa i dnes celý svet:
Prišiel Spasiteľ k Vám!
Tichá noc, svätá noc.
V Ježiši – Dieťati
Boh sa láskavo usmieva nám,
anjel zvestuje: Buď pokoj Vám:
Kristus je daný nám.
Druhá vianočná pieseň, rovnako známa a populárna na celom svete, pochádza z amerického kontinentu. Kto by nepočul „Jingle Bells“? Pôvodne sa volali inak, iautor ich nazval „One Horse Open Sleigh“. Melódiu a text napísal v roku 1857James Lord Pierpont (1822-1893), americký skladateľ a organista. Pieseň bola skomponovaná pre program na americký sviatok Vďakyvzdania v unitárskom kostole v Savannah v Georgii, kde bol Pierpont vtedy organistom
Roľničky, roľničky
Hurá, už je sneh, rozlieha sa smiech.
Deti kričia, zvonček znie, biele mámenie.
Sneh je vôkol nás, svetu dáva jas.
Rozlieha sa zvonenie, zima je tu zas.
Roľničky, roľničky, kto vám dal ten hlas?
Ježiško maličký a či Mikuláš?
Roľničky, roľničky, znoňte na saniach,
piesne našej mamičky, Vianoce a smiech.
Pieseň bola tak dobre prijatá, že sa opäť spievala aj na Vianoce. Odvtedy sa stala známa nielen v Amerike, ale postupne aj na celom svete. Neskoršie sa urobili menšie úpravy textu a zaviedla sa nová, jednoduchšia melódia pre refrén. V tejto upravenej podobe sa „Jingle Bells“ stala jednou z najpopulárnejších skladieb, aké boli kedy napísané.
Jingle Bells bola vôbec prvá skladba vysielaná z vesmíru. Stalo sa to v roku 1965. Deväť dní pred Vianocami v roku 1965 dvaja astronauti na palube lode Gemini 6 práve dokončili spojenie s loďou Gemini 7, keď posádka zrazu podala hlásenie: „Máme objekt, ktorý vyzerá ako satelit, ktorý ide zo severu na juh na polárnej obežnej dráhe. Pohybuje sa na veľmi nízkej trajektórii zo severu na juh a má veľmi vysoký pomer stúpania. Zdá sa, že by to mohlo byť dokonca…“ Napätú správu o neidentifikovanom lietajúcom objekte náhle prerušil zvuk pochádzajúci od astronauta „Wally“ Walter M. Schirra Jr., ktorý hral Jingle Bells na maličkej harmonike v sprievode Toma Stafforda, ktorý triasol hrsťou malých zvončekov, ktoré si so sebou astronauti priniesli do vesmíru.
