Keď cítiš vo vzduchu medovníčky…

Bol raz jeden čarovný byt, ktorý poznal veľa príbehov a tajomstiev. V tom
byte žila jedna jemnulinko zvláštna rodina. Tvorili ju milí ľudia, ktorí často
pod vplyvom zimy, snehu, dažďa, slnka, tepla, vetra, rána, dňa, noci, kávy,
čaju či mlieka, alebo proste len tak , mutovali na netvorov požierajúcich
cukor v akejkoľvek forme.

Jedného dňa prišiel pred ich dvere skromný vyslanec všeúžasnej babičky,
ktorú jakživ nevideli, no intenzívne cítili jej lásku. Posol prišiel, doniesol dar
a odišiel. Rodina sa vytešovala z toľkej krásnosti a brutálnej vône.
Vrchnosť, samotná Matka Veľká, z vlastnej vôle víla a strážkiňa grálu sa v
rámci zachovania predsviatočného pôstu, podujala obrániť všetkými
dostupnými prostriedkami nádielku od čarovnej babičky. Používala svoj
dôvtip, šikovnosť, rôzne lsti a donucovacie prostriedky. Urputne bojovala
celé dlhé dva týždne…..

Skrátim to….barbari sa spikli, zaútočili a dali ju dole….A chalúpka? Tá sa
nedožila nielenže Vianoc, ale ani prvej adventnej nedele….

PS: vrchnosť zmutovala tiež a zožrala všetky zelené a modré lentilky.

PS 2: správne, jej pozornosti neunikli ani cencúle a okolité kríky.
Aktuálny stav: barbari neprestávajú rabovať, čert je „na cucky“ a Mikuláš to
už má tiež spočítané…

Prajem krásnu prvú adventnú nedeľu.

Vaša Mici