Bratský bozk – symbol jednej doby
- Martinský Rínok
- 19 augusta, 2022
- 11:46 am
Večer 14. augusta zomrel v Berlíne ruský umelec Dmitrij Vrubel. Mal 62 rokov. Podľa denníka Bild mal po covide problémy so srdcom, neskôr dostal mŕtvicu a upadol do kómy. Správu o jeho smrti sme zverejnili na druhý deň aj v našom každodennom spravodajskom prehľade. Nemyslíme si, že väčšina našich čitateľov vedela na prvý šup o koho vlastne ide, ale v širšom kontexte to bola správa hodná zaznamenania. Prečo si to myslíme?
Ruský výtvarník Dmitrij Vrubel je autorom najslávnejšieho pouličného diela v hlavnom meste Nemecka, Berlíne, diela – symbolu konca studenej vojny. Jeho graffiti s názvom “Bože, pomôž mi prežiť túto smrtiacu lásku”, niekedy v skratke otitulkované aj ako “Bratský bozk”, sa nachádza na najzachovanejšom a najdlhšom úseku bývalého Berlínskeho múru. Graffiti jednoznačne patrí v Berlíne medzi turistami najfotografovanejšie objekty. Je doslova kultovou ikonou pouličnej galérie East Side Gallery. Múr vznikol v najhorúcejšej fáze studenej vojny. Od 13. augusta 1961 do 9.novembra 1989 delil Berlín na západný a východný. Z jeho zbytkov je dnes atrakcia pre turistov. Tak ako je Mona Lisa magnetom parížskeho Louvru, tak „Priateľský bozk“ je magnetom Berlína.
Na maľbe, inšpirovanej novinovou fotografiou, si dvaja lídri komunistického sveta – sovietsky vodca, generálny tajomníka ÚV KSSZ Leonid Brežnev a stranícky a štátny líder vtedajšieho východného Nemecka (NDR) Erich Honecker – dávajú bozk na ústa. Brežnevove bozky súdruhom z iných komunistických krajín boli legendárne. Vyhnúť sa tejto udalosti asi nedalo, lebo Leonid Brežnev bol šéfom šéfov komunistických strán. Jeho bozk museli proste pretrpieť.
Inšpiráciou pre vznik graffiti bola spravodajská fotografia Barbary Klemmovej so stretnutia komunistických pohlavárov stojacich na čele jednotlivých komunistických satelitov s Leonidom Brežnevom. „Bola to hnusná, hnusná vec,” povedal neskôr o svojej inšpirácii Vrubel. „Najprv som sa skoro povracal, ale aj tak, ako to už býva, som chcel v umení napraviť to, čo sa tam opraviť nedá , a toto dielo akosi samo o sebe začalo žiť. v mojej hlave.“ Básnik Dmitrij Alexandrovič Prigov , ktorý videl prvé náčrty, navrhol Vrubelovi: aby toto dielo bolo zrealizované pre Berlínsky múr.
V tej dobe, po desaťročiach ideologicky zošnurovaného umenia, ruské (sovietske) umenie doslova explodovalo. Mladí umelci mali za sebou klasickú akademickú umelecké prípravu, na rozdiel od západných rovesníkov, ktorí preferovali v umení rôzne inštalácie a akcie, ovládali remeslo klasickej kresby a maľby, ale boli aj plní nápadov a experimentov. Svet sa v tej dobe otvoril mladým ruským výtvarníkom, ich diela boli v kurze, vystavovali v prestížnych galériách a ich diela sa predávali na Západe za veľké sumy. Galeristi a obchodníci s umením hľadali v Moskve nové talenty a obchodné príležitosti. Vznik myšlienky zobraziť bozk dvoch komunistických starcov sa zhodoval s návratom Alexandra Brodovského do Moskvy. Ten predtým pracoval ako prekladateľ v NDR, ale v tom čase sa stal galeristom a vybral sa domov hľadať talenty. Začiatkom roku 1990 ho niekto priviedol do Kvart-Art, galérie, ktorú si vytvoril Vrubel vo vlastnom byte už v roku 1986. V tom čase, rodiacej sa perestrojky, sa v Rusku zrodila nová generácia umelcov a nové ruské umenie sa vynorilo z undergroundu.
Dmitrij Vrubel, ktorý sa narodil v Moskve v roku 1960, sa stal jedným z popredných aktérov umenia hlavného mesta. Nebál sa spoločenských tém a drsných intonácií. Aj vďaka klasickému vzdelaniu starej výtvarnej školy sovietskeho typu, dokázal zvládnuť monumentálny formát. Brodovský priviedol Vrubela do Berlína, vzal ho za ruku, odviedol k múru, ktorý ešte pred pár mesiacmi rozdeľoval Západ a Východ a povedal mu, že to je to správne miesto pre jeho maľbu. Na fragmente múru vedľa Warschauerstrasse sa objavila East Side Gallery otočená smerom na východ . Najdôležitejšou súčasťou jej expozície sa stal „Bratský bozk“. Keď v roku 2009 dielo pri rekonštrukcii múru poškodili, bol z toho škandál, Vrubel maľbu v pozmenenej forme zopakoval.