Prehľad správ

Najnovšie články

Papyrus z Herculanea vydal tajomstvo

Stovky papyrusových zvitkov uložených kedysi v knižnici luxusnej rímskej vily...

Tajomstvo stredovekého kódexu

Kniha známa ako Voynichov rukopis, ktorá nedá spávať profesionálnym i...

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Čítanie myšlienok

Nasledujúce informácie o pozoruhodnom výsledku jedného vedeckého výskumu niekoho potešia a niekoho možno menej. Najmä tých, ktorí si chcú svoje informácie nechať iba pre seba. Vedci sú totiž blízko k tomu, aby prenikli do ľudských myšlienok, spomienok, skúseností, tajných túžob a dokonca sa naučili čítať aj politické názory ľudí. Čítanie myšlienok druhých ľudí bolo doteraz skôr predmetom činnosti rôznych šamanov, šarlatánov a podvodníkov. Schopnosť preniknúť do nášho najvnútornejšieho sveta a získavať z neho informácie je odteraz už celkom reálna možnosť. Tvrdí to štúdia skupiny vedcov z University of Nijmegen (Holandsko), ktorá bola publikovaná v časopise Nature.

Publikované výsledky štúdie sú ako námet z oblasti sci-fi literatúry, alebo filmu o budúcnosti, ale je to už horúca prítomnosť. Holandský vedci pod vedením Thirzy Dado vyvinuli systém, ktorý dešifruje pomocou magnetickej rezonancie na základe vysoko presných skenov mozgu naše nervové signály a sám ich potom aj interpretuje.

Princíp prvej fázy, získavanie informácií, je založený na tom, že keď sú niektoré časti mozgu aktivované, vyžadujú si kyslík. Výkonné skenery teda dokážu zistiť, ktoré mozgové bunky spotrebúvajú najviac kyslíka počas určitého typu duševnej aktivity.

Druhá časť metódy „čítania v mysli“ je založená na algoritmoch umelej inteligencie, ktorá vyhodnocuje získané údaje. Aby si vedci overili funkčnosť navrhnutého algoritmu a schopnosť umelej inteligencie správne vyhodnocovať prijaté signály, navrhli overovací test. Umelá inteligencia dostala úlohu reprodukovať portréty ľudí, ktoré boli ukázané reálnym ľuďom, účastníkom experimentu. Pri ľudských tvárach totiž nemôže existovať dvojznačná interpretácia. Ak je neurónová sieť schopná „prečítať“ reakciu zrakových neurónov mozgu na predložený obrázok, rekonštrukcia by mala byť čo najviac podobná pôvodnej tvári na fotografii. Ak nie, výstupom nebude tvár, ale niečo iné.

V experimente sa nepoužili fotografie reálne žijúcich jedincov. Umelá inteligencia bola vedcami naučená na rozsiahlom súbore údajov pozostávajúcom z 200 000 obrázkov celebrít vytvárať ľudské tváre. Dobrovoľníkom totiž v druhej fáze pokusu neplánovali ukazovať fotografie existujúcich ľudí, ale portréty vytvorené umelou inteligenciou. Ide vlastne o algoritmus strojového učenia. Do siete sa načítali dáta a na základe nich vznikli imaginárne portréty.

Druhá neurónová sieť, mala za úlohu vytvoriť obrázky zo signálov zoskenovaných od ozajstných ľudí, ktorí sa zúčastnili ako dobrovoľníci experimentu. Ukázali im „syntetické“ portréty vytvorené umelou inteligenciou a nasnímali ich mozgovú aktivitu. Dvaja dobrovoľníci paralelne absolvovali funkčnú magnetickú rezonanciu mozgu. V jednom testovacom prístupe sa dobrovoľníkom zobrazilo 175 portrétov v režime 1,5 sekundy na pozeranie, 3 sekundy na prestávku a potom nasledoval nový obrázok. Výsledky dekódovania mozgových signálov prekonali všetky očakávania. Zrekonštruované obrázky boli v mnohých prípadoch až neuveriteľne zhodné s predlohou.

Prečo je tento výskum s jeho výsledkami dôležitý? Technológia čítania myšlienok by mohla v budúcnosti priniesť revolučnú zmenu napríklad v zdravotníctve. Umožnila by komunikovanie s ľuďmi, ktorí sú v hlbokej kóme, alebo môže tiež pomôcť pri obnove strateného zraku. Pomocou implantátov by sa stimulovali zrakové oblasti v mozgu a ľudia by takto prostredníctvom cudzích očí, prípadne kamery, opäť videli.

Rozvoj tejto technológie by mohol priniesť aj zánik profesie policajného tvorcu portrétov páchateľov, tzv. identikitov. Dnes sa to robí tak, že na základe výpovede svedka sa podoba tváre páchateľa postupne skladá z jednotlivých segmentov (nos, oči a pod.), ktoré svedok vyberá z ponuky štandardných vzorov, až kým celkový vytvorený obraz nezodpovedá tomu, ako si svedok dotyčného zapamätal. Pôvodne sa tvorbou identikitu zaoberali kresliari, neskôr ich nahradili špeciálne počítačové programy a teraz príde na rad umelá inteligencia, ktorá vytvorí portrét z údajov zoskenovaných z pamäte svedka.

S otázkou takéhoto prieniku umelej inteligencie priamo do ľudskej hlavy, resp. do mysle človeka je spojených množstvo etických, právnych a morálnych otázok, ktoré bude treba rozhodnúť skôr, ako sa začne táto metóda masovo používať. Klamanie a zavádzanie sa určite stane ťažkou disciplínou. Zločinca, ale aj obyčajného neverníka, by poľahky usvedčila aj zoskenovaná a na počítač napojená jeho vlastná pamäť…