Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Černobyľská havária

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: tasr.sk
12 júna, 2019
6:20 pm

Masívna havária v atómovej elektrárni v Černobyle 26. apríla 1986 zmenila životy miliónov obyvateľov, a to nielen na Ukrajine. Je ťažké odhadnúť počty rodín, ktorých blízki odišli preto, že boli vystavení vysokému stupňu žiarenia a zomierali v krutých bolestiach na rakovinu. Hrozivý rádioaktívny mrak však ohrozoval aj zvyšok Európy, Slovensko nevynímajúc.

Zdroj: Clive-Shirley-Signum-Greenpeace

Na počiatku bol Černobyľ utajovanou katastrofou. Bezprostredne po výbuchu reaktora nikto z kompetentných nevaroval obyvateľov Ukrajiny ani okolitých krajín. Naši pohlavári dokonca vyhnali na prvomájové oslavy tisíce ľudí. „V tento deň hovoríme o zaznamenaní najvyšších hodnôt škodlivých látok. A v uliciach pochodovali ženy a deti. A práve ony boli najzraniteľnejšie. Len dva kilometre od Černobylskej elektrárne sa nachádzalo mesto Pripjať takmer s 50-tisíc obyvateľmi. V čase havárie tu žili zväčša mladé rodiny s vekovým priemerom 26 rokov. Išlo o nadštandardne vybudovanú samosprávu s obchodmi, kaviarňami a dokonca lunaparkom. Deň po tragédii, teda 27. apríla 1986, do mesta pristavili 1 100 autobusov. Každý si mohol zobrať len jednu batožinu. Kompetentní situáciu zľahčovali, že sa obyvatelia budú môcť po troch dňoch vrátiť. To sa už nikdy nestalo. Nad územím Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. A práve druhá vlna najviac zasiahla územie západného Slovenska. HBO odvysielalo seriál, ktorý bol natočený podľa tejto katastrofy.

Boli naozaj scény v tomto seriáli pravdivé?

Vedkyňa Uluna Khomyuk

Bieloruská vedkyňa Uluna Khomyuk, ktorú v seriáli stvárňuje Ema Watson, v skutočnosti nikdy neexistovala. Tvorcovia seriálu si postavu Uluny vymysleli aby do deju zaimponovali ženskú tvár. Ale v skutočnosti pracovalo k odhaleniu pravdy niekoľko vedcov

Mal skutočne výbuch zničiť Európu?

V seriáli veľakrát zaznela táto veta, no v skutočnosti sa vedci zhodli na tom, že je to malá pravdepodobnosť a zo strany scenáristov išlo len o väčší dramatický efekt

Museli Sovietsky vojaci vystrieľať všetky zvieratá?

Áno táto udalosť bola skutočná. V čase výbuchu kedy museli obyvatelia Pripjať opustiť svoj domov im bolo povedané, že sa o pár dní vrátia. Pravda bola však taká, že sa už nevrátili. Vojaci museli zabiť všetky zvieratá aby sa rádioaktivita ďalej nešírila.

Hasič Vasilij Ignatěnko a jeho žena

Príbeh manželského páru bol naozaj založený na skutočnosti. Vasilij bol počas výbuchu nakazený rádioaktivitou, keď pomáhal hasiť požiar v elektrárni. Niekoľko hodín na to, bol hospitalizovaní v nemocnici. Jeho tehotná žena ho chodila pozerať aj napriek varovaniu personálu nemocnice. Vasilij po pár dňoch v nemocnici zomrel. Ľudmila mala to šťastie, že sa rádioaktivitou nenakazila. No jej dieťa áno, štyri hodiny po narodení zomrelo.

Zdroj: Archív-TASR

Zdroj: Vaclav Vasku, Greenpeace

Hrdinovia vyslaní na smrť

Traja muži v skutočnosti dobrovoľne ponúkli svoju pomoc s vedomím, že to bude to posledné, čo robia vo svojom živote. Bol to Alexej Ananenko, Valerij Bespalov a Boris Baranov. Úlohou vedúceho smeny bolo držať podvodné svetlo tak, aby inžinieri mohli identifikovať správne ventily, ktoré bolo potrebné otvoriť. Na druhý deň sa trojica mužov obliekla do výstrojov a vydala sa do smrtiaceho bazéna. Keď sa traja muži dostali na povrch, ich úloha bola splnená. Pracovníci pracovných, riadiacich a záchranných zložiek ich vítali ako hrdinov, ktorými v skutočnosti aj boli.

Katastrofa v číslach

– 7 miliónov ľudí bolo po výbuchu Černobyľa v ohrození života.
– 9 ton rádioaktívnych prvkov uniklo pri černobyľskej havárii.
– 100-násobne väčší únik radiácie ako pri výbuchu atómových bômb v Hirošime a Nagasaki.
– 36 hodín po explózii začali sovietski činitelia s evakuáciu obyvateľov z oblasti Černobyľa.
– 200 000 ľudí bolo presídlených len z oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska Väčšina evakuovaných ľudí dnes žije v Slavutyči. Pripjať sa stalo mestom duchov.