Muž, ktorý zachránil svet

Dnes sa strach z atómovej vojny prekvapivo zmenšil. Niektorí politici a generáli hovoria, že jadrová vojna sa vyhrať. Myšlienka vzájomne zaručeného jadrového zničenia (MAD) bola načrtnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Minister obrany za prezidenta Kennedyho, Robert McNamara, predstavil teóriu flexibilnej jadrovej reakcie. V podstate išlo o vytvorenie zásob obrovského jadrového arzenálu. V prípade sovietskeho útoku by USA mali dostatok jadrovej palebnej sily, aby prežili prvú vlnu jadrových úderov a vrátili úder. Reakcia by bola taká masívna, že nepriateľ by utrpel “zaručené zničenie”. Ak by druhá strana vedela, že iniciovanie jej jadrového úderu by nevyhnutne viedlo k vlastnému zničeniu, bola by to iracionálna voľba stlačiť červené tlačidlo. Vznikla tak obojstranne rešpektovaná filozofia jadrového zastrašovania. Od roku 1962, vlastne až do dnes, koncepcia vzájomne zaručeného zničenia hrala hlavnú úlohu v politike USA a Sovietskeho zväzu (Ruska).

V roku 1983 došlo v ZSSR k niekoľkým falošným poplachom systému včasného varovania pred útokom. Systém omylom vyhodnotil americkú raketu prichádzajúcu do vzdušného priestoru ZSSR. V tom istom roku viedli signály z vojenského cvičenia NATO Able Archer niektorých sovietskych veliteľov k záveru, že nukleárne spustenie útoku NATO na ZSSR je už bezprostredné.

Prezident Ronald Reagan, ktorý ZSSR označil za „ríšu zla“ a inicioval vývoj zbraní pre „hviezdne vojny“, v roku 1984 vo zvukovej skúške pred prejavom v rádiu povedal: „Moji Američania, s potešením vám dnes môžem povedať, že som podpísal zákon, ktorý navždy postaví Rusko mimo zákon. O päť minút začneme bombardovať.” V takejto hustej atmosfére neustále hroziacej konfrontácie jadrových veľmocí bol svet 26. septembra 1983 zachránený pred potenciálnou jadrovou katastrofou a vyhubením ľudstva. Tri týždne predtým sovietska armáda zostrelila blízko Sachalinu juhokórejské komerčné lietadlo, ktoré sa odchýlilo z plánovanej trasy a vletelo do zakázanej oblasti sovietskeho vzdušného priestoru. Pri katastrofe zahynulo všetkých 269 osôb na palube. Sovieti sa odvolávali na to, že civilné lietadlo zmenilo kurz úmyselne nad zakázané oblasti aby ho v jeho tieni sledovalo americké vojenské špionážne lietadlo, ktoré vyhodnocovalo činnosť sovietskej protivzdušnej obrany.

Jedna udalosť v tých časoch priblížila svet ku katastrofe viac ako iné predtým a aj potom. však V osudný septembrový deň v roku 1983 bol službukonajúcim dôstojníkom v sovietskom veliteľskom centre, ktoré malo jedinú úlohu, v prípade nutnosti odpáliť atómové rakety s dlhým dosahom, Stanislav Petrov. Sovietsky jadrový systém včasného varovania v skorých ranných hodinách, počas jeho služby signalizoval, že bola vypustená zo Spojených štátov raketa a smeruje na Sovietsky zväz. Potom počítačové údaje naznačovali, že ich bolo odpálených niekoľko. Počítače zmenili svoje výstrahy zo „štartu rakety“ na predpokladaný hroziaci „úder rakety“. Protokol sovietskej armády v takejto situácii nariaďoval vlastný odvetný jadrový útok. Neskôr Petrov v rozhovore pre BBC povedal, že mohol odpáliť odvetný úder, lebo „mal som všetky údaje. Ak by som poslal svoje hlásenie vyššie v reťazci velenia, nikto by proti tomu nepovedal ani slovo.”

Stanislav Petrov, ktorého úlohou bolo registrovať odpálenie nepriateľských rakiet a podľa protokolu uskutočniť odvetný úder, sa rozhodol nestlačiť červené tlačítko a operatívne nekonzultovať situáciu s nadriadenými o ktorých alibizme nemal ilúzie. Namiesto toho údaje zo systému vyhodnotil ako falošný poplach. Bolo to v tej chvíli z jeho strany hrubé porušenie pokynov a zanedbanie služobných povinnosti na splnenie ktorých bol vybraný a pripravovaný. Jeho osobné rozhodnutie však možno v tej chvíli zachránilo svet pred jadrovou konfrontáciou jadrových veľmocí. V politickej klíme roku 1983 by bol odvetný úder Američanov takmer istý. Po rokoch Petrov spomínal: „Dobre som vedel, že nikto by nedokázal napraviť moju chybu, keby som ju urobil.”

Neskôr, po preskúmaní toho, čo sa stalo, sa zistilo, že falošný poplach bol výsledkom zriedkavého zarovnania slnečného svetla proti oblakom vo vysokej nadmorskej výške. Oblaky sa nachádzali nad Severnou Dakotou. Satelity boli zmätené optickým javom a vyhodnotili to ako štart rakiet.

Po incidente nebol Petrov za svoj čin odmenený, no ani potrestaný. Po páde Sovietskeho zväzu sa tento príbeh dostal do tlače. O udalosti bol nakrútený takmer dvojhodinový dokument „Muž, ktorý zachránil svet“ s Kevinom Costnerom a účinkoval v ňom aj hlavý aktér udalosti Petrov.

Petrov sa narodil 7. septembra 1939 pri Vladivostoku. Jeho otec počas druhej svetovej vojny bol pilotom bojového lietadla. Jeho matka pracovala ako zdravotná sestra.