Prehľad správ

Najnovšie články

Mali liečiť chuť na sex

Nasledujúci príbeh by sme mohli uviesť ako príklad americkej rozprávky. Boli raz dvaja bratia. Jeden bol lekár a jeho radikálne náboženské presvedčenie ho viedlo k hľadaniu spôsobu, ako pomocou stravy ľudí morálne polepšiť. A druhý brat bol šikovný obchodník, ktorý na nápade svojho brata vyrobiť chrumkavé lupienky, ako zbraň proti ľudským nerestiam, zožal celosvetový komerčný úspech a zarobil veľa peňazí.

Od roku 1897 lekár John Harvey Kellogg (1852 – 1943) podával svojim pacientom na raňajky kukuričné lupienky, aby potlačil ich chuť na alkohol, fajčenie a sex. Prvý praktický pokus regulovať podľa neho nemorálne poklesky ľudí pomocou takejto stravy urobil 7. marca 1897 v svojom sanatóriu v Battle Creek (štát Michigan). Bol vedený presvedčením radikálneho adventistu a zaujímalo ho nielen to, aby lupienky uhasili čo najdlhšie chuť do jedla, ale zaujímali ho aj účinky na iné ľudské chute, ako je hlad, ktoré kategoricky odsudzoval.

John Harvey Kellogg (1852 – 1943). Zdroj ilustrácie: Wikimedia.org

Doktor Kellogg, ktorý podľa vlastného vyjadrenia žil počas celej svojej existencie v celibáte, bol zarytým odporcom akejkoľvek sexuality. Pripisoval jej mnohé neduhy panujúce v spoločnosti. Ako mnohí jeho spoluveriaci z cirkvi Adventistov siedmeho dňa odmietal metódy konvenčnej medicíny a považoval samootravu tela nesprávnou výživou za príčinu každej choroby. Podľa neho konzumácia mäsa, alkoholu a kávy, fajčenie, ale predovšetkým jeho osobou opovrhovaný sex, viedli k oslabeniu organizmu. Všetko sa podľa neho začínalo v žalúdku a v črevách.

Sanatórium v Battle Creek. Zdroj: Wikimedia.org

V jeho sanatóriu v Battle Creek bola liečba postavená na troch pilieroch: vegetariánstvo, cvičenie a klystír. Aplikovali sa na pacientoch nekompromisne každý deň. Kellogg’s Institute bol pre pôžitkárov absolútne nesprávnym miestom, kde by mali hľadať lekársku pomoc. Cestu si tam našli ľudia ako Henry Ford, alebo herečka Sarah Bernhardtová.

Doktor John Harvey Kellogg spolu so svojím bratom Willom Keithom, ktorý bol v predstavenstve spoločnosti, chceli vytvoriť niečo jedlé, čo zabezpečí odklon od nevýrazného každodenného chleba. V roku 1894 prišli s myšlienkou spracovania pšenice pomocou valcov. Takto získané lupienky sušili teplom, kým neboli chrumkavé. Produkt bol ochutený trochou soli.

Reklama z roku 1910. Zdroj ilustrácie: Wikimedia.org

V roku 1906 Will Keith Kellogg založil spoločnosť na distribúciu ich výrobku po celých USA. Upravil aj pôvodnú receptúru tak, že do nej pridal cukor. To viedlo k rozchodu s bratom. Čoskoro americký trh chcel viac produktov, ako mohla spoločnosť dodať. Dopyt rástol stále rýchlejšie a firma rástla. V tom období firma prešla z pšenice na kukuricu.

Záver príbehu dvoch bratov už taký rozprávkový nie je. Aspoň pre jedného z nich. Harvey, o ktorom sa predpokladá, že je vynálezcom lupienkov, svoje sanatórium musel zavrieť v roku 1938 po tom, čo počas veľkej hospodárskej krízy prichádzalo sa tam liečiť čoraz menej pacientov. Mal dlh 3 milióny dolárov a zomrel o päť rokov neskôr. Druhý z bratov, Will Keith Kellogg, ktorý vynález zobchodoval a trochu aj „vylepšil“ o pridaný cukor, zomrel ako bohatý muž v roku 1951 vo veku 91 rokov.

Dnes je The Kellogg Company americká nadnárodná potravinárska spoločnosť so sídlom v Battle Creek, v štáte Michigan . Vyrába cereálie a hotové jedlá, vrátane sušienok a toastového pečiva, predáva svoje produkty pod známymi značkami Corn Flakes , Rice Krispies , Frosted Flakes , Pringles , Eggo a Cheez-It . Firemným mottom je: „Vyživovať rodiny, aby mohli prekvitať a prosperovať“. Kukuričné vločky a mnoho ďalších produktov predáva v 180 krajinách sveta.

Zdroj ilustračnej fotografie: Archív redakcie MR
Nemali by sme ale zabudnúť, varujú odborníci na výživu, že ak budete na raňajky jesť jedlo, len preto, že sa tak prakticky a rýchlo pripravuje (dať do misky a zaliať mliekom…) môžete si pokaziť začiatok dňa. Keď jeme “nesprávne” müsli, alebo kukuričné lupienky, ktoré obsahujú veľa rafinovaného cukru, hladina cukru v krvi náhle stúpa už po niekoľkých minútach a po krátkom čase opäť klesá. Kvôli zvýšenej hladine inzulínu sa cítite nielen opäť hladní, ale aj pomalí, nesústredení a s ešte väčšou chuťou na cukor.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články