Neboli blond a nepochádzali ani všetci zo Škandinávie
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Archív MR
- 3 októbra, 2020
- 12:30 pm
Aj deti vedia, ako vyzerali bájni hrôzostrašní Vikingovia, ktorí sa na svojich štíhlych rýchlych vojnových lodiach, drakaroch, plavili krížom krážom a nemilosrdne lúpili, zabíjali a brali ľudí do otroctva všade kam dorazili. Podľa rozšírenej predstavy mali kovové prilby s rohami, pod nimi blond vlasy a mali svetlú pleť. Podľa najnovších výskumov to nie je pravda. O rohatých prilbách vieme dávno, že také nenosili, že je to len romantický výmysel, ale predstavy o tom, že to boli skrz naskrz urastení blonďáci, v najhoršom ryšavci a všetci s modrými očami, ako nepravdu dokázala analýza vyše štyroch stoviek vikingských kostier, ktoré sa našli po celej Európe a vedci ich teraz analyzovali.
Genetická analýza kostier ukázala, že mnoho z „Vikingov“ nemalo škandinávsky pôvod a mnohí z nich neboli ani blond. Asi bude treba prepísať historické knihy. Evolučný genetik Eske Willerslev, pôsobiaci na univerzitách Cambridge a v Kodani publikoval štúdiu o ktorej informoval web Science Alert .
Tým vedcov pod vedením E. Willersleva uskutočnil doteraz najrozsiahlejšiu genetickú analýzu kostrových pozostatkov Vikingov (442 kostier) z lokalít v Škandinávii, Veľkej Británie, Islandu, Grónska a Ruska. Väčšina z nich pochádza z epochy najväčšej slávy Vikingov, z rokov 793-1066. Táto priekopnícka štúdia mení zásadným spôsobom doterajšie naše videnie o svete Vikingov a hlavne zažitú predstavu toho, ako vyzerali. Doterajšie naše predstavy boli založené skôr na romantizujúcich literárnych dielach napísaných v minulosti a na filmovej produkcii. Z hmotných archeologických nálezov sme sa nemohli o ich výzore tieto informáciu dozvedieť. Až fakty modernej vedy – genetiky, nám dávajú neskreslené informácie.
Statný a blonďavý Vladimír Kulich (nar. v roku 1956 v Prahe) ako archetyp Vikinga v kultovom filme 13. bojovník (Vikingovia) nakrútenom v roku 1999. Antonio Banderas hral v tomto filme počerného hnedookého arabského cestovateľa Ahmed Ibn Fadlána. Najnovšie výskumy DNA z kostier Vikingov ukazujú, že mnohí z nich mali výzorom bližšie k Španielovi Banderasovi, ako k blond Čechovi Kulichovi.
Sekvenovanie DNA z kostí mužov, žien i detí, vrátane novorodencov, naznačuje, že do pôvodne škandinávskej línie sa Vikingom vmiesili cudzie genetické vplyvy z Ázie, Stredomoria a aj z britských ostrovov. Ukázalo sa, že Vikingovia, ktorých kosti prešli analýzou, boli väčšinou hnedooký a tmavovlasý.
Južné oblasti Škandinávie boli pravdepodobne významnými križovatkami prúdenia obchodu medzi Vikingami a zvyškom Európy (a aj Ázie). Tamojšia populácia bola preto viac zasiahnutá genetickými vplyvmi cudzích etník, ako izolovanejšie vikingské populácie v strede a v odľahlejších severných oblastiach Škandinávie. Nová štúdia tiež odhaľuje, že prímorskí Vikingovia boli vo všeobecnosti omnoho geneticky rozmanitejší, ako roľnícke spoločnosti žijúce na škandinávskej pevnine vo vnútrozemí. Vikingovia z pobrežných oblastí Škandinávie boli geneticky výzorom trochu iní ľudia, ako roľnícke spoločnosti žijúce ďalej v hlbokom vnútrozemí.
V rámci štúdie bola sekvenovaná DNA aj zo ženskej kostry pomenovaná ako Kata, ktorá bola nájdená na vikingskom pohrebisku vo švédskom Varnheme.
Výskum nám ukázal, že byť Vikingom znamenalo skôr ako mať v sebe „vikingskú DNA“, že sa jedinec výzorom, obliekaním a výzbrojou hlásil k vikingskej kultúre a prejavoval sa aj ako jej člen. Potvrdzuje to objav dvoch vikingských hrobov na severných ostrovoch Škótska. Z archeologického hľadiska klasifikovali nález ako vikingské hroby, lebo nájdené meče a symboly odrážajú vikingskú kultúru. Z genetického hľadiska však muži v hroboch nemajú s Vikingami nič spoločné. Je to príklad toho, ako bola vikingská kultúra na určitých miestach prijatá inými etnikami. Človek by povedal, že v tomto prípade to kedysi boli zvonka Vikingovia, ale zvnútra Škóti.
Podobná situácia bola aj v Anglicku. Po období nájazdov z mora, plienenia a krutých vojen sa časť Vikingov v Anglicku s povolením miestnych feudálov usadila. Na niektorých z týchto miest pôvodní obyvatelia Británie prijali vikingskú kultúru. To ale neznamená, že ich spolužitie bolo vždy bezkonfliktné.
Hromadný hrob bezhlavých Vikingov
Keď archeológovia robili výskum v grófstve Dorset na okraji starej cesty objavili hromadný hrob obsahujúci pozostatky bezhlavých tiel. V hrobe bolo 54 kostier a iba 51 lebiek mladých zdravých mužov. Lebky, kosti nôh a rebrá boli uložené do pohrebnej jamy osobitne. Po oblečení, alebo po hmotných artefaktoch nebolo ani stopy, čo by naznačovalo, že muži boli do zeme uložení nahí. Chýbajúce hlavy sa interpretujú ako dôkaz suvenírov, ktoré si ich kati nechali na pamiatku.
Všetci boli popravení mečom presnými údermi vedenými z prednej strany, namiesto obvyklých hrubých zásekov na zadnej strane krku, ktoré sú charakteristické pri bežnej poprave bojovou sekerou. Prvá myšlienka archeológov bola, že ide o kostry obetí z dávnejších čias, ešte z obdobia rímskej okupácie Británie.
Uhlíkové datovanie a izotopová analýza kostí poskytli oveľa archeológom neskorší dátum života obetí. Zistilo sa, že ide o pozostatky z 10. alebo začiatku 11. storočia a že obete majú škandinávsky pôvod. Niektoré z týchto kostier sa použili na analýzu DNA. Tá prezradila, že jeden z popravených pochádzal až oblasti Škandinávie za severným polárnym kruhom a smrť našiel v juhoanglickom Dorsete.