Papyrus z Herculanea vydal tajomstvo

Stovky papyrusových zvitkov uložených kedysi v knižnici luxusnej rímskej vily v Herculaneu boli spálené na uhoľ, keď bolo mesto zničené intenzívnym výbuchom tepla, popola a pemzy zo sopečného výbuchu, ktorý zničil v roku 79 nášho letopočtu aj neďaleké mesto Pompeje.

Vykopávky v 18. storočí získali viac ako 1000 celých alebo čiastočných zvitkov z vily, o ktorej sa predpokladá, že ju vlastnil svokor Juliusa Caesara, ale čierny atrament bol na karbonizovaných papyrusoch nečitateľný a zvitky sa rozpadli na márne kúsky, keď sa ich výskumníci pokúsili mechanicky otvoriť. Prelom v čítaní prišiel až v roku 2023 pomocou výzvy Vezuv v hodnote 1 milión dolárov, súťaže, ktorú spustili Brent Seales, počítačový vedec na univerzite v Kentucky, a ďalší podporovatelia projektu zo Silicon Valley. Súťaž ponúkla ceny za extrakciu textu z CT skenov zvitku s vysokým rozlíšením.

Teraz AI pomáha učencom čítať zvitok pochovaný erupciou Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu ktorý zničil Pompeje a Herculaneum. Výskumníci použili AI na čítanie písmen na papyrusovom zvitku poškodenom pôsobením extrémneho tepla, popola a pemzy. Odborníci veria, že sú na pokraji novej éry. Vyzbrojení umelou inteligenciou prečítali skrytý text zo spáleného zvitku, ktorý bol pochovaný pri výbuchu sopky pred takmer 2000 rokmi.

Doktorka Federica Nicolardi, papyrologička na univerzite Federica II. v Neapole, prognózuje začiatok revolúcie poznania v papyrológii Herculaneua a v gréckej filozofii všeobecne. Zvitky boli nájdené zachované v zuhoľnatenej podobe v honosnej vile v Herculaneu. To bolo objavené lovcami antických starožitností v roku 1750. V priebehu rokov sa vedci snažili rozlúštiť nájdené zvitky z tejto vily, známej ako vila papyrusov. Je to jediná knižnica, ktorá k nám prišla zo starovekých rímskych čias a my teraz stojíme na začiatku jej prečítania. K dispozícii sú stovky týchto zvitkov, ktoré čakajú na prečítanie a určite budú obsahovať stratené diela gréckych a rímskych autorov, ako aj neznáme informácie zo života starovekých osobností. Sme od objavenia prvá generácia schopná čítať sekvencie skrytých písmen z papyrusov, ktoré boli zrolované do viacerých vrstiev, prilepených k sebe v dôsledku teploty a sopečného prachu. Pyroklastická vlna spôsobená Vezuvom, o ktorej sa predpokladá, že bola horúca medzi 400 °C a 500 °C bola taká horúca, že mozgy a krv obetí okamžite zovreli. Je preto zázrak, že papyrusové zvitky sa zachovali a dnes ich vieme pomocou IA prečítať.

Jeden zo zvitkov, ktorý bol pochovaný pod vrstvami sopečného popola a ktorý sa teraz podarilo prečítať, poskytuje informácie načrtávajúce presné miesto posledného odpočinku gréckeho filozofa Platóna, kľúčovej postavy v dejinách západnej filozofie. Vďaka rozlúšteným informáciám sme sa dozvedeli aj podrobnosti, ako Platón prežil posledné hodiny pred smrťou.

Platón, narodený asi v roku 428 p. n. l., bol žiak filozofa Sokrata a mentor slávneho Aristotela, ktorý bol osobným učiteľom Alexandra Veľkého. Najväčší vplyv pre západnú civilizáciu mala jeho teória ideí a filozofia štátu. Jeho spisy sú informačným zdrojom o legendárnej zaniknutej ostrovnej civilizácii Atlantída. Platón založil filozofickú školu zvanú Akadémia. Existovala viac ako 8. storočí, až do roku 529 n. l., kedy bola zatvorená byzantským cisárom Justiniánom I., ktorý ju vnímal ako prekážku v šírení kresťanstva. V Akadémii boli školení mnohí významní myslitelia, najznámejší je Aristoteles. Platón Zomrel v Aténach okolo roku 348 p. n. l.