Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Poklady spod zeme

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: ČTK
16 februára, 2020
8:53 am

Na významné a storočia pod zemou ukryté pamiatky neprichádzajú často krát ako prvý archeológovia, ale bagristi. Archeológovia prídu k nálezom až po nich, keď ich privolajú, aby sa prišli pozrieť, čo že sa to podarilo spod zeme vykopať. Takéto „bagristické“ objavy bývajú zaujímavé nielen pre vedu, ale aj pre laickú verejnosť.

Studňa staršia ako pyramídy

Minulý rok, pri stavbe diaľnice D35 v pardubickom regióne, medzi Opatovicami nad Labem a mestom Ostrov, odkryl bagrista pri zemných prácach pravekú studňu. Okamžite nasledoval záchranný výskum.

Studňa je podľa archeológov unikátna a možno prepíše aj učebnice dejepisu. Patrí k najstarším dochovaným studniam na svete. Tieto fakty o nej archeológovia zistili podrobným preskúmaním v laboratóriách.

Dnes už môžeme tvrdiť, že ide o jednu z najstarších zachovaných drevených štruktúr na svete a posúva poznatky o neolitickej kultúre a schopnostiach vtedajších ľudí o dlhé časové obdobie hlbšie do minulosti, ako sa doteraz predpokladalo.

Studňu sa podarilo datovať pomocou dendrochronológie do rokov 5256 – 5255 pred našim letopočtom. Dendrochronológia je metóda, kedy sa vek dreva určí pomocou letokruhov. Každý rok zanechá v dreve jedinečný prírastok a tak sa dá pomerne veľmi presne určiť odkedy strom rástol a kedy bol aj vyrúbaný a drevo z neho bolo použité. Ak dobre počítame, mala by mať dnes úctyhodných 7276 rokov…

Od tejto studne je na svete staršia údajne len jedna nájdená studňa a tá je v Maďarsku. K určeniu jej veku použili rádiokarbónovú metódu a tá ju datovala do obdobia 5400-5200 p. n. l., ale s toleranciou plus / mínus 200 rokov. Takže nakoniec česká studňa môže byť aj o kúsok staršia, ako maďarská a zaujať pozíciu tej najstaršej.

Skúsme si český objav zaradiť do historického časového rámca pomocou porovnania s egyptskými pyramídami. Za vrcholné obdobie v ich výstavbe je považovaná obdobie 4. dynastie. Táto dynastia postavila Chufuovu, Rachefovu a Menkaureovu pyramídu v Gíze. Faraóni 4. dynastie vládli v rokoch 2543–2436 pred našim letopočtom. Keď si faraóni nechali stavať v Gíze svoje dodnes obdivované pyramídy, studňa nájdená vlani v Česku, mala už za sebou približne 2700 rokov od svojho vybudovania…

Studňa bola hlboká asi len jeden a pol metra a mala štvorcový pôdorys 80 x 80 centimetrov. Jej konštrukcia archeológov prekvapila. Do rohov konštrukcie boli zabité opracované koly. Do kolov boli vysekané (kamennými nástrojmi) drážky a do nich boli do pravého uhla zasunuté opracované dubové drevené dosky. Archeológov prekvapilo, že sa s toto technikou výstavby stretli v neolitickom období. Doteraz sa domnievali, že sa používala až oveľa, oveľa neskôr, v dobe bronzovej, resp. rímskej.

Momentálne je nález, ktorý odborníci vybrali zo zeme, odborne konzervovaný v Litomyšli, kde je pracovisko Fakulty reštaurovania Univerzity Pardubice. Neskôr sa stane studňa súčasťou novej stálej expozície na pardubickom zámku, kde si ju budete môcť pozrieť pri vašej ceste do Pardubíc.

Čo ukrývala hrobka pod Tatrami?

Na začiatku príbehu o objavení hrobky germánskeho kniežaťa pod končiarmi Tatier bol v roku 2005 tiež bagrista. Pripravoval v Poprade – Matejovciach pozemok pre výstavbu nového priemyselného závodu. Najskôr si myslel, že narazil lyžicou bagra, necelé dva metre pod povrchom, na nejaký bunker z obdobia 2. svetovej vojny.

Nebol to bunker, archeológovia mohli média informovať, že sa pod Tatrami v Poprade-Matejovciach našla hrobka germánskeho „Tutanchamóna“ z konca 4. storočia nášho letopočtu, teda zo sklonku doby rímskej a počiatku obdobia sťahovania národov.

V Poprade – Matejovciach sa našiel hrob germánskeho náčelníka, ktorý bol predstaviteľom vtedajšej elity a na jeho cestu po smrti hrobku naplnili úžasnými artefaktmi. K najvýznamnejším nálezom patrí napríklad lôžko z tisového dreva zdobené strieborným plechom, stôl či drevené máry, na ktorých bol nebožtík uložený

Dnes, po rokoch výskumu, vieme, že pochovaný jedinec sa narodil v oblasti, kde bol aj neskôr pochovaný a že sa dožil asi 30 rokov. Analýza pozostatkov hovorí, že jeho stravovanie zodpovedá dlhšiemu času prežitému v Stredomorí.

Je pravdepodobné, že slúžil v rímskej armáde ako dôstojník, čo zodpovedalo jeho spoločenskému postaveniu. Bol silne ovplyvnený vyspelou antickou kultúrou, o čom svedčí aj jeho obľúbená hra, ktorú mu vložili do hrobu. Tá bola súčasťou životného štýlu nobility, mala z jednej strany šachovnicu a zo strany druhej mlyn.

Počítačová rekonštrukcia drevenej hrobky, vrátane stôp po jej vykrádačoch.

Hrobka pozostávala z vonkajšej zrubovej komory o veľkosti 3,95 x 2,7 m a z vnútornej drevenej komory rámovej konštrukcie o veľkosti 2,9 x 1,7 m. Vnútorná komora mala sedlovú strechu a vonkajšia komora bola zakrytá dvanástimi brvnami.

Výskum a konzervácia blokov s drevom a inými organickými súčasťami nájdenými v hrobke sa robil v laboratórnych podmienkach múzea v Schloss Gottorf v nemeckom Schleswigu, lebo na Slovensku nám chýbajú odborníci a pracovisko špecializované na starostlivosť o organické predmety nájdené v zemi. Preto bola nutná spolupráca medzi Podtatranským múzeom a Krajským archeologickým múzeom v Schloss Gottorf zo Schleswigu, kde majú skúsenosti a najväčšie laboratória v Európe na konzervovanie vlhkého dreva.

Spoločnému tímu odborníkov zo Slovenska i Nemecka sa podarilo preskúmať, zdokumentovať, rozložiť a zbaliť takmer 12 ton materiálu. Ten pozostával z drevených konštrukcií hrobky, sústruženého dreveného nábytku a z vyzdvihnutých blokov s hlinou, textilom a kožami. Toto všetko bolo odvezené do Schleswigu na ďalší výskum a ošetrenie. Tam v laboratórnych podmienkach, aké my na Slovensku nemáme, boli potom vypreparované bloky s organickým materiálom.

Archeológovia zdokumentovali aj stopy po vykrádačoch, ktorí niekoľko rokov po pohrebe odniesli vzácne predmety z drahých kovov okrem v rohu hrobky zapadnutého prívesku zo zlatej mince cisára Valensa (nar. v roku 328 – zahynul na v boji proti Gótom 9. augusta 378), ako rímsky cisár vládol v rokoch 364 až 378. Minca je zobrazená aj na plagáte k prvej prezentácii nálezu hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade.

Časť nálezov sa po zakonzervovaní vrátila z nemeckého Schleswiggu domov. Výsledky výskumu boli potom verejnosti prezentované v Podtatranskom múzeu v Poprade od júla 2013 do septembra 2014 na výstave „Kniežacia hrobka z Popradu. Konzervácia 2008 – 20012“.

Vniknutie vykrádačov paradoxne pomohlo hrobku zachrániť pred zubom času. Cenné veci vzali zlodeji, ale cez ich cestu dovnútra hrobky vnikla voda a blato a potom bez prístupu vzduchu hrobku vybudovanú v nepriepustnom íle zakonzervovala. Takto čakala na objavenie bagristom ďalších 1600 rokov.

V eufórii nad jedinečnosťou nálezu a bohatstvom exemplárov, boli prezentované aj odvážne plány, ako bude hrobka a jej poklady návštevníkom trvalo sprístupnená v novej expozícii, keď sa postupne z Nemecka vrátia všetky zakonzervované artefakty.

Druhá etapa výskumu a konzervácie sa realizovala v rokoch 2012 až 2015. Po ukončení boli v roku 2016 privezené všetky súčasti vnútornej hrobovej komory – sarkofágu, koža, textil a zostávajúce drevené predmety na Slovensko. Sú uložené v špecializovanom depozitári Archeologického ústavu SAV v Nitre. V zahraničí ešte zostáva výdreva vonkajšej komory. Jej konzervácia prebieha inou metódou, ako už doteraz konzervované drevo z hrobky.

Povráva sa, že Nemci, keby to išlo, by nám najradšej exponáty z hrobky ani na Slovensko nevrátili, lebo ide o tak významný nález germánskeho hrobu, že jeho obdobu doma nemajú. Keby to bolo možné, radi by si ho dlhodobo zapožičali a vystavovali u nich. Dokonca, že by kvôli tomu aj špeciálnu novú expozíciu postavili…

Podľa nedávneho vyjadrenia pani ministerky kultúry, bolo by treba dať najmenej 2 -3 miliardy eur, ktoré jej rezort samozrejme nemá, na záchranu a ošetrenie hmotných pamiatok, ktoré vlastní štát a ukrýva ich v depozitároch múzeí a galérií. Preto sa asi na stránke múzea záujemca o bližšie informácie, kde a ako je možné pozrieť si v rámci výletu do Vysokých Tatier tento unikátny archeologický nález, záujemca dočíta informáciu, že „scenár a architektonicko-výtvarné riešenie expozície kniežacej hrobky z Popradu boli spracované v roku 2015. Očakávaná prezentácia celého nálezu je plánovaná na 1. NP rekonštruovaných priestorov Podtatranského múzea v Poprade v roku 2018.“ Iba, že už je február 2020… Bohužiaľ, sme na Slovensku. Možno aj vieme, čo doma máme, ale naozaj si to aj vážime?