Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Hrozí nám koniec súkromia?

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Archív MR
6 februára, 2020
12:11 pm

Svet sa prudko mení. Už sa neskryjete a nič neutajíte. Americký startup Clearview vytvoril gigantickú databanku s biometrickými údajmi ľudských tvárí. V nej sú zatiaľ biometrické údaje troch miliárd ľudí. Systém je schopný v reálnom čase identifikovať akéhokoľvek človeka, ktorý práve prechádza po ulici a dostal sa do záberu kamery. Dokonca sa nemusí do nej ani priamo dívať, môže mať slnečné okuliare, alebo klobúk. Systém si už obrazovú identitu sám poskladá z rôznych iných zdrojov.

Systém pracuje s technológiou rozpoznávania tvárí. Tá je dnes bežná nielen v rozličných policajných databázach, ale využíva sa aj v mobilných telefónoch. Nové je to, že aplikácia automaticky vyberá a porovnáva fotografie tvárí zo všetkých dostupných zdrojov a databáz. V krátkom čase identifikuje nielen osobu, ale poskytne k nej aj jej kompletne zdokumentovaný virtuálny život. Podľa denníka New York Times (NYT), ktorý o Clearview písal, ide o vynález „ktorý by mohol ukončiť súkromie, tak ako ho poznáme“.

Ak doteraz polícia vedela v databázach vyhľadať a porovnať fotografie z občianskeho preukazu, vodičáku, alebo pasu, tak Clearview k fotke konkrétnej osoby vyhľadá a priradí aj fotky zo sociálnych sietí. Všetko, čo tam ľudia kedysi publikovali. Fotky z dovolenky, lyžovačky, z práce, alebo z bujarých osláv. Jedinec takto dostane oveľa plastickejšiu identitu. Objavia sa aj také fotografie, o ktorých lustrovaná osoba ani netuší, že jestvujú. Dokonca pre rozpoznanie nemusí pri skenovaní kamerou byť videná celá tvár. Test s čiastočne zakrytou tvárou ukázal, že systém je schopný nájsť iné fotografie testovanej osoby a pomocou algoritmou ho identifikovať.
Je len otázkou času, kedy sa tieto systémy masovo rozšíria tak, ako sa kedysi rozšírilo googlenie podľa priezviska a podobne. Je príliš lákavé, pre zábavu i pre biznis, len podľa obrázku o človeku zistiť jedným klikom takmer všetko. Predstavte si, že idete po ulici, kamerou sledujete okolie a systém vám online neznámych okoloidúcich identifikuje, priraďuje im ďalšie a ďalšie informácie…

Aj vaše moderné auto zbiera informácie o ktorých netušíte. Aautá zbierajú podrobné prevádzkové údaje a odosielajú ich výrobcovi. Niektoré aj každé dve minúty. Prostriedkom, ktorý to umožnil, je prepojenie vozidla s internetom, ktorý si našiel masovo cestu do automobilov hlavne kvôli službe núdzového volania eCall. Jej nutnosť zavedenia bola zdôvodnená hlavne ako prvok bezpečnosti. Povinnou súčasťou všetkých homologizovaných vozidiel je od 1. apríla 2018. Pomocníkom sú aj mobilné aplikácie, ktoré umožňujú zväčšiť počet sledovaných informácií.

Automobilky vedia kde sa práve nachádzate, monitorujú štýl jazdy, profily trasy, frekvenciu jázd, polohu sedadla aj to, koľko ľudí auto používa. Nemecký autoklub ADAC tvrdí, že je to neprijateľné a požaduje zmeny. Podľa ADAC-u by sme mali byť riadne informovaní výrobcom, aké údaje zhromažďuje a tieto údaje by mali byť tiež pre zákazníka voľne prístupné. Potrebné je tiež zabezpečiť, aby boli údaje dostatočne chránené pred zneužitím. A to najdôležitejšie, zákazník by mal mať právo zhromažďovanie dát kedykoľvek v aute vypnúť.

Čo si o vás zisťuje Mercedes-Benz B

Polohu auta pomocou GPS a aktuálny stav vozidla. Údaje odosiela do databázy MB každé dve minúty. Ukladá sa počet prejdených kilometrov, spotreba paliva, tankovanie, tlak v pneumatikách, hladina chladiacej alebo brzdovej kvapaliny. Senzory napínačov bezpečnostných pásov počítajú počet zásahov, z čoho je možné napr. vyvodiť závery o agresívnom štýle jazdy. Ukladajú a odosielajú sa aj záznamy o poruchách spolu s informáciami o nadmerných otáčkach a teplote motora. Aj to umožňuje vyvodiť závery o jazdných návykoch vodiča. Elektronika presne zaznamenáva počet najazdených kilometrov v meste, na vidieckych cestách a na diaľniciach. Tie slúžia na vytvorenie profilu užívateľa. Zaznamenáva sa aj využívanie reflektorov, kde a kedy boli použité stretávacie, diaľkové či núdzové svetlá. Posledných 100 záznamov o nabíjacích a vybíjacích cykloch autobatérie sa ukladá s časom a dátumom ako aj počtom kilometrov. Z toho možno vyvodiť, kedy auto jazdilo a kedy stálo s naštartovaným motorom.

Čo si o vás zisťuje a na diaľku dokáže elektromobil Renault Zoe

Renault môže mať k dispozícii všetky údaje prostredníctvom mobilného prepojenia RemDiag. Táto diagnostika je síce v základnom nastavení vypnutá, ale výrobca ju môže kedykoľvek na diaľku aktivovať. A potom autíčko pri každej jazde, najmenej však každých 30 minút, vyšle dátový paket, ktorý obsahuje minimálne dátum, čas, polohu podľa GPS, teplotu či stav nabitia vysokonapäťovej batérie. Tieto údaje si môže následne zákazník vyžiadať od spoločnosti Renault. A ešte je tu naprogramovaná vecička, ktorá sa väčším rozšírením elektromobilov ukáže ako šikovná obchodná praktika – výrobca auta môže na diaľku zabrániť nabíjaniu batérií. Napríklad ak má batérie zákazník prenajaté a za ich prenájom neplatí podľa uzavretej zmluvy.

Sleduje vás aj váš počítač, alebo chytrý telefón. Nejdeme riešiť takého notorického sledovača ako je facebook. To by bolo na román. Sledovať vás môže aj vami zakúpený a nainštalovaný užitočný antivírový program. Asi jeho tvorcom už nestačia peniaze za predaj licencie k programu, ale potrebujú predať aj údaje svojich klientov. Český producent antivírových programov AVAST v minulých dňoch zažil škandál, keď sa prevalilo, že jeho programy tajne sledovali používateľov, ich zvyky na sieti a takto získané údaje potom predávali záujemcom. Antivírusový program ako „bokovku“ sledoval online pomocou 1600 vopred určených kategórií každý pohyb na sieti, každé kliknutie, vrátane časovej informácie s presnosťou na milisekundy a jednotlivé nákupy užívateľov. Údaje mali byť takto získané z viac ako 100 miliónov počítačov a mobilov. Potom sa predávali ako anonymizované údaje, ale servery PCMag a Motherboard prišli k záveru, že spoločnosti, ktoré si údaje zakúpili, ľahúčko pomocou vlastných databáz, si mohli spätne priradiť k údajom identitu používateľa, vrátane jeho IP adresy, emailu a čísla kreditky.

Niekto môže namietnuť, že kto nič zlé nerobí, nemusí sa obávať sledovania. Aj s takým názorom sa dá žiť. Otázkou je čo s stane, keď niekoho napadne, že všetky zhromaždené údaje použije na to, aby pomocou nich získal výhody a moc. Lebo informácie sú moc. Tu je jadro problému – zákony nestíhajú technologickému pokroku. Zatiaľ sa všetci tvária, že je to vlastne len o biznise, marketingu, cielenej reklame a lepšom poznaní spotrebiteľských návykov ľudí a vedie to v konečnom dôsledku k pokroku a k vylepšovaniu tovarov a služieb. Ale čo tá odvrátená strana informácií, najmä keď sa ocitnú bez kontroly a v nesprávnych rukách?