Vedci predpovedajú skorý príchod doby ľadovej

Vedci analyzovali údaje zo satelitov, ktoré 12 rokov pozorovali kruhový Beaufortov prúd (Beaufort Gyre). Ten hromadí sladkú roztápajúcu sa vodu z ľadovcov. Zadržiava ju v povrchovej vrstve Severného ľadového oceánu. Prúd sa tvorí vetrom, ktorý fúka v smere hodinových ručičiek a unáša vodu v malých množstvách do Atlantického oceánu. Od 90. rokov sa nahromadilo asi 8 tis. kilometrov kubických sladkej vody zo zrýchleného topenia ľadovcov. Ak sa smer vetra zmení na opačný, odrazu sa do Atlantiku priženie obrovská masa studenej vody. Tá spomalí prúdenie Golfského prúdu a to následne spôsobí zmenu klímy najmä v západnej Európe. Klíma sa výrazne ochladí a to by mohlo spôsobiť, že podmienky pre život sa radikálne zmenia tak, že Európa opäť zažije dobu ľadovú.

Doba ľadová nie je pre obyvateľov Európy novinkou, ale na dlhý čas by už nič nebolo tak ako doteraz. Je pravda, že nášmu svetu posledných 400 000 rokov dominovali glaciály, teda doby ľadové. Tie boli prerušované interglaciálmi, krátkymi obdobiami, ktoré priemerne trvali 11 500 rokov. Naša momentálna doba medziľadová, ktorá ľudstvu priniesla dobré podmienky pre život a rozvoj civilizácie, trvá približne už 12 000 rokov. To vedie to niektorých odborníkov k tvrdeniu, že nová doba ľadová sa bezprostredne blíži.

Neandertálec v neľahkých podmienkach dôb ľadových prežil viac ako 150 tisíc rokov. Z tohto obdobia máme len výnimočné nálezy kamennej industrie, lebo osídlenie strednej Európy bolo riedke. V období pred asi 40 tisíc rokmi sa klíma postupne relatívne oteplila a vytvorili sa lepšie podmienky pre život ľudí. 

Druhé dlhé obdobie chladu prudko prišlo pred asi 22 tisíc rokmi. Toto obdobie bolo najchladnejším z celej poslednej doby ľadovej. V tomto čase bolo naše územie pravdepodobne vyľudnené. O niekoľko tisíc rokov sa klíma opäť mierne oteplila a svet sa zmenil k lepšiemu miestu pre život.