Prečo oslavujeme víťazstvo nad fašizmom 8. mája a Rusi až o deň neskôr?

Vrchný veliteľ spojeneckých expedičných síl v Európe generál Dwight. D. Eisenhower (1890 – 1969) si bol vedomý záväzkov USA a Veľkej Británie voči Sovietskemu zväzu. Preto ponúkanú nemeckú čiastočnú kapituláciu odmietol a trval na kapitulácii bezpodmienečnej a na všetkých frontoch a všetkých nemeckých vojsk súčasne. Dönitzovým emisárom pohrozil, že v opačnom prípade jeho armády uzavrú línie a zabránia v pohybe nemeckými vojakom a civilnému obyvateľstvu, ktoré utekalo na západ pred strachom z Červenej armády.

Vo večerných hodinách 6. mája 1945 priletel do Remeša od Dönitzovej vlády náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva nemeckej brannej moci  generál Alfred Jodl. Ten mal poverenie bezpodmienečnú kapituláciu podpísať. Mal iba jednu podmienku: Kapitulácia mala platiť až o 48 hodín, aby mohli byť nemeckým jednotkám vydané príslušné rozkazy.

Podpisový akt kapitulácie bol podpísaný o 02:41 hodine stredoeurópskeho času (SEČ) 7. mája 1945. Generál Jodl sa za Nemecko zaviazal, že odpor nemeckej armády skončí s účinnosťou nasledujúceho dňa, teda 8. mája 1945 do 23:01. Za Vrchné veliteľstvo spojeneckých expedičných síl dokument podpisoval generál Walter Bedell Smith.

Dokument o kapitulácii podpísal aj náčelník sovietskej vojenskej misie v Remeši generál Ivan Susloparov. Pre komunikačné výpadky spojenia s Moskvou nevedel generál Susloparov pre svoj podpis získať súhlas sovietskeho vodcu Stalina. Asi aj preto bol na jeho popud (alebo skôr sebaobranu) do textu dokumentu doplnený článok, ktorý umožňoval uskutočniť dodatočný “finálny” ceremoniál nemeckej kapitulácie. Sovietsky generál veľmi dobre vedel, že Stalin sa s takouto formou nemeckej kapitulácie nikdy neuspokojí.

Keď sa o akte kapitulácie v Remeši dozvedel sovietsky vodca J. V. Stalin, vyhlásil ju za okamžite za neplatnú. Podľa neho išlo o “jednostrannú dohodu” medzi západnými spojencami a Dönitzovou vládou. V depeši americkému prezidentovi Trumanovi a britskému premiérovi Churchillovi požiadavku na opätovný podpisový akt zdôvodnil argumentami, že Sovietsky zväz priniesol vo vojne najviac ľudských a materiálnych obetí a pritom to teraz vyzerá pred svetom tak, že pred Červenou armádou nikto vlastne nekapituloval, lebo v Remeši nebol nikto z významných sovietskych generálov a predstaviteľov sovietskej vlády! Spolu s tým vyslovil aj obavu, že Nemci na východnom fronte nezložia zbrane a budú pokračovať v bojoch proti Červenej armáde.

V skutočnosti ho najviac pobúrilo, že Nemci kapitulovali na Eisenhowerovom štábe za prítomnosti obyčajného málo známeho sovietskeho generála. Preto trval na opakovaní kapitulačného aktu v plnej paráde a hlavne v sovietskej réžii.

Aby spojenci predišli problémom so Stalinom, pristúpili na „predbežnosť“ remešského aktu kapitulácie Nemecka a pristúpili na nový akt podpisu, ktorý by sa zopakoval v Berlíne už za prítomnosti sovietskych generálov zvučných mien na čele s maršalom G. K. Žukovom. Stalo sa tak „finálne“ v noci z 8. na 9. mája 1945. V texte dokumentu, ktorý bol podpísaný už 7. mája v Remeši, sa však nič podstatné nezmenilo.