Prehľad správ

Najnovšie články

POLITICO.eu: Od kráľovnej po cisárovnú

Domáca politická scéna pozorovateľovi poskytuje podnetov až až, Rovnako dôležité,...

Život v Olympijskej dedine

Otvorila nám postava veľká ako hora. Valibuk Rus nepochopilo pozeral...

Čo potrebujete vedieť o opičích kiahňach

V posledných týždňoch sa aj naše médiá stredného prúde predbiehajú...

Klimatizácia v aute

Od tropických teplôt si zrejme neodpočinieme ešte celú prvú augustovú...

Prečo Biden (ne)musí odísť

Televízny duel medzi úradujúcim prezidentom Bidenom a jeho hlavným protikandidátom,...

Quo vadis Francúzsko?

Voľby do Európskeho parlamentu asi najviac otriasli Francúzskom. Najväčší volebný...

Príbeh komunistickej múmie

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: Archív redakcie
23 januára, 2021
10:17 am

Sovietsky diktátor J. V. Stalin zomrel 5. marca 1953. Klement Gottwald, hlava československých komunistov a zároveň aj prezident Československa, odletel 8. marca do Moskvy na jeho pohreb. Napriek tomu, že mu cestu lietadlom lekári neodporúčali. Pravdepodobne počas spiatočného letu mu praskla vydutina na srdcovej aorte. Zomrel 14. marca 1953 dopoludnia. Pitva ukázala, že ,,došlo k výronu krvi do ľavej polovice hrudníka. Postupne silnejúce vnútorné krvácanie viedlo k zlyhaniu srdečno-cievnej sústavy a bolo príčinou smrti.“ Či by bol býval Gottwaldov život dlhší, ak by si bol zvolil na cestu do Moskvy miesto lietadla vlak, zostáva hypotézou. Jeho zdravotný stav bol totiž natoľko vážny, že pri pokročilom alkoholizme nemal veľkú šancu dožiť sa vyššieho veku.

Politické začiatky Klementa Gottwalda (nar. 1896) sa viažu k Slovensku. Najmä k Vrútkam a Žiline, kam ho pražskí komunisti poslali zbierať skúsenosti. Redigoval tu ľavicové časopisy Hlas ľudu, Spartakus, neskôr i Pravdu chudoby. Vo Vrútkach sa Gottwald zoznámil s Karolom Bacílkom (1896 -1974), budúcim ministrom bezpečnosti pod ktorého kuratelou začiatkom 50. rokov s pomocou sovietskych poradcov začal červený teror. Gottwald pôsobil vo Vrútkach štyri roky. Tu začal robiť hviezdnu politickú kariéru, keď ho zvolili v roku 1925 za delegáta zjazdu KSČ za Slovensko. O rok už pracoval v pražskom ústredí tejto strany. A o ďalšie tri roky sa stal jej generálnym tajomníkom. Vo vrútockom konzume sa tomu čudovali, lebo poznali mladého Gottwalda a Bacílka ako opilcov a výtržníkov. Tvrdí to vo svojej knihe „Po stopách komunizmu a miľniky slovenskej krútňavy“ (Slovak Academicc Press, 2009) lekár Zoltán G. Meško, ktorého rodičia vo vrútockom konzume vtedy pracovali. Podľa českého historika Karla Kaplana však Gottwald začal nestriedmo piť až počas druhej svetovej vojny v moskovskom exile.

Komunistická strana a vláda usporiadali Klementovi Gottwaldovi v Prahe pompézny pohreb. Režim zorganizoval vo všetkých mestách obrovské pietne zhromaždenia. Iba v Bratislave na Hviezdoslavovo námestie a priľahlé ulice prišlo 150 tisíc ľudí.

Už hodinu po smrti rozhodli stranícke a štátne orgány, že Gottwalda nechajú podľa vzoru Lenina i Stalina nabalzamovať. Múmiu vystavili až koncom roka 1953 v mauzóleu na pražskom Vítkove. „Náš pracující lid nedal setlíti tělu Klementa Gottwalda, nýbrž s láskou je uložil v Národním památníku na hoře Vítkově. A sem budou přicházeti lidé, aby spatřili drahou tvář toho, jenž se zasloužil o jejich šťastný život,“ píše sa v úvode výpravnej obrazovej knihy „Klement Gottwald 1896 – 1953“ (vyd. Ústav dějin Komunistické strany Československa, Orbis, 1954).

Hlavná balzamovacia fáza sa robila po pohrebe v prísne tajnom režime. Československé orgány si zavolali na pomoc sovietskych expertov pod vedením biochemika Sergeja Rufoviča Mardaševa. Jeho tým mal skúsenosti s údržbou Leninovej múmie, čerstvé skúsenosti s telom Stalina i bulharského vodcu Dimitrova. Sovieti na Gottwaldovi robili sedem a pol mesiaca a o know-how sa nechceli deliť. Do československých rúk Gottwaldovu múmiu odovzdali až vo februári 1955. Každý rok a pol sa do Prahy vracali, aby urobili pravidelnú údržbu tela.

Za ten čas, pokiaľ Mardašev a spol. v tajnej pražskej vile balzamovali telo, na vrchu Vítkov prebiehali stavebné úpravy pamätníka, ktorý bol postavený pôvodne za 1. ČSR na pamiatku Čs. legionárov (postavený 1929 -1932) a bol tam plánovaný aj hrob prvého prezidenta T.G. Masaryka (1850 – 1937). V prízemí, kde pôvodne mal byť mramorový náhrobok prezidenta Masaryka, vznikla smútočná sieň, kde v presklenom sarkofágu mal byť Gottwald vystavený.

O poschodie nižšie pod smútočnou sieňou bola vybudovaná rozsiahla „dielňa“ na udržiavanie múmie. Vybudovali klimatizované laboratórium s mraziacim boxom, miestnosti pre lekárov, dispečing odkiaľ sa nepretržite kontroloval chod prístrojov, osvetlenia a vzduchotechniky. V objekte sa udržiavali sa konštantné podmienky: teplota 15 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu 80%. Hydraulický výťah zabezpečoval spúšťanie preskleného sarkofágu s múmiou do týchto priestorov na uskladnenie a pravidelnú údržbu. Telo sa vystavoval iba pár krát týždenne a medzitým ležalo v mraziacom boxe. Fungovanie tejto „dielne“ bolo pod dohľadom špeciálneho útvaru ministerstva vnútra.

Aj keď sa sovietski odborníci na balzamovanie snažili, telo bez krvi, ktorú v cievach nahradil roztok, nemalo prirodzenú farbu. Už z múmie Lenina mali skúsenosť, že dodatočné farebné líčenie tváre nie je dobrým riešením. Prirodzenosti mali pomôcť svetelné efekty. Povolali k spolupráci pôvodného architekta objektu, otca významnej českej herečky Stelly Zázvorkovej, architekta Jana Zázvorku, ktorý navrhol špeciálne osvetlenie.

O múmiu sa starala skupina piatich doktorov. Okrem nich, údajne tam malo pracovať ďalších 98 preverených zamestnancov ministerstva vnútra. Zamestnanci boli nadštandardne platení, ale žili v strachu, lebo vedeli, že keby sa múmii niečo prihodilo, tvrdý trest by ich neminul. O všetkom sa preto viedli detailné záznamy. „Tělo pozorováno sklem sarkofágu. Vlhkost obličeje dobrá na obou stranách. Ve srovnání s předešlými dvěma dny pokožka obličeje výrazně nabrala vláhu. Při pohledu zblízka přes sklo dobře viditelná rovnoměrná blanka vláhy v obou lícních oblastech, bez ohniskových shluků. Vzhledem k tomu se pokožka nepatrně a přirozeně leskne, což nebrání vystavení. Ušní boltce velmi dobře vlhké,“ píše sa v zápise z 10. novembra 1954.

Reči o rozklade múmie sa objavili krátko po pohrebe. „Mezi lidmi se trousí zprávy, že prý Gottwalda špatně nabalzamovali a už se jim rozkládá, takže bez masky se k němu jít nedá,” zapísal si do denníka 19. apríla 1953 Josef Charvát, jeden z prezidentových lekárov. Neskôr sa šírili reči, že mu najskôr odpadli nohy, ktoré nahradili drevenými protézami, potom odpadli ruky a nakoniec sa múmii prepadol hrudný kôš a tak vraj nový vyrobili z chirurgickej ocele. Z mumifikovaného tela zostala pôvodná podľa šepkandy zachovaná len hlava. Táto verzia kolovala roky.

Podľa bádateľov, ktorí sa po roku 1989 dostali do tajných archívov bývalej ŠtB, nie je pravda to, čo sa roky o rozpadnutí sa múmie šepkalo. Vraj bola pred spopolnením v dobrom stave. Príčina jej spopolnenia v roku 1962 je teda iná. Nespopolnili ju kvôli rozkladu, ale v dôsledku meniacich sa politických pomerov. Nezanedbateľná bola aj ekonomická stránka. Prevádzka mauzólea stála ročne milióny korún.

Po deviatich rokoch súdruhovia rozhodli, že to už nie je nutné, aby pracujúci ľud „přicházel a spatřil drahou tvář“ . Vo svojom memoárovom životopise sa autorstvu myšlienky odstránenia múmie mal priznať Antonín Novotný (1904 -1975), ktorý v tom čase bol prezidentom republiky (od 19. 11. 1957 do 22. 3. 1968) a stál i na čele KSČ. „Já to byl, kdo nechal soudruha Gottwalda spálit. To nebyla pieta, ale cirkus.“

Odvahu k takémuto kroku nabral Novotný po tom, čo dva týždne predtým nechal sovietsky komunistický vodca Sergej Chruščov vyniesť z mauzólea na Červenom námestí múmiu Stalina. Novotný na zasadnutí ÚV KSČ 15. novembra 1961 deložovanie Gottwalda z mauzólea na Vítkove obhajoval takto: „S návštěvností mauzolea jsou potíže, vlastně ji musíme přímo organizovat. Dále to jsou i milionové náklady, jichž si každoročně vyžádá udržování nynějšího sarkofágu s tělem. Každý rok se to musí obnovovat, spousta strojů pracuje, moucha tam nesmí přijít, jinak je konec.“

Samotná akcia sa začala 1. apríla 1962. Mauzóleum bolo „z technických dôvodov zatvorené“. Predposledný záznam v kontrolnej knihe je z 11. 6. 1962 a popisuje ako sa odohrávalo „Předání těla KG k spopelnění“ a posledný zápis z toho istého dňa hovorí o tom, že prišlo k aj k „Předání dokumentace B“. Definitívny koniec prvej a aj poslednej komunistickej múmie v Československu sa odohral neskoro večer 12. júna 1962, keď bola Gottwaldova múmia v pražskom krematóriu spálená.

Urna s popolom bola v novembri 1962 slávnostne uložená do kamenného sarkofágu späť na ústredné miesto pamätníka na Vítkove. Tam sa až do roku 1989 odohrávali najdôležitejšie pietne akcie komunistického režimu. V roku 1990 bola zo sarkofágu vybratá. Aj s urnami iných vyvolených komunistických funkcionárov, ktorých v pamätníku na Vítkove komunistický režim pietne uchovával, boli urny odovzdané dedičom. O popol Gottwalda rodina záujem nemala. KSČ prevzala urnu spolu s inými urnami o ktoré nebol tiež záujem. Ponovembroví komunisti ich uložili na Olšanskom cintoríne do spoločného hrobu. Okrem Gottwaldovej urny tam spočinula aj urna s popolom jeho manželky Marty, spisovateľky Marie Majerovej, Gusty Fučíkovej a ďalších exponentov komunistického režimu. Ani viac ako 60 rokov po smrti nenašiel Klement Gottwald konečne pokoj. V roku 2016 hrob poškodil neznámy páchateľ červenou farbou.