Betón s mrkvou. Ekológom bude po chuti

Betón je po vode druhou najpoužívanejšou látkou na svete. V roku 1950 sa výroba cementu rovnala výrobe ocele. Odvtedy sa produkcia cementu zvýšila 25-násobne, ocele iba 8-násobne. Keby bol cementárenský priemysel samostatnou krajinou, bol by to dnes tretí najväčší producent oxidu uhličitého na svete s vyprodukovanými 2,8 miliardami ton. Viac vypustia do ovzdušia iba Čína a USA.

Všetok plast vyrobený za posledných 60 rokov predstavuje spolu hmotnosť 8 miliárd ton. Cementárenský priemysel túto métu dosiahne každé dva roky. Aj keď je betón v prírode objemom väčší problém pre životné prostredie ako plast, všeobecne sa považuje za menej závažný. Prečo? Predovšetkým betón nie je z „zlých“ fosílnych palív. Nenachádza sa ani v žalúdkoch veľrýb a čajok. Lekári ho neobjavujú v krvi pacientov. Ale predsa tu bliká výstražná kontrolka. Cement sa vyrába vypaľovaním minerálov pomocou fosílnych palív zhruba pri teplote 1400 stupňov. V súčasnosti je produkcia betónu zodpovedná za 8 % globálnych emisií skleníkových plynov.

Výskumníci preto experimentujú, aby našli spôsob, ako dať betónu ekologickejšiu tvár. Cesta k tomu vedie cez zlepšenie vlastností cementu, tak aby ho bolo možné pridávať menej. Cieľom je prímesami zlepšiť fyzikálne vlastnosti cementu a tak zabezpečiť pri dosiahnutí minimálne rovnakej pevnosti použitie menšieho množstva pridaného cementu. Menej cementu znamená aj menej spotrebovanej energie pri výrobe a tým aj menej emisií do ovzdušia. Aby cementu do betónu bolo treba menej, je potrebné zlepšiť jeho vlastnosti tak, aby sa čo najviac jeho čiastočky spojili so štrkom a čo najviac sa ich hydratovalo. Skúša sa to primiešavaním koreňovej zeleniny, napríklad mrkvy.

Odpad, ktorý vzniká pri výrobe detskej výživy pokusne primiešali do cementu a zistili, že veľmi jemné šupky zeleniny dokázali zlepšiť hydratáciu cementu. Šupky napomáhajú vode dostať sa lepšie k väčšiemu počtu zrniek cementu a tak zlepšiť budúce mechanické vlastnosti betónu. Mrkvové nanošupky natrvalo zostávajú po zatvrdnutí v hmote a robia štruktúru pevnejšiu. A to nie je ešte všetko, čo mrkva v betóne dokáže.

Tlakom na mrkvové nanočastice v betónovej štruktúre vzniká elektrina. Nie veľa, ale dostatok na to, aby mohla napájať LED zdroje, alebo malé spotrebiče. Ak by sa takýto inovatívny materiál použil napríklad na výstavbu mosta, pohybom, keď by po ňom prechádzajú autá, alebo chodci, jemné vibrácie mosta by vyrábali zadarmo elektrinu.

Zeleninový cement by mohol podľa prepočtov znížiť oproti klasickému, množstvo použitého cementu o 10 kg na kubický meter betónovej zmesi. Zdá sa to málo, ale pri predstave, koľko betónu sa ročne na svete vyrobí a použije, ide o obrovské číslo predstavujúce ekonomické a environmentálne úspory.