Prehľad správ

Najnovšie články

Čo nám priniesol internet? Slobodu, alebo závislosť?

Internet sa v lockdowne chopil svojej historickej šance. Napríklad taký online obchod raketovo vzrástol. Na druhej strane rovnako raketovo vzrástlo i zahustenie online priestoru rôznymi teóriami a kontrateóriami, faktami, polopravdami a hrubými výmyslami. Na tému pôvodu pandémie, (ne)bezpečnosti očkovania, skrytého zámeru vakcinácie ľudí a podobne. V posledných dňoch sme videli internetovú smršť v súvislosti so smrťou policajného exprezidenta M. Lučanského. V tejto kauze slovenský internet doslova vybuchol, veď 8/10 najvirálnejších postov na Facebooku (podľa Crowtangle) sú o ňom. Podobne je to aj s najvirálnejšími webovými článkymi (8/10) podľa Newswhip). Čo je za fenoménom, že niektoré udalosti, alebo správy začnú v online priestore rásť do gigantického množstva a iné nie?

Žijeme v akváriu?
Bruno Patino (nar. 1965), francúzsky novinár, ktorý učí na parížskom Inštitúte politických štúdií, prestížnej škole budúcich francúzskych štátnych úradníkov a politikov, publikoval na tému fenoménu internetu knihu venovanú vplyvu internetu, informačných technológií a vplyvu sociálnych sietí na zmeny v žurnalistike. „La civilisation du poisson rouge: Petit traité sur le marché de l’attention“. V preklade „Civilizácia červenej rybičky. Krátke zamyslenie sa o trhu s pozornosťou.“

Bruno Patino: „La civilisation du poisson rouge: Petit traité sur le marché de l’attention“, vydavateľstvo Grasset, 2019

Kniha sa začína metaforou o červenej rybičke a akváriu v ktorom rybička žije. Rybička si dokáže zapamätať iba 8 sekúnd. Potom opäť objavuje všetko nanovo. Táto metafora slúži autorovi na priblíženie faktu, že priemerný používateľ Googlu si udrží pozornosť 8 sekúnd, kým neklikne na ďalší odkaz, alebo si pustí iné video. Bruno Patino nám tým chce povedať, že väčšina ľudí, ktorí celé dni „čumia“ do smartphónu, vlastne žijú v digitálnom akváriu a správajú sa ako tá červená rybička. Objavujú svet každých osem sekúnd, ich pozornosť sa potom presmeruje inam. Týchto 8 sekúnd pozornosti rozhoduje o úspechu obsahu správy, videa a pod. umiestneného na internete.

Preteky o osem sekúnd pozornosti sa v online priestore viac a viac stupňujú. Technologické firmy sa sofistikovanejšími spôsobmi pokúšajú z pár sekúnd vyťažiť čo najväčší zisk. Prieskum ukázal, že priemerne užívatelia sledujú (kontrolujú) svoj smartphony každé 2 minúty. Takéto nadmerné používanie sa označuje ako phubbing. Je to nevedomé správanie sa, ktoré mení nervovú sústavu a napĺňa už kritéria závislosti – rast času stráveného touto aktivitou, neschopnosť sa od nej odpútať a zmena sociálneho správania.

To, čo uvidíte ako prvé, nie je náhoda
Sociálne siete dokážu efektívne oslovovať konkrétnych užívateľov. Pracujú totiž s presne nastavenými algoritmami, ktoré riadia to, čo uvidíte ako prvé. Využívajú nazbierané údaje o svojich používateľoch a preto vedia vytvárať program tak, aby človek strávil čo najviac času na tej ktorej platforme.

Schéma algoritmu sociálnej siete. Zdroj ilustrácie: redakcia

A za všetkým sú… peniaze. Cielená reklama závisí od množstva dát o používateľovi, ktoré platforma získala. Oproti klasickým médiám (TV, rádio, alebo printy) reklamný priestor na internete nie je kapacitne obmedzený ani v čase a ani v priestore. A cieľom internetových gigantov je, aby používatelia čo najviac času trávili na ich platformách. Čím viac ľudí a ich času, tým viac reklám a tým viac peňazí. Biznis model Facebooku cielene sleduje svojich používateľov v desiatkach parametrov. Vyvíjajú sa všemožné nástroje, ako čas a pozornosť ľudí si ukradnúť čo najviac pre seba. Človek má sklon svoje názory si potvrdzovať názormi druhých.

Fake news a koniec objektívnej žurnalistiky
Bruno Patino sa venuje v knihe aj dnes tak módnemu fenoménu fake news. Na rozdiel od politikov falošne nemoralizuje a neobviňuje z neho ľudí, čo zahlcujú internet správami, ktoré druhá strana označuje za nepravdivé, klamlivé, fake news a hoaxy. Príčinu, že sa brodíme v močiari správ i vyslovených hoaxov vidí autor knihy v podstatnej zmene charakteru i samotného obsahu spravodajstva.

Zdroj ilustrácie: www. ucf.edu

Klasické média, kvôli poklesu príjmom z predaja reklamy i z predaja výtlačkov, ktoré im „ukradol“ internet, musia šetriť, aby vôbec prežili. Nemôžu si dovoliť zaplatiť kvalitnú investigatívu, resp. širokoplošné vlastné spravodajstvo z domova i zo zahraničia. Preto tieto médiá zmenili ich tradičný biznis model, aby sa priblížili konkurencii internetových platforiem, ale tým zmenili aj svoj tradičný obsah. Dnes už miesto kvalitných analýz a objektívnych správ z vlastnej produkcie prevažujú svedecké výpovede, ktoré sa rýchlo šíria, dajú sa rýchlo a relatívne lacno vyrábať z miesta deja, alebo preberať od širokej masy amatérov a poloamatérov, aktivistov a rôznych expertov. Takéto svedectvá, ako zdroje informácií, sú skôr založené skôr na dojmoch, ako na faktoch. Miesto racionálnej informácie to publiku poskytuje skôr emócie.

Bez Facebooku a Google sú dnes médiá v pozícii beznohého invalida, ktorý má bežať na olympiáde. Za necelé dve desaťročia sa stali na internetových platformách závislými, hlavne na ich algoritmoch, ktoré preferujú to, čo je čítané viac a možno aj nevedomky sa trendu prispôsobili. Bez ohľadu na kvalitu.

Autor knihy identifikoval štyri veľké skupiny, ktoré by mohli mať záujem šíriť tzv. fake news. Prvou je skupina mocností a ekonomických lobby, ktoré sledujú vlastné záujmy. Druhá, ktorá špinením ovplyvňuje konkurenčný súboj firiem, tretiu skupinu vidí v stúpencoch rôznych konšpiračných teórií a štvrtej skupine nejde o nič iné, iba o zarábanie peňazí založenom na čo najväčšom počte kliknutí.

Ako sa dá tento problém vyriešiť? Ako teda odlíšiť manipulujúci článok od tendenčného? Ťažko. Objektívne kritériá na to neexistujú a asi ani existovať nebudú. Bruno Patino sa domnieva, že ide o riadený ekonomický chaos, ktorý veľkým technologickým platformám umožňuje zvyšovať ich zisky. Je tu ešte jeden moment, ktorý je pre prežitie zdravej demokracie varovný – vlastníci sietí a dát majú čoraz väčší dosah aj na ďalšie oblasti. Je od nich závislé prežitie prakticky akejkoľvek firmy či domácnosti. V roku 2020 – kvôli pandemickému hlasovaniu poštou – prenikli siete, softvéry a informačné technológie aj do volebnej infraštruktúry. Vzniká IT oligarchia, ktorá je už dnes mocnejšia, ako mnohé štáty.

Rozhodujúcim prvkom, ako si zachovať odstup a súdnosť, je nakoniec sám užívateľ. Ten by mal kontrolovať svoj čas, ktorý trávi čítaním, pozeraním videí, alebo zdieľaním obsahu od iných užívateľov internetu.

Pre školstvo má Bruno Patino jednu zaujímavú radu, možno by sa uchytila i v tom našom: Zaveďte aspoň jednu pravidelnú spoločnú hodinu čítania bez zapnutých mobilov a počítačov! Lebo inak nastupujúcim generáciám hrozí, že im začne unikať reálny svet, lebo ich pohltí predtým, ako ho objavia, ten virtuálny.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články