Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Voľby primátora od roku 2002. Kde Martinčania robia chybu?

Naše mesto má zvláštnu históriu voľby primátora. Máme tendenciu zvoliť si to čo nám je známe, no aj tak sme nakoniec nespokojní. Niekoľkokrát sme si znovuzvolili úradujúceho primátora a opäť sme sa stretávali s rovnakými problémami. Nečinnosť zastupiteľstva a kancelárie primátora, stagnácia mesta a korupcia. Pred každými voľbami sú nám sľubované hory-doly (napr. neslávne známa trojprúdovka na Hole) a zakaždým tomu naletíme. Stále počúvame rovnaké výhrady. Výtlky na cestách, správa odpadu, zanedbané námestia. Keď každé volebné obdobie riešime tie isté problémy dookola, niekde asi bude chyba. Je táto chyba vo voličoch? V zvolených zástupcoch mesta? Alebo niekde inde?

2002
Prvé komunálne voľby v novom tisícročí v Martine príliš veľa vody nenamútili. V porovnaní so zvyškom Slovenska sa ich zúčastnilo veľmi málo voličov. Martin mal volebnú účasť len 40,87%, jednu z najnižších na celom Slovensku. Nižšiu účasť mali len Bratislava a Košice, ktoré majú najnižšiu účasť spomedzi slovenských miest vo všetkých komunálnych voľbách. Priemerná účasť na celom Slovensku v roku 2002 bola 49,5%. Iba tri ďalšie mestá mali účasť pod 45%, s výnimkou Bratislavy a Košíc. Považská Bystrica (43,8%), Banská Bystrica (44,1%) a Trenčín (44,4%).

Kandidáti na primátora Martina boli Stanislav Bernát (nezávislý + podpora od SDKÚ, ANO, DS a OKS), Rudolf Bránický (nezávislý), Ján Dreisig (HZDS + podpora od SMER-SD, SNS, PSNS a KSS), František Kamenišťák (nezávislý), Vladislav Krížik (nezávislý) a Dušan Laššák (nezávislý). Voľby vyhral Stanislav Bernát s 34,47% hlasov, ktorý obhajoval kreslo primátora. Za ním skončil Dušan Laššák s 25,5%. Obaja kandidáti kandidovali ako nezávislí s podporou blokov strán vtedajšej parlamentnej koalície a opozície.

Počas dvanásťročného pôsobenia Stanislava Bernáta na poste primátora Martin prešiel viacerými zmenami. Asi najzásadnejšou bola rekonštrukcia centra mesta na modernú pešiu zónu. No táto rekonštrukcia nebola bez svojich múch. Jednou z nich bola napríklad nekvalitná dlažba. V centre mesta mali podľa pôvodného návrhu byť osadené dlaždice s hrúbkou 5cm no osadené boli dlaždice s hrúbkou 3cm. S popraskanými dlaždicami v centre mesta sa pasujeme dodnes. Či príčinou bolo šetrenie peniazmi na úkor kvality, korupcia alebo jednoducho odfláknutá práca môžeme len špekulovať. Ale je to v súlade s opakujúcimi sa problémami v našom meste, ktoré sledujeme dodnes. Napriek tomu, pôsobenie Stanislava Bernáta na primátorskom kresle je do dnes vnímané v celku pozitívne.

2006
Druhé komunálne voľby v druhom tisícročí zaznamenali najnižšiu účasť v komunálnych voľbách v histórii samostatného Slovenska. Priemerná účasť v týchto komunálnych voľbách bola takmer 48%. Účasť v Martine bola 35%. I keď okresné mestá mali v tomto roku malú účasť vo všeobecnosti, zas sme boli jedni z najhorších.

V roku 2006 na primátora Martina kandidovalo až sedem kandidátov. Andrej Hrnčiar (nezávislý), Jozef Stahl (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, KSS a HZD), Stanislav Bernát (nezávislý), Stanislav Janiš (SDKÚ-DS), Peter Kašuba (nezávislý), Viliam Majda (KDH) a Vladimír Zajac (nezávilsý). Voľby v roku 2006 vyhral Andrej Hrnčiar s 32,65%. Za Hrnčiarom sa umiestnil bývalý primátor Stanislav Bernát s 25,48% hlasov, čím sa ukončilo jeho dvanásťročné pôsobenie na poste primátora.

Andrej Hrnčiar kandidoval na primátora ako riaditeľ Slovenského komorného divadla a spoluzakladateľ festivalu Dotyky a spojenia. Po dvanástich rokoch s rovnakým primátorom (Bernát) bol novou mladou tvárou v martinskej komunálnej politike, nepoškvrnenou politikou. Kandidoval s programom zmeny Martina na transparentné mesto bez korupcie. Projekt Martin – transparentné mesto sa mu aj podarilo zrealizovať. Počas jeho prvého mandátu bolo zavedených niekoľko protikorupčných opatrení v rôznych oblastiach činnosti mesta. Za tento projekt dokonca Andrej Hrnčiar a mesto Martin získal niekoľko medzinárodných ocenení za transparentnosť. Takisto sa mu podarilo pokračovať v digitalizácii mestského zastupiteľstva, ktorá začala už za Stanislava Bernáta.

Ale napriek všetkým týmto úspechom Hrnčiar spravil aj niekoľko pochybení už počas jeho prvého mandátu. Jeden z nich je napríklad podpísanie pre mesto nevýhodnej zmluvy s firmou Brantner Fatra s.r.o. v roku 2008. Brantner Fatra sa do dnešného dňa stará o komunálnych službách v Martine za premrštené ceny. V roku 2018 zisky Bratner Fatra s.r.o. predstavovali polovicu ziskov skupiny Brantner Slovakia, čím sa Brantner Fatra stal ich najprosperujúcejšou firmou.

2010
Priemerná volebná účasť na celom Slovensku v týchto komunálnych voľbách bola 49,69%. V Martine sa účasť zastavila na hranici 41%. A ako už v Martine býva tradíciou, zas sme boli na chvoste účasti v komunálnych voľbách. Horšie na tom boli iba mestá Dunajská Streda, Poprad, Pezinok, Spišská Nová Ves a Nové Zámky, vynímajúc Bratislava a Košice. Tieto dve mestá majú vždy nižšiu účasť než ostatné slovenské mestá.

Kandidáti na primátora boli Stanislav Bernát (nezávislý), Daniel Diškanec (Strana demokratickej ľavice), Zdenko Kozák (nezávislý), Peter Vons (nezávislý) a obhajovateľ postu Andrej Hrnčiar (nezávislý). Hrnčiarovi sa nakoniec podarilo udržať si kreslo s veľkým rozdielom pri 51,15%. Druhý najúspešnejší kandidát bol Peter Vons s 19,30%.

V druhom volebnom období Andreja Hrnčiara mesto stagnovalo. Síce sa Hrnčiar pýšil dobrým stavom verejných financií, no v meste sa urobilo 0 investícií a Martin sa nerozvíjal.

2014
Volebná účasť v komunálnych voľbách v roku 2014 bola 39% pri priemernej volebnej účasti na celom Slovensku na úrovni 48,3%. Ďalšie komunálne voľby, ďalšia pomerne nízka účasť Martinčanov a Martinčaniek. V porovnaní s inými mestami, Martin sa zas zaradil medzi mestá s najnižšou účasťou.

V roku 2014 sa o post primátora uchádzalo až desať kandidátov. Po prvýkrát sa o stoličku primátora uchádzali aj dve ženy. Za primátora sa uchádzal Marek Belák (nezávislý), po šiestykrát Stanislav Bernát (nezávislý), Tatiana Červeňová (nezávislá), Andrej Hrnčiar (#SIEŤ), Zdenko Kozák (SNS), Ján Segľa (nezávislý), Miriam Michaela Štefková (nezávislá), Peter Vons (Priama demokracia), Ján Vronka (nezávislý) a Pavol Zemko (nezávislý). Po tretíkrát stoličku primátora obhájil Andrej Hrnčiar s 31,37%. Za ním skončil Peter Vons s 19,82%.

Toto volebné obdobie prinieslo viacero zlyhaní Andreja Hrnčiara. Jeho asi najväčším zlyhaním ako primátora bola kauza Martinské Hole, kvôli ktorej sa dokonca mesto Martin dostalo do nútenej správy. Hrnčiar odmietol mimosúdne vyrovnanie, podľa ktorého by mesto zaplatilo „len“ 200 tisíc eur spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské Hole. Mesto tak po početných súdnych sporoch prišlo o takmer deväť miliónov eur a medzi rokmi 2016 až 2017 sme mohli, ako sa hovorí, iba „kúriť a svietiť“.

Jeho posledné volebné obdobie sa nieslo v znamení klientelizmu a rodinkárstva, a z Martina sa stalo koryto pre zopár vyvolených podnikateľov. Napríklad, firma, ktorej spolumajiteľom je Hrnčiarov brat v roku 2015 získala zákazku na vybudovanie kanalizácie v objeme 15,6 miliónov eur. Svojmu bratovi predal aj divadelnú chatu na Stráňach. Ďalej si Hrnčiar v tomto období vymyslel inštitút dvoch viceprimátorov po tom, ako sa stal podpredsedom NR SR. Jedinečný úkaz na celom Slovensku doteraz. Pôsobenie na poste primátora Martina Hrnčiarovi prinieslo také vymoženosti ako chata na Chlebe, alebo kšeftovanie s apartmánmi v Chorvátsku a pozemkami v Martine a okolí.

2018
Už ani netreba spomínať, že volebná účasť v Martine bola jedna z najnižších na Slovensku. V posledných komunálnych voľbách k volebným urnám prišlo 41,5% Martinčanov a Martinčaniek. Priemerná účasť Slovákov a Sloveniek bola 48,7%. Rozdiel medzi účasťou v Martine a na celom Slovensku bol v týchto voľbách najnižší.

V posledných komunálnych voľbách kandidoval Peter Vons (nezávislý), Imrich Žigo (nezávislý), Ján Danko (nezávislý), Jozef Petráš (SPOLU), Marcel Maťovčík (nezávislý), Marek Belák (nezávislý), Michal Pliešovský (nezávislý) a Stanislav Ondruš (nezávislý). Na poste primátora Andreja Hrnčiara vystriedal Ján Danko. Voľby vyhral s 29,77% hlasov. Ako druhý skončil Imrich Žigo s 26,23% hlasov.

Ján Danko kandidoval na vlne megalomanských sľubov. Od trojprúdovky na Martinské Hole, cez podzemné garáže s parkom až po aquapark. Nič z toho sa samozrejme Dankovi zrealizovať nepodarilo. Miesto toho sa mesto len viac a viac zadlžuje úvermi, nečerpajú sa Eurofondy a mesto sa nikam neposúva.

Z vyššie napísaného sa dá povedať, že dôvodov prečo naše mesto stagnuje je viacero. Asi tie najhlavnejšie sú naša nechuť pre naozajstnú zmenu, nízka účasť na voľbách a naivita voličov. Martinčania a Martinčanky preferujú to čo im je známe. Stanislav Bernát aj Andrej Hrnčiar každý strávili na poste primátora Martina dvanásť rokov. Aj napriek ich mnohým pochybeniam a zlyhaniam. Prečo je to tak sa dá len polemizovať. Je to preto, lebo sa bojíme zmeny a radšej budeme žiť v tom čo nám je známe, aj keď to pre nás nie je najlepšie? Je to preto, lebo v Martine neexistuje adekvátna alternatíva? Je možné, že obe z možností sú pravdivé. Každopádne, dôsledky tohto veľmi dlhého zotrvávania jednej osoby na poste primátora vidíme všade naokolo. Mesto je zanedbané, nerobia sa v ňom žiadne investície, ľudia sa z neho vo veľkom sťahujú. No tento strach z nového nie je neopodstatnený. Nie raz kandidáti na primátora sľubujú hory-doly no realita po voľbách je úplne iná a voliči sú sklamaní. Niet sa čo čudovať, že k volebným urnám chodíme tak málo. A ak aj ideme, do kandidáta vkladáme prílišné nádeje a očakávania, a potom sme sklamaní. To ale neznamená, že voliť sa neoplatí. Práve naopak. Len musíme prehodnotiť náš prístup ku výberu kandidáta.

Ďalším postrehom je fakt, že v Martine ešte nikdy nebol zvolený kandidát, ktorý nebol nezávislý. Teda okrem Andreja Hrnčiara, ktorý bol po tretíkrát zvolený za primátora ako kandidát za stranu #SIEŤ. Ale prvé dva razy kandidoval ako nezávislý kandidát. Možnože, ak by sme tentokrát stavili na kandidáta alebo kandidátku so zdokumentovanou politickou históriou a stranou, ktorá za neho ručí, aspoň by sme vedeli čo od daného kandidáta alebo kandidátky môžeme očakávať. Priznanie si politickej afiliácie a minulosti otvorene zo strany kandidáta je aj viac úprimné.

Divoké karty sa nám už niekoľkokrát neosvedčili. Je to ako keby sme v Martine šli z extrému do extrému. Zvolíme si neznámeho kandidáta, ktorý nám počas kampane nasľubuje hory-doly, a potom ho z nejakého dôvodu necháme sedieť na stoličke primátora niekoľko volebných období. Možno by bolo na čase prehodnotiť naše kritériá pre kandidátov, kriticky sa pozrieť na ich predvolebné sľuby a voliť trošku inak ako doteraz.