Prehľad správ

Najnovšie články

Diamanty: Prírodné, alebo umelé?

O kráľovi drahých kameňov, diamante, sme sa v škole učili,...

Dvetisíc rokov v blate a v horúcej vode

Väčšina médií u nás i v zahraničí v posledných dňoch...

Myš. Žije tu s nami, ale odkiaľ prišla?

Je len málo druhov zvierat, ktoré sa rozšírili takmer po...

Mesto postavené na kostiach

Podľa legendy miesto na postavenie nového hlavného mesta Ruska údajne...

Rekordéri pri moci

Britská premiérka Liz Trussová (r. 1975), iba tretia žena v...

Iron man s pofidérnym mierovým plánom: Ako veľmi by sme...

Šéf Tesly, najhodnotnejšieho výrobcu áut na svete, a SpaceX, druhého...

Snívate? Možno je vášmu mozgu iba zima

Doteraz sme verili, predovšetkým pod vplyvom teórie Sigmunda Freuda a jeho žiajkov, že počas sna sa nám prihovára naše potláčané hlboké podvedomie a takto sa v mozgu derú na povrch a ventilujú potlačené zážitky, túžby, depresie a pod. Teraz budete prekvapení, na čo prišiel americký neurológ Jerome M. Siegel, profesor na Kalifornskej univerzite z Los Angeles (University of California Los Angeles).

Siegel o snoch zistil, že človek, rep. jeho mozog, ich potrebuje na oveľa prozaickejšiu vec. A to, že pri snívaní ide predovšetkým o termoreguláciu mozgu, alebo inak povedané, sny a nočné mory sú potrebné na jeho zahriatie. Vyplýva to z vedeckého článku publikovaného v uznávanom odbornom časopise Lancet, ktorý zverejnil výsledky rozsiahlej štúdie tohto neurológa.

Štúdie na ľuďoch v priemyselných spoločnostiach ukazujú, že 7 hodín spánku za noc u ľudí vo veku 18 rokov, alebo starších, je optimálnych, pričom vyššie a nižšie množstvá spánku predpovedajú ich kratší vek dožitia. Ľudia žijúci pravekým životným štýlom lovcov a zberačov spia 6 – 8 hodín za noc, pričom najdlhší spánok majú v zime. Výskyt nespavosti v populáciách lovcov a zberačov je nízky, vyskytuje sa iba u 2 % jedincov. Výskyt nespavosti u ľudí vo vyspelých priemyselných spoločnostiach je približne u 10 – 30 % populácie.

Trvanie denného spánku u rôznych druhov cicavcov sa pohybuje od 2 do 20 hodín. Trvanie spánku nesúvisí s veľkosťou mozgu, alebo kognitívnymi schopnosťami. Trvanie spánku medzi druhmi je skôr spojené s ich požiadavkami na kŕmenie, čo naznačuje úlohu rovnováhy medzi bdelosťou a spánkom pri získavaní potravy a úspore energie.

Teplota mozgu klesá z úrovne bdelosti počas spánku bez rýchleho pohybu očí (non-REM) a stúpa počas REM fázy spánku. Spánok s rýchlym pohybom očí (REM) je paradoxný stav, keď sa navonok zdá, že jednotlivec spí, zatiaľ čo záznam elektroencefalogramu pripomína stav bdelosti. Najväčšie množstvo REM spánku majú cicavce znášajúce vajíčka, stredné množstvá spánku boli namerané u vačkovitých cicavcov, menej spia placentárne cicavce a najmenej spia vtáky.

Medzi vedcami neexistuje konsenzus o úlohe spánku. Ale existuje niekoľko hypotéz. Údajne tým, že máme sny, mozog sa učí. Alebo, len si organizuje informácie prijaté počas bdelosti, ako by si ich ukladal na police. Alebo, že snami si optimalizuje nervové spojenia. Ďalšia hypotéza hovorí o triedení rôznych možností riešenia problémov, ktoré človek prežíva v bdelom stave a v spánku si prehráva varianty riešení.

Sigmund Freud (6.5. 1856 Příbor, okres Jičín v ČR) – 23. september 1939 Londýn) psychológ a psychiater, univerzitný profesor neuropatológie vo Viedni , je svetoznámy predovšetkým ako zakladateľ psychoanalýzy. Formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiaden iný lekár. Bol uctievaný, zaznávaný, ale i zakazovaný. Rovnako nemeckými fašistami, ako komunistickou ideológiou. Sotva by sa našla osobnosť 20. storočia, ktorá by bola predmetom ostrejších sporov ako bol práve on.

Freud už počas asistentskej práce vo Viedenskom psychologickom inštitúte začal so skúmaním činnosti nervového systému. Zameriaval sa na štúdium nervových ochorení a ich liečbu. Rozpracoval teóriu, že v nás drieme nebezpečná sila, potláčaná výchovou a zákonmi civilizácie. Vybíja sa potom v zločinoch a zvrhlostiach, duševných chorobách alebo v ťaživých snoch.

Upozornil na seba tým, že v prudérnej meštiackej spoločnosti tvrdil, že ľudské správanie je rozhodujúcou mierou ovplyvnené sexuálnymi silami. Freud v celom svojom diele pripisuje hlavnú úlohu v psychickom konflikte sexuálnemu pudu. Preto boli niektoré Freudove myšlienky ťažko akceptovateľné v jeho dobe a panujúcej kultúre. Teóriou nevedomia Freud zásadným spôsobom revolucionalizoval predstavu, ktorú mala dovtedy filozofia a klasická psychológia o psychickom dianí. Tvrdil, že nevedomie je základom všetkého duševného prežívania a jeho skúmanie je možné výkladom snov.

Ale zdá sa, že úloha všetkých snov, vrátane tých paradoxných a dokonca aj ťaživých, je oveľa jednoduchšia, ako si predstavoval Sigmund Freud a jeho početní nasledovníci. Profesor Jerome M. Siegel sa rozhodol po analýze trvania periód REM spánku u veľkého počtu teplokrvných zvierat vyvrátiť doterajšie teórie o príčine snov. Nie je to v bdelom stave potláčané nevedomie, ale náš mozog, ktorý si pomocou snovej aktivity reguluje svoju teplotu.

Takmer všetci predstavitelia živočíšnej ríše snívajú práve počas REM spánku, sprevádzaného rýchlymi pohybmi očí (REM). A, samozrejme, platí to aj na ľudí. Siegel zistil, že dĺžka REM spánku nemá nič spoločné s veľkosťou mozgu, alebo inteligenciou. Ale je tým väčšia, čím nižšia je teplota tela živočícha, respektíve jeho mozgu. Väčšina placentárnych cicavcov, ako sme aj my ľudia, strávi v REM fáze kratší čas ako živočíchy s nižšou teplotou tela. A sny vtákov, ktorých telá majú až 41 stupňov Celzia, trvajú krátko, asi len hodinu denne. Čím je teda zviera „horúcejšie“, tým kratšie má sny. Homo sapiens je v tomto zmysle so svojimi 36,6 stupňami niekde v strede rebríčka. Siegel zdôrazňuje, že teplota mozgu, keď zaspávame, prudko klesá. A keď príde fáza REM a začne predstavenie rôznych snových zápletiek, mozog sa zahreje.

Vedecký záver štúdie je, že na termoreguláciu mozgu sú potrebné sny. Vďaka nim teplota mozgu stúpa a neklesá pod hranicu ohrozenia života. Pravdepodobne, čím je sen bližší k desivej nočnej more a jeho obsah je viac ako bizarný, tým rýchlejšie sa mozog zahrieva. Mozog proste vie sám od seba, ako si má pomôcť. Nezávisle od jeho majiteľa.