Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Pichľavá rastina, ktorá pomáha

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: archív MR
6 marca, 2020
1:28 pm

Pestrec mariánsky (lat. Silybum marianum) má v ľudovom liečiteľstve a bylinkárstve niekoľko rôznych názvov – Strieborný bodliak, Strakáč, Biely tŕň, Ostrolist, Podstrel, Volčec, Kardus mariánsky, Kristova koruna. Je to u nás bežne rastúca jednoročná až dvojročná rastlina dorastajúca do výšky 60 – 150cm. Pochádza zo Stredomoria a dozrieva najmä v druhej polovici septembra. Je rozšírený ako okrasná rastlina, ale nájdete ho aj divo rastúci na rumoviskách a pasienkoch. V priaznivých podmienkach je ho možné pestovať až do nadmorskej výšky 600m.

Rastlina je jednoročná až dvojročná bylina s 50 – 200 cm vysokou, priamou, listnatou, hore rozkonárenou stonkou so striedavými, sediacimi, tuhými, bielo škvrnitými, elipsovitými, perovito laločnatými listami so žltými ostňami. Koncové jednotlivé veľké úbory s holými, odstávajúcimi zúbkatými listeňmi viacradových zákrovov majú štetinaté lôžko, červenofialové alebo purpurovokarmínové rúrkovité kvety. Kvitne od júla do septembra. Plod je nažka s chocholcom.

Pestrec mariánsky sa liečiteľstve používa predovšetkým pri ochoreniach pečene a má priaznivé účinky aj na žlčník. Za jeho pozitívne účinky sú zodpovedné látky, ktoré sa súhrnne nazývajú silymarin. Ten je silný antioxidant. Najväčšia koncentrácia silymarinu je v semenách, v menšej koncentrácii sa nachádza v listoch a v koreni. Plody (semená) okrem toho obsahujú asi 27% bielkovín a 30% jedlého oleja, aminokyseliny, cukry, quercetín a vitamín E.

Štúdie skúmania účinkov pestreca potvrdili, že silymarín obsiahnutý v tejto rastline, najmä v plodoch, chráni pred poškodením DNA a znižuje aktivitu látok stimulujúcich rast tumorov. Ako silný antioxidant, podporujúci ľudskú imunitu. Dokáže účinne bojovať proti negatívnym vplyvom voľných radikálov poškodzujúcich zdravé bunky organizmu.

Čistí pečeň, regeneruje pečeňový parenchým (bunkové pletivo), podporuje tvorbu a distribúciu žlče, a tiež priaznivo vplýva na hladinu cukru a cholesterolu v krvi. Účinky pozitívne ovplyvňujú zdravotný stav pacientov liečiacich sa na cukrovku. V roku 2006 odborný časopis Philotherapy Research publikoval správu o výskume pôsobenia pestreca na liečbu cukrovky. 51 ľudí trpiacich cukrovkou bolo rozdelených na dve skupiny. Skupina pacientov užívala denne dávku silymarinu. Po 4 mesiacoch skúmania bolo zistené, že u pacientov užívajúcich silymarin sa znížila hladina cukru, ale aj zlého cholesterolu.

Pestrec mariánsky sa používa pri ochoreniach pečene a žlčníka, napr. pri hepatitíde (žltačke) typu B a C, cirhóze, steatóze (stukovatení) pečene, mononukleóze, chorobách sleziny, žlčníkových kameňoch, intoxikácii alkoholom, drogami, či hubami. Silymarín obsiahnutý v plodoch nielen urýchľuje regeneráciu tkaniva pečene (napr. pri dlhodobom užívaní liekov), ale celkovo zvyšuje šancu na prežitie (napr. po požití jedovatej huby muchotrávky).

Konzumácia drvených semien pestreca je pre náš organizmus najpriaznivejšia, lebo práve semená obsahujú najviac účinnej látky – silymarinu. Ten sa tvorí priebežne, no najmä od druhej polovici septembra až do októbra, ideálne pri teplotách okolo 25 °C. Takéto podmienky sú v našich klimatických podmienkach ťažko dosiahnuteľné. Preto u nás rastúci pestrec neobsahuje také množstvo silymarinu, ako pestrec dopestovaný v oblasti Stredomoria. Ak sa rozhodnete pre užívanie týchto semien, určite sa oplatí kúpiť si na konzumáciu také, ktoré k nám boli importované. Nič vám ale nebráni, na jeseň si zásobu semien nazbierať vo voľnej prírode, alebo teraz na jar, založiť si pokusné políčko a vysiať si rastliny pre vlastnú úrodu. Ako na to?

Vypestujeme ho zo semena tmavohnedej až čiernej farby. Na jar pred výsevom namočíme osivo do teplej vody a po uschnutí ho vysievame do hĺbky asi 3 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť asi 50 cm. Používajte hnojivá s obsahom fosforečnanov. Rastlina vyklíči v priebehu asi jedného mesiaca. Pravidelne ju zavlažujte a odstraňujte burinu. Listy zbierajte v máji a júni a plody až v priebehu septembra po ich dozretí. Pri zbere používajte rukavice kvôli množstvu tŕňov na rastline.

Zber plodov sa robí odrezávaním celých úborov krátko pred dozretím v období septembra až októbre. Zberajú sa sú hlavne plody. V ľudovom liečiteľstve sa zbiera a používa aj vňať.

Plody sa potom nechajú dozrieť na suchých a vzdušných miestach. Sú bez pachu, oplodie chutí horkasto a semená olejovito. Semienka sú oválne, mierne sploštené, dlhé 6 – 8 mm, hrubé asi 1,5 mm. Majú hladký povrch, sú hnedočierne, lesklé, pozdĺžne čierno ryhované a zakončené svetložltým okrajom.

Poviete si, taká obyčajná rastlina, ktorú ste iste už videli a na pohľad ju poznáte, ale doteraz ste možno nevedeli o jej zdravotných účinkoch. Mnohí hovoria ako o „zázračnej bylinke“. Stojí za vyskúšanie.