Bol Jurij Gagarin prvý?

Von Braun pracoval po roku 1945 v USA najskôr pre armádu. Jeho práca vyústila stavbou rakety Redstone, ktorá vyniesla do vesmíru prvú americkú družicu Explorer (r.1958). V roku 1960 raketový výskum prešiel od armády do novej vládnej agentúry NASA, pre ktorú zostrojil von Braun supervýkonnú raketu Saturn V., ktorá pomohla Američanov dostať na Mesiac (20. júla 1969).

Sovietskemu zväzu sa po vojne podarilo získať len malú časť nacistických raketových odborníkov a len minimálne technologické údaje o rakete V-2. Prvú raketovú strelnicu založili v pustatine 100 kilometrov východne od Stalingradu pri dedinke Kapustin Jar v auguste 1947. Začali tam testovať ukoristené nemecké rakety V-2. Priviezli si k nim aj Fritza Fibacha, ktorý riadil odpaľovanie V-2 na Britániu a ďalších špecialistov, ako bol raketový inžinier Helmut Gröttrup. Ten sa ešte počas vojny pohádal s von Braunom, a preto ho nenapísali na zoznam ľudí, ktorých priviedol von Braun do zajatia k Američanom. Tak si Gröttrup našiel zamestnanie u Rusov.

Ruskí inžinieri pozorne sledovali prácu nemeckých špecialistov. Prvú raketu vypustili už 17. septembra 1947. V októbri 1947 štartovala ďalšia raketa a dosiahla výšku 86 kilometrov a mala dolet 274 kilometrov. Na jeseň 1949 dosiahli úroveň, že z 20 pokusov iba 3 pokusy boli neúspešné. Nasledujúci rok vojaci prijali raketu R-1, vylepšenú nemeckú V-2, do výzbroje Červenej armády. Do Nemecka sa H. Gröttrup vrátil v novembri 1953. Doma ho vypočúvali príslušníci amerických a britských tajných služieb. Tvrdil im, že Rusi majú dosť vlastných schopných odborníkov, ako boli Sergej Pavlovič Koroľov a Valentin Petrovič Gluško, ktorí dokážu nemeckú raketovú technológiu nielen napodobniť, ale aj pomerne rýchlo zdokonaliť. Neklamal, v polovici 50. rokov mal ZSSR vyvinuté balistické rakety, ktoré boli výkonnejšie ako americké rakety vyvíjané tímom von Brauna.