Desať našich unikátov
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Autor fotografie: Roman Malík, zdroj: refresher.sk
Slovensko má svoje krásy a pozoruhodností, ktoré sa vyrovnajú zahraničným a stálo by za to vidieť ich na vlastné oči. Možno len nie sú tak spropagované, ako zahraničné lokality. Vybrali sme našich TOP 10. Sú medzi nimi pivničky na zemiaky s vegetáciou na streche, ktoré pripomínajú domčeky z filmového trháku o hobitoch. Len tie naše boli postavené pre praktické využitie a nie na filmársky atraktívnom Novom Zélande. Máme u nás aj železničný viadukt, ktorý ako keby vypadol z iného filmového trháku. Máme tiež aj orientálne kúpele, ako keby boli kdesi v najtureckejšom Turecku. Máme piesky a pieskové duny ako na Sahare a tajomné skalné gule ako v Strednej Amerike. A k tomu ešte ďalšie pozoruhodné veci, ktoré široko ďaleko nenájdete. Nechce sa vám do Ria, choďte si pozrieť sochu Krista na Orave.
Turecké kúpele Hammam v Trenčianskych Tepliciach
Hammam, čo v preklade znamená kúpeľ, v minulosti slúžil pre bohatú šľachtu a finančných magnátov. Hostia ho dnes v kúpeľoch Trenčianske Teplice využívajú ako odpočiváreň a miesto, kde sa robia masáže. Exteriér i interiér budovy boli príkladne zrekonštruované.
História tejto stavby sa začala, očarením niekdajšej majiteľky kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach, Ifigénie de Castries d´Harcourt, ktorá uvidela na svetovej výstave v Paríži (1888/1889) model prepychového tureckého kúpeľa. Bola ním priam posadnutá. Odcestovala do Egypta a požiadala tamojšieho miestokráľa o povolenie postaviť si takýto istý Hammam v Trenčianskych Tepliciach.
Miestokráľ jej žiadosti vyhovel, a poslal s ňou do Trenčianskych Teplíc svojho dvorného architekta, aby jej kúpele v tureckom štýle postavil. Dnes, prvá vec, ktorá prekvapí návštevníka hneď pri vstupe, je osvetlenie vstupnej haly prichádzajúce z troch kopúl so zasklenými otvormi. Vytvárajú dojem hviezdnej oblohy. Dnes Hammam slúži pre kúpeľných hostí ako miesto na odpočinok po kúpeli a taktiež sa tu poskytujú masáže.
Slovenská Sahara
Za piesočnými dunami nemusíte chodiť až na Saharu. Stačí si odskočiť na Záhorie. Približne v strede cesty medzi Lakšárskou Novou Vsou a Plaveckým Mikulášom je autentický kúsok púštnej krajiny. Šranecké piesky, ako sa táto oblasť volá, spolu s neďalekým Bežniskom patria do sústavy chránených území európskeho významu Natura 2000. Viate piesky sa tu nachádzajú na rozlohe vyše 570 kilometrov štvorcových.
Piesok na Záhorie privial vietor z rieky Moravy v dávnych obdobiach. Táto slovenská Sahara sa nachádza vo Vojenskom obvode Záhorie a počas vojenských cvičení slúži ako dopadová plocha pre strelnicu. Nemôže sa tu teda stavať, ťažiť drevo či pestovať poľnohospodárske rastliny, preto si toto územie dlhodobo zachovalo svoj pôvodný charakter.
Socha Krista na Orave
Socha Krista sa nachádza v katastri oravskej obce Klin. Monument stojí na kopci Grapa v nadmorskej výške 686 metrov a je vysoký 9,5 metra. Rozpätie rúk má šírku 7 metrov, hmotnosť aj s podstavcom je 23 ton. Oravský Kristus je zatiaľ iba treťou kópiou slávnej brazílskej sochy. Väčšou od oravskej sochy, je už len 28 metrov vysoký originál v Riu na kopci Corcovado a 23 metrov vysoký Kristus Spasiteľ v portugalskom Lisabone.
Slovenská kópia pozerá z vrchu kopca Grape na okolitú krajinu. Spod jej nôh je výhľad na Oravskú priehradu, Námestovo, Vavrečku, Suchú Horu aj Roháče. Pri dobrom počasí dovidieť až do poľského Zakopaného. Sochu zhotovili tak, že vo vnútri v hale najskôr urobili železnú konštrukciu, tú potom zaliali do betónu a v roku 2008 vyviezli na kopec. Tam dve časti spojili a obložili yporom. Z neho potom sochu vytesal sekerou a motykou miestny ľudový rezbár Peter Ganobjak.
Celá Európa na jednom nádvorí
Dnešné Komárno má okrem historickej protitureckej pevnosti aj Nádvorie Európy. Bolo vybudované na prahu 3. tisícročia. Na tomto jedinečnom námestí s rozlohu dvoch tretín hektára sú stavby v štylizovanej forme a prezentujú historickú architektúru, charakteristickú pre jednotlivé oblasti Európy. Nájdeme tu budovy akoby z Írska, Islandu, Grónska, Talianska, Vatikánu či Transylvánie. Budovy dopĺňajú sochy uhorských kráľov, ako sv. Štefana, Mateja Korvína, Žigmunda Luxenburského, Máriu Teréziu či Ľudovíta Veľkého z Anjou. K atraktivitám námestia patria tiež sochy spolupatrónov Európy, a štyri historické vstupné brány.
Travertínové kúpele ako v Turecku
Slovenské “rímske kúpele”, ktorých travertínové terasovité bazény pripomínajú turecké Pamukkale, snehobiele travertínové kaskádové bazény s minerálnou vodou. Pamukkale (v preklade bavlnený hrad) v dnešnom Turecku, boli známe už v Antike. Príroda takéto niečo úchvatné vytvorila aj v maličkej slovenskej obci Santovka. Sú tam pre návštevníkov štyri travertínové bazény na sedenie, kde neustále cirkuluje termálna voda. Bazény ponúkajú pocit jedinečnej atrakcie, ako už spomínané turecké Pamukkale. Obec Santovka leží v Nitrianskom kraji 14 kilometrov od Levíc. Okrem travertínových kúpeľov je k dispozícii aj tamojšie termálne kúpalisko. Tiež využíva geotermálnu vodu s teplotou 27°C. Tamojšia voda pomáha najmä pri problémoch pohybového aparátu, srdcovo-cievneho systému, ale i pri liečbe reumatických ochorení a rôznych alergií.
Slovenský „Harry Potter bridge“
Chmarošský viadukt pri Telgárte na trati Červená Skala – Margecany je jednou z najznámejších a i najkrajších technických pamiatok na Slovensku. Je prvou členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu na československých tratiach. Viadukt bol postavený v roku 1931 na trati so sklonom 17 ‰. Je dlhý 113,6 metrov. Premostenie je vysoké v strede 22 metrov a dlhé 86,2 metra, stredný diel má jediný oblúk zo železobetónu so svetlosťou 31,9 metra, krajné diely majú po dva kamenné klenuté otvory svetlosti 9 m.
Na jeho vybudovanie bolo použitých 3 570 m3 muriva. Pre svoj výnimočný pôvab je obľúbený u turistov i u fotografov. Nečudo, veď jeho nápadná podobnosť so škótskym Glenfinnanským viaduktom, známym z filmu o Harrym Potterovi, priniesla Chmarošskému viaduktu po potterovskej mánii väčšiu popularitu a záujem obdivovateľov.
Slanický ostrov
Žltú farbu, ako nositeľku pocitu šťastia vnímajú viac v krajinách, ktoré majú počas roka menej teplých slnečných lúčov. Tam, kde je slnka prebytok, žltú až tak, ako na severe, veľmi nemilujú.
Presné dôvody lokálnych, alebo národných špecifík veci zatiaľ nepoznajú. Predpokladá sa, že je to výsledok vplyvu národného jazyka, kultúry, náboženstva, klímy a historického vývoja jednotlivých národov a regiónov.
Analýza výsledkov odhalila ešte jeden zaujímavý poznatok – rozdiely medzi jednotlivými národmi vo vnímaní farieb sú o to väčšie, čím viac sú tieto národy od seba geograficky oddelené a čím odlišnejší majú jazyk.
Kamenné gule od mimozenšťanov?
Geológovia sa nazdávajú, že skalné gule vznikli rotovaním horniny v procese tuhnutia, archeológovia ich radia k nevyriešeným megalitickým záhadám a priaznivci teórií o mimozemšťanoch ich zase vyhlasujú za dielo civilizácií z vesmíru… V Megoňkách sa vyskytujú takmer dokonalo tvarované skalné gule rôznych veľkostí priemeru od 30 centimetrov po viac ako 2 metre. V minulosti sa tu vraj nachádzali aj útvary s priemerom okolo 3 metre, ba dokonca i obria 5-metrová guľa, po ktorej zostalo iba prázdne lôžko v skalnej stene bývalého kameňolomu. Nálezisko kamenných gulí v Megoňkách je najväčším svojho druhu v Európe. Smutné je, že množstvo tunajších skalných gúľ, vrátane skutočne obrovských, si ľudia pred vyhlásením lokality za prírodnú pamiatku (r. 2003) poodnášali do súkromných záhradiek.
Posledné dva TOP-y sú z Martina na dohodenie kameňom. Až sa skončí táto covidová doba, môžu byť dobrým miestom na jarný rodinný výlet za poznaním.
Jazero z filmového westernu
Určite ste okolo už veľa krát prešli a pritom ste možno ani nevedeli, že kúsok od hlavnej cesty do Ružomberka sa ukrýva tento klenot. Malebná scenéria zatopeného kameňolomu je akoby vystrihnutá z klasickej westernovky „Poklad na Striebornom jazere“ (r.1962). Škoda, že keď sa nakrúcali príbehy o Winnetuovi a Old Shatterhandovi nemecká produkcia našla kulisy pre film o „divokom Západe“ na Plitvických jazerách v Chorvátsku a nie v okolí Šútovského jazera. V starších záznamoch ho nájdete aj ako kameňolom Rieka.
Jazero nemá prítok ani odtok a je vytvorené zaplavením bývalého kameňolomu. Je hlboké až 15 metrov. Voda je tyrkysovo priezračná, ale studenšia, ako sa môže zdať. Na kúpanie to nie je ideálne miesto, ale svojou krásou ohromí. Priamo od brehu jazera vedia nenáročná turistická trasa k najväčšiemu vodopádu v Malej Fatre a štvrtému najväčšiemu na Slovensku, k 38 metrov vysokému Šútovskému vodopádu.
Miesto hobitov zemiaky
V Liptovskej Tepličke majú európsky unikát – pivničky, ktoré sa podobajú hobitiemu mestečku z filmu Pán prsteňov, nakrútenému podľa kníh od spisovateľa J. R. R. Tolkiena. Nachádzajú sa medzi obcou a cintorínom. Sú to vlastne pivnice na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme. Hĺbku dosahujú okolo 2,5-3metre, majú hruškovitý tvar, smerom hore sa zužujú. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Striešku, ktorá má mierny spád, podopierajú malé dvierka vsadené do stĺpikov.
Vďaka vápencu, do ktorého sú pivničky vyhĺbené a stabilnej teplote 2 až 6 °C si zemiaky a zelenina udržia pomerne dobrú kvalitu po celý rok. Do jednej pivničky sa zmestí 30 i viac vriec zemiakov. Dodnes sa zachovalo 419 zemiakových pivníc, stále sa využívajú na uskladnenie. Obec Liptovská Teplička a jej okolie boli trvalou inšpiráciou pre významného fotografa Martina Martinčeka (1913-2004), rodáka z Liptovského Petra, ktorý tunajšiu krásnu krajinu zachytil vo svojich dielach.