Prehľad správ

Najnovšie články

Dilema: Elektrina, alebo vodík?

Vodík je prvok, ktorý je v prírode zo všetkých prvkov, ktoré nájdeme v Mendelejevovej tabuľke, zastúpený v prírode najpočetnejšie. Na druhej strane nikdy ho v prírode nenájdeme sám o sebe. Vždy je na niečom naviazaný.

Ak by sme mali pomenovať najzávažnejšiu nevýhodu pri jeho masovom využívaní, tak je to jeho “extrakcia”. Je spravidla veľmi zložitá a energeticky nákladná. Možno si rozpomeniete na školský pokus s vodou a elektródami. Elektrolýza je jeden spôsob jeho získavania. Existujú aj iné postupy, napríklad z bioplynu. Pre všetky je jedno spoločné – ide o energeticky náročné procesy a s jeho skladovaním a transportom sú spojené relatívne nebezpečné podmienky. Na druhej strane vodík ponúka vysokú energetickú hustotu a dlhý dojazd. Aspoň pokiaľ ho spracujeme v elektrochemickom článku, ktorý je asi dvakrát účinnejší ako motor na benzín. 

Zdroj ilustrácie: Archív redakcie
Na svetovej výstave EXPO v Dubaji Slovensko predstavilo koncept superšportového auta a i autobusu na vodíkový pohon. Športový automobil na vodíkový pohon MH2 pripravila spoločnosť Matador Group so Strojníckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach.
Zdroj fotografie: Pravda.sk

Spaľovací motor na vodík nie je nový nápad. Moderné patenty pochádzajú zo sedemdesiatych rokov 20. storočia. BMW pred pätnástimi rokmi uviedlo na trh limitovanú sériu radu 7. Do nádrže sa tankoval kvapalný vodík podchladený na -250°C. Atmosférický 12-válec spotreboval 3,6 kg vodíka na 100 km, trikrát viac ako dnešné modely s elektrochemickými článkami. Zmyslom projektu od BMW bolo ukázať vodík ako bezuhlíkový nosič energie.

Elektrochemické články boli v čase experimentu BMW drahé. Používali sa iba na napájanie palubnej siete vesmírnych lodí a raketoplánov a ich sériová výroba vtedy ešte neexistovala. O uvedenia vodíkového BMW pred pätnástimi rokmi sa svet zmenil na nepoznanie. Elektrochemické články o polovicu zlacneli, a to ich sériová výroba sotva začala. Na trh prišli osobné autá ako Toyota Mirai a Hyundai Nexo.

Elektromobily, ktoré dnes tak frčia v „zelenej“ Európe, sú stále oveľa drahšie ako vozidlá so spaľovacím motorom. Platí to aj pre autá, ktoré používajú vodík ako palivo. To je fakt, ktorý udrie každému pri pohľade do cenníkov.

S dobíjacou infraštruktúrou pre elektromobily to u nás na Slovensku tiež nevyzerá slávne a tá vodíková vlastne ani ešte neexistuje. Vraj dokonca roka má byť prvá takáto čerpačka vybudovaná aj na Slovensku. Zatiaľ, nech sa páči do Viedne!

Zástancovia bateriek sa diskusii o problémoch s likvidáciou batérii a témy o požiaroch elektromobilov radšej vyhýbajú. V takom Nemcku už tabu prelomili. Stále viac nemeckých miest preventívne sťahuje elektroautobusy pre obavy z požiarov z prevádzky, všimol si to pred niekoľkými dňami magazín FOCUS. „Politici sa na svojej spanilej elektroceste máličko krčia. Pritom je nutné riešiť tento problém skutočne rýchlo“, komentuje to v Nemecku mienkotvorný časopis. (Focus: Elektromobil: Vitajte v pekle zeleného plameňa, 18.10.2021).

A kde sa odrazu zoberú potrebné gigawatty elektriny na dobíjanie keď nezafúka a nezasvieti slnko? Zo staručkej neekologickej tepelnej elektrárne na uhlie? Tento fakt je ešte väčšie tabu ako požiare. Odpoveď nechajme nadšencom a vizionárom typu Elona Muska. Ten, našťastie, nie je to totiž jediný chlap na planéte, aj keď je momentálne najbohatší zo všetkých, ktorý má ideu, ako nahradiť spaľovacie motory. Sú tu ešte chlapíci z Ázie, ktorí si nerobia takú dobrú PR ako Musk, nie sú tak známi ako on, ale razia cestu, ktorá sa možno ukáže ako oveľa schodnejšia.

Prečo by nás to na Slovensku malo zaujímať? Pripomeňme si, že vyrábame na Slovensku najviac kusov osobných automobilov na svete na jedného obyvateľa. Sme niečo ako americký Detroit v polovici 20. storočia. Európa sa pod vplyvom „zelených údelov“ vybrala dobrovoľne nasilu smerom k elektromobilite. Preto je v našom záujme, aby sme o pár rokov nedopadli ako Detroit dnešných dní.

V Ázii to vidia trochu inak. Prvý s vodíkovým pohonom začal experimentovať svetový výrobca automobilov č.1, japonská TOYOTA. Sekundovať jej chce Hyundai Motor Group. Ten sa na situáciu snaží pozerať z tej lepšej stránky a pokúša sa hľadať vo vodíku budúcnosť. Spoločnosť verí, že už do roku 2030 sa jej podarí s vodíkovými vozidlami sa dostať na ceny porovnateľné s “bežnými” batériovými elektromobilmi. To by znamenalo malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre motoristu, pretože vodíkové modely, aktuálne dostupné aj na našom trhu, ako Toyota Mirai (cena od 64 tisíc Eur), alebo čoskoro v predaji Hyundai Nexo, nie sú práve lacné autá. 

Rez TOYOTA Mirai. Zdroj fotografie:Toyota

To, že sa tieto dve východné značky chopili alternatívy k elektrine, je dobrá správa aj pre slovenský automobilový priemysel. Aspoň pre jeho časť. Na elektromobilitu vsadili u nás dominantný koncern VW (mimochodom je to najzadĺženejšia firma na svete) a koncern Stelantis. Aj Jaguar sa pridáva. Áno aj Defender bude na baterku. Čo keď je to slepá ulička? Ak sa naopak Japoncom a Kórejčanom podarí ich tip na vodíkový pohon, aspoň v Žiline budú mať v budúcnosti čo robiť…

Aby sa to Kórejcom podarilo, plánujú uviesť na trh novú generáciu palivových článkov už v roku 2023. Sľubujú, že budú na jednej strane o polovicu dostupnejšie než tie súčasné. Ponúknu tiež lepšiu výdrž a výkon, lebo vývoj tretej generácie palivových článkov už je v plnom prúde a ďalšou výhodou by mali byť aj jeho kompaktnejšie rozmery. Napríklad agregát poskytujúci výkon 100 kW (136 koní), ktorý by vyhovovať bežným potrebám pre európske auto, je už teraz o 30% menší, ako porovnateľná jednotka predošlej generácie. Vďaka zmenšenej konštrukcii bude sa dať využívať v širšom spektre dopravných prostriedkov. Riešenie spočíva v tom, že zásobníky vodíka sa podarilo sploštiť na čo najnižšiu možnú výšku pri zachovaní bezpečnosti a odolnosti. V tomto prípade už iba na 25 cm. To nielenže uľahčí umiestnenie v osobných autách, ale vodíkovým článkom to uľahčí cestu aj do autobusov, alebo električiek, kde voľný priestor hrá mnohokrát ešte väčšiu úlohu ako v osobnom aute. 

Zdroj ilustrácie: Hyundai

Vodíkový pohon sa nemusí obmedzovať len na pohon áut. Dá sa použiť ako záložný zdroj energie pre veľké lode, alebo napríklad firmy z oblasti informačných technológií. Spájanie jednotlivých agregátov do väčších a výkonnejších celkov by potom nebolo zložité, naopak by to vraj pripomínalo lego.

Ambiciózni Kórejčania plánujú, že sa do roku 2028 stanú svetovým hráčom číslo jedna na poli vodíkovej elektromobility. Do vývoja palivových článkov a pohonu investujú ohromné množstvo energie a peňazí. Vidia v nich budúcnosť. 

Hyundai Vision FK. Zdroj fotografie: Hyundai
Technologické schopnosti Kórejcov má demonštrovať koncept Hyundai Vision FK, ktorý bude cez “pokročilý systém palivových článkov” spriahnutý s plug-in hybridným pohonným ústrojenstvom. Mal by mať výkon 680 koní, dojazd až 600 km a zrýchlenie z 0 na 100 km/h pod 4sekundy. Dúfame, že príde na trh skôr, ako sa green (i)dealistom z Bruselu podarí nanútiť a všemožným spôsobom kontrolovať max. rýchlosť 30-ku v obci a 90-ku na diaľnici, ktorú hodlajú čoskoro plošne v EÚ presadiť. A kontrolovať to bude od polovice budúceho roka „ďalší prvok aktívnej bezpečnosti“. Inteligentným obmedzovačom rýchlosti budú musieť byť vybavené všetky novo homologizované autá. Ten bude zasahovať do riadenia najprv „slušne“. Neskôr pritvrdí.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články