Prehľad správ

Najnovšie články

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Ultraspracované potraviny majú škodlivé účinky na zdravie

Ultraspracované potraviny (UPF) sú vedcami priamo spájané až s 32...

Sú epidémie cenou za plný žalúdok?

V histórii sú tri éry v ktorých sa masovo rozšírili v ľudskej populácii nové ochorenia. Prvá vlna bola v neolite, teda v časoch viac ako pred 10 000 rokmi, keď sa lovci zberači usadili a zmenili sa na roľníkov. Domestifikovali niektoré dovtedy divo žijúce zvieratá. Z nich prešli na ľudí napríklad osýpky a kiahne. Druhá etapa prebehla až v osemnástom a devätnástom storočí, kedy priemyselná revolúcia a zmeny v spôsobe stravovania viedli k epidémii obezity, cukrovky, kardiovaskulárnych chorôb a rakoviny. Tretia etapa prebieha pred našimi očami práve teraz. V dôsledku intenzifikácie masovej produkcie zvierat na mäso, najmä hydiny, prechádzajú na ľudí zootické choroby ako vtáčia chrípka, salmonela, mers a nipah. Ako posledný „preskočil“ v Číne údajne z netopiera na mokrom zvieracom trhu na človeka Covid -19.

Covid-19 nie je prvá a ani asi posledná hrozba spojená s prenosom zo zvieraťa na človeka, ktorá nás za posledné dve storočia potrápila. „Pandémie sa takmer vždy začínajú prenosom zvieracieho mikróbu na človeka,” píše biológ Nathan Wolfe v úvode knihy Vírusová búrka.

Niekoľko mesiacov po tom, ako Covid-19 explodoval na celosvetový problém, OSN zverejnila správu, ktorá sa bližšie zameriava na infekcie k prenosu ktorých môže dôjsť medzi zvieratami a ľuďmi. Divoká zver a naša blízkosť k voľne žijúcim zvieratám sú najbežnejším zdrojom vírusov. V blízkosti človeka žijú aj masovo chované úžitkové zvieratá a tie môžu byť nielen pôvodnými zdrojmi, ale môžu byť aj premosťujúcimi hostiteľmi, ktoré prenášajú infekciu z voľnej prírody na ľudí. Za posledných 170 rokov sa objavili masové ochorenia, ktoré boli spojené s priemyselným poľnohospodárstvom a veľkochovom chovom zvierat. Ktoré to boli?

Tuberkulóza hovädzieho dobytka (M. bovis)

Prvýkrát bola zistená na prelome 19. a 20. storočia. Preniesla sa z infikovaných kráv na ľudí baktériami v tepelne nespracovanom mlieku. Potom sa už ďalej prenášala kvapôčkovou infekciou kašľaním, alebo pľuvaním. Jej výskyt bol globálny. Odhaduje sa, že v roku 1900, spôsobila táto forma tubery – M. bovis (Mycobacterium bovis) – asi 10% všetkých úmrtí na TBC. V Anglicku a Walese v rokoch 1912 až 1937 zomrelo na túto formu TBC 65 000 ľudí. Ako rástol konsenzus lekárov a vedcov, že M. bovis sa skutočne môže prenášať na ľudí tepelne neupraveným kravským mliekom, snaha presadiť pasterizáciu mlieka nabrala na sile a v New Yorku sa stala povinnou už v roku 1910. Zvyšok sveta reagoval oveľa pomalšie. Dnes je pasterizácia mlieka štandardom.

Q horúčka

Prvýkrát bola identifikovaná u ľudí v 30. rokoch minulého storočia. Zapríčiňujú ju baktérie prenášané vzduchom. Keď bol doktor Edward Holbrook požiadaný, aby vyšetril záhadnú chorobu, ktorá v roku 1937 v austrálskom Queenslande postihla farmárov zameraných na produkciu mlieka, dal jej predbežný názov Q Fever (horúčka), pričom písmeno Q znamená otázka. V svojej správe dospel k záveru, že „u niektorých zvierat môže existovať rezervoár infekcie“. Poznamenal však, že jeho pokusy o nájdenie tohto rezervoáru boli neúspešné.

V roku 2007 došlo v Holandsku k významnému prepuknutiu prípadov tejto horúčky v husto obývanej oblasti vyznačujúcej sa vysokým počtom kozích fariem. Objavilo sa viac ako 4000 prípadov ochorenia. Odhaduje sa, že u 2% infikovaných osôb sa po mesiacoch až rokoch rozvinula chronická Q horúčka. Prípady sa vyskytli sa aj vo Francúzsku a v Austrálii. Štatistiky uvádzajú, že od roku 2016 zomrelo na túto chorobu v Holandsku 74 osôb. Holandská vláda, aby zabránila šíreniu choroby, dala utratiť na 55 farmách viac ako 50 000 kôz.

Bovinná spongiformná encefalopatia (BSE)

Prvýkrát bola táto tzv. choroba šialených kráv identifikovaná v roku 1985 vo Veľkej Británii u hovädzieho dobytka. V roku 1996 ju vedci spojili s variantnou Creutzfeldt-Jakobovej choroby u ľudí. Na ľudí sa BSE preniesla konzumáciou infikovaného hovädzieho mäsa. Bola to jedna z najväčších kríz v oblasti verejného zdravia. Ekonomicky zasiahla predovšetkým Veľkú Britániu. Priniesla obrovské ekonomické straty tamojším farmárom, lebo museli pozabíjať a zlikvidovať milióny kusov dobytka. Hovädzie mäso sa z Britských ostrovov nesmelo po dlhé roky exportovať.

Všetko sa to začalo, keď sa v 70. rokoch minulého storočia objavila u hovädzieho dobytka BSE, neurologická porucha spôsobená neobvyklým prenosným činiteľom nazývaným prión. Hlavnou príčinou ochorenia u dobytka bolo krmivo pre zvieratá, ktoré obsahovalo zložky z mäsovej a kostnej múčky (MBM) produkovanej z mŕtvych zvierat v kafilériách. Prax pridávania MBM do krmiva pre dobytok bola zakázaná v roku 1988.

Vedci začali BSE spájať so zriedkavým ochorením ľudí, nazývaným Creutzfeldt-Jakobova choroba (CJD). Verzia ochorenia spojená s BSE bola pomenovaná ako variant CJD. Mohla by sa prejaviť mnoho rokov po zjedení infikovaného hovädzieho mäsa a viedla k množstvu bolestivých symptómov a v mnohých prípadoch bola smrteľná. V posledných desaťročiach v Británii na túto chorobu zomrelo 178 ľudí.

Vtáčia chrípka H5N1

Vtáčia chrípka sa prirodzene vyskytuje v populácii voľne žijúcich vtákov, ale až do 90. rokov minulého storočia len málokto tušil, že sa môže preniesť na ľudí. Bol na to potrebný kontakt s infikovanou živou, alebo uhynutou hydinou, alebo kontaminovaným prostredím, ako je na trhoch so živými vtákmi. Nakazené vtáky vylučujú vírus vtáčej chrípky do slín, slizníc a výkalov. Keď v Hongkongu v roku 1997 zomrel trojročný chlapec na zlyhanie dýchania, pôvodne sa predpokladalo, že ide o vírusovú pneumóniu. V priebehu niekoľkých mesiacov sa vtáčia chrípka vo vlnách rozšírila najmä v Ázii. Vírus bol identifikovaný ako vysoko patogénny kmeň vtáčej chrípky H5N1.

Táto choroba je teraz endemická v populácii hydiny v Bangladéši, Číne, Egypte, Indii, Indonézii a vo Vietname. V rokoch 2003 až 2019 bolo hlásených viac ako 800 prípadov a 400 úmrtí. Väčšina ľudských prípadov H5N1 je spojená s priamym, alebo nepriamym kontaktom s infikovanou živou alebo uhynutou hydinou.

Vírus Nipah

Náhly vznik novej choroby v Malajzii v roku 1999 vyvolala paniku. Pôvodne sa predpokladalo, že smrť ľudí v malej dedinke Sungai Nipah spôsobila japonská encefalitída. Ale uvedomenie si faktu, že záhadná choroba postihuje najmä ľudí, ktorí sa starajú o chov ošípaných, znamenalo, že dedinčania utiekli a musela prísť armáda, aby opustené zvieratá zabila.

Výskum potom ukázal, že ochorenie sa prenieslo z netopierov na ošípané, pričom išlo u nich len o mierne ochorenie. Od ľahko infikovaných ošípaných to potom bol relatívne jednoduchý prenos k ľuďom, ktorí ich chovali. U ľudí môže choroba spôsobiť akútnu respiračnú infekciu a smrteľnú encefalitídu a jej odhadovaná úmrtnosť je 40-75%. Okrem Malajzie sa vyskytla aj V Bangladéši a vo východnej Indii. Kvôli zabráneniu prenosu bolo potrebné zabiť viac ako jeden milión ošípaných.

Závažný akútny respiračný syndróm (Sars)

Vypuknutie Sarsu bolo včasným varovným signálom smrteľných nebezpečenstiev koronavírusu preskakujúceho zo zvierat na ľudí. Sars bol v istom zmysle akoby predskokan aktuálneho Covidu-19.

Predpokladá sa, že Sars pochádza z netopierov a potom sa prenáša na ľudí prostredníctvom medzihostiteľského druhu, konzumáciou tepelne neupraveného infikovaného mäsa roztomilého chlpatého zvieratka cibetky. Čína pôvodne o prepuknutí choroby v provincii Guangdong v južnej Číne mlčala, ale neskôr sa ospravedlnila za zatajovanie informácií. Vedcom sa podarilo vírus vypátrať späť až k cibetkám na farmy, kde sa masovo chovali na mäso. To sa predávalo na miestnych trhoch.

Sars sa medzi ľuďmi prenáša prostredníctvom úzkeho kontaktu človeka prostredníctvom infikovaných kvapôčok kašľom alebo kýchaním. Známych je len asi 8 500 prípadov s úmrtnosťou 10–11%. Epidémia Sars-u bola v júli 2003 vyhlásená za teritoriálne obmedzenú .

H7N7 - vtáčia chrípka

Ďalším z radu vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky je variant H7N7. Ten sa tiež prenáša na ľudí zo zvierat. Objavil sa vo februári 2003, vo východnej časti Holandska, kde začali masívne chorľavieť ľudia pracujúci na tamojších hydinových farmách. V apríli ochorel na akútnu respiračnú tieseň a nakoniec aj zomrel 57-ročný veterinárny lekár, ktorý pracoval na jednej z postihnutých fariem. Nakazených vírusom H7N7mohlo byť až do 2000 ľudí. Len v Holandsku sa ohnisko rozšírilo do viac ako 250 hydinárskych fariem a viedlo k usmrteniu štvrtiny kŕdľov hydiny v krajine. Išlo o 30 miliónov kusov hydiny.

Vysoko patogénne ohniská tohto druhu vtáčej chrípky sú spravidla spojené s intenzívnou produkciou hydiny. Najmenej osem typov vtáčej chrípky koluje po svete v továrňach – farmách na produkciu hydiny.

H1N1 - prasacia chrípka

V Kalifornii v apríli 2009 bola identifikovaná prasacia chrípka u ľudí a udalosti začali mať rýchly spád. Do 24. apríla americké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb získali génovú sekvenciu vírusu a začiatkom mája sa miestne školy už zatvárali. V júni organizácia WHO vyhlásila pandémiu. Ochorenie, ktoré prvotne preskočilo zo zvierat na ľudí v Mexiku, sa rýchlo rozšírilo do celého sveta. Väčšina úmrtí nastala potom na iných kontinentoch. V juhovýchodnej Ázii a v Afrike.

Výskum ukázal, že rozšíreniu vírusu pomohol masívny obchod s ošípanými medzi USA a Mexikom. Kmene vírusu H1N1 prechádzali zo zvierat na ľudí blízkym kontaktom s infikovaným mäsom, napríklad na bitúnkoch. Potom sa vírus medzi ľuďmi šíril vzduchom kvapôčkami z kašľa. Celosvetový počet úmrtí sa uvádza medzi 151 až 575 tisíc ľudí.

Stredný východný respiračný syndróm (MERS)

Doktor Ali Mohamed Zaki identifikoval v roku 2012 v Saudskej Arábii Mers po tom, ako mu zomrel pacient. Následne prišlo k sporu o spôsobe, akým o záhadnom novom ochorení upozornil svet. Doktor Zaki tvrdí, že bol nútený utiecť do Egypta aby svet varoval pred týmto ochorením, ale saudské úrady tvrdia, že hneď ako boli upozornené, podnikli primerané núdzové opatrenia na riešenie epidémie.

Výskyt choroby bol spojený s rýchlym rastom populácie tiav v Saudskej Arábii. Tie sa tam od 60. rokov minulého storočia chovajú hlavne na mäso a mlieko. Prvé prípady zo Saudskej Arábie sa rozšírili do najmenej 27 krajín sveta. Ochorenie sa prenáša prostredníctvom priameho, alebo nepriameho kontaktu s infikovanými zvieratami a medzi ľuďmi prostredníctvom infikovaných kvapôčok pri kašli, alebo kýchnutí. MERS má mieru úmrtnosti prípadov 35%. Doteraz mu podľa štatistík podľahlo 912 ľudí.