Prehľad správ

Najnovšie články

NASA ide skúmať záhadné miesto na Mesiaci

Američania sa pol storočia o Mesiac, po úspešnom programe Apollo (1961 – 1972) až tak veľmi nezaujímali. Apollo 17 bol ich posledný pilotovaný let s ľudskou posádkou (december 1972) na túto planétu. Teraz NASA neočakávane oznámila, že ide spustiť „prioritnú“ misiu. Cieľom agentúry je poslať na Mesiac rover určený na preskúmanie záhadných kopcov, ktoré kedysi zmiatli vedcov a živili myšlienku, že Mesiac kedysi obývali rozumné bytosti. Toto zvláštne miesto na Mesiaci bolo objavené ešte v 19. storočí.
Apollo 17 (december 1972) bol posledný pilotovaný let s ľudskou posádkou na Mesiac. Zdroj fotografií: NASA
Apollo 17 (december 1972) bol posledný pilotovaný let s ľudskou posádkou na Mesiac. Zdroj fotografií: NASA
V roku 1822 za jasnej noci Nemec barón Franz von Gruythuisen (1774 – 1852) namieril svoj malý ďalekohľad priamo do stredu mesačného disku. Ako mnohí vedci jeho doby, veril aj on, že Mesiac je obývateľný. Po svojom pozorovaní prostredníctvom malého ďalekohľadu ohlásil objav mesačného mesta ležiaceho severne od krátera Schröter. Miesto pomenovalal Wallwerk (opevnenie). Bol presvedčený, že uvidel mesačné mesto s budovami, ulicami a hradbami. Tamojšie cesty sa pod ostrým uhlom zbiehali sa k citadele. Výsledky pozorovaní zachytil v kresbách a publikoval v roku 1824.
Barón Franz von Gruythuisen (1774 - 1852). Zdroj ilustrácie: Wikimedia.org
Gruithuisenova kresba Wallwerk severne od krátera Schröter na Mesiaci. Zdroj ilustrácie: Wikimedia.org

Franz von Gruythuisen je tiež známy objavom jasných čiapok na vrcholoch Venuše. Pokúsil sa ich vysvetliť teóriou, že džungle na Venuši rástli v dôsledku blízkosti planéty k Slnku rýchlejšie ako rastie džungľa v Brazílii a že obyvatelia planéty Venuša oslavovali slávnosti ohňa, počas ktorých spálili obrovské množstvo vegetácie.

Celé predminulé storočie si vedci boli istí, že ide o skutočné mesto postavené obyvateľmi Mesiaca. Teraz je tento útvar známy ako mesto Gruithuisen Domes. Každý môže aj dnes toto miesto na povrchu Mesiaca, v ktorom barón von Gruythuisen uvidel mesto, pozorovať. Vyžaduje si to vlastniť iba dobrý ďalekohľad.

Mons Gruithuisen Gamma (γ) je mesačná kupola, ktorá leží severne od krátera Gruithuisen na západnom okraji Mare Imbrium. Má priemer 20 km a mierne stúpa do výšky viac ako 1500 metrov. Na východe leží podobná delta Mons Gruithuisen (δ). Spoločne sa často neformálne nazývajú kupoly Gruithuisen. Najlepšie sa tento mesačný útvar pozoruje, keď je pod správnym uhlom osvetlený Slnkom. Nuansy svetla a tieňa pripomínajú mesto. Je však hrou prírody, alebo výtvorom bytostí?

Mons Gruithuisen Gamma (vľavo) a Delta (vpravo) na Mesiaci. Šírka obrazu je približne 75 km. Zdroj fotografie: Wikimedia.org

Objaviteľ „mesačného mesta“ barón Franz von Gruythuisen o tom svojom objave nepochyboval – nie je to výtvor prírody, ale výtvor uvedomelej mysle. A hoci sa našli aj v jeho dobe zástancovia myšlienky, že ide iba o hru svetla a tieňa, veda sa predsa len zhodla na tom, že ide buď o pevnosť, alebo o gigantické znaky, signál pre nás na Zemi.

Dnes väčšina astronómov verí, že je to výtvor prírody. Plocha tohto zvláštne útvaru je rozľahlá 70 x 90 km, valy sú vysoké stovky metrov. Dnešní stúpenci myšlienky, že ide o umelý útvar, ktorý v minulosti niekto vytvoril, neskladajú zbrane. Údajne to všetko kedysi zakrývala jediná kupola a dodnes sú po nej viditeľné stopy. Pod kupolou bolo všetko čo bolo potrebné k prežitiu: voda, vzduch… Kto to postavil, kam zmizol, nevedia.

Americká vesmírna agentúra (NASA) zverejnila plány, misie s roverom, ktorý navštívi oblasť Gruithuisen Domes. Kopule sú geologickou záhadou a vedci z agentúry ich chcú podrobne preskúmať. Domnievajú sa , že geologické útvary sú z magmy bohatej na oxid kremičitý, ktorý má podobné zloženie ako žula. Pozorovania z Lunar Reconnaissance Orbiter potvrdili, že kupoly sú odlišné od okolitého terénu, ktorý je pokrytý prastarými prúdmi stvrdnutej čadičovej lávy. Na Zemi sa takéto geologické útvary formujú iba s pomocou oceánov tekutej vody a doskovou tektonikou zeme. Tieto zložky však na Mesiaci neexistujú, čo u vedcov vyvoláva otázky. Ďalšou záhadou je, ako mohli na Mesiaci vznikať kremičité magmy.

Výskum Lunar Vulkan Imaging and Spectroscopy Explorer (Lunar-VISE) je naplánovaný na rok 2025. „Máme v rukách tajomstvo Mesiaca!” Kupoly Gruithuisen sú geologickou záhadou,” povedala Caroline Caponeová z NASA. Údaje zozbierané a vrátené prístrojmi Lunar-VISE pomôžu vedcom odpovedať na základné otázky o tom, ako tieto formácie vznikli.

Plánuje sa aj biologický výskum. NASA pripravuje v tejto oblasti výskum Lunar Explorer Instrument for Space Biology Applications (LEIA). Je to zvláštne, lebo takmer storočie nás vedci uisťovali, že na Mesiaci je sterilný svet. A keď svojho času skeptici písali, že americký astronauti mohli na Zem pritiahnuť mesačné baktérie, tak NASA to rezolútne popierala.

Údaje, ktoré vedci z NASA plánujú získať, pomôžu príprave na budúce robotické a ľudské misie na Mesiac v rámci programu Artemis, ktorého cieľom je dostať prvú ženu a ďalšieho muža na Mesiac koncom tohto desaťročia.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články