O čom sa rozprávajú opice?

Samotné zvuky ako húkanie, vrčanie, alebo rev sú podľa nášho chápania akustických prejavov zvieracieho tvora bežné. Od malička sa predsa učíme ako robí psík, mačička, alebo kravička. Neuvedomujeme si, že za tými zvukmi môže byť niečo viac. Vedci v nahrávkach šimpanzov z pralesa identifikovali najmenej štyristo dlhých fráz. Zatiaľ neporozumeli významu týchto fráz, ale samotné nahrávky a ich počítačová analýza ukázali, že u skúmaných šimpanzov nejde len o bežný hlasový prejav opice, ale že ide o slová a opakované frázy, ktoré majú svoj význam!

Šimpanzy vytvorili 390 jedinečných sekvencií obsahujúcich dve, alebo viac samostatných zvukových jednotiek z ktorých sa skladá fráza. Viac ako jedna tretina ich vokálneho výstupu obsahuje najmenej dve takéto hlasové jednotky tvoriace jednu frázu, pričom 15 % vokálnych sekvencií obsahuje tri až desať jednotiek na jednu frázu. Porozumeniu významu jednotlivých zvukov – slov a viacerých zvukov spojených do fráz sťažuje fakt, že medzi šimpanzmi, podobne ako medzi ľuďmi, má pre porozumenie významu komunikovaného obsahu aj tón reči. Takto nám zatiaľ unikajú dôležité detaily rozhovorov medzi šimpanzami.

Môžu sa zvieratá nielen navzájom varovať pred nebezpečenstvom alebo sa zhromažďovať pri hľadaní potravy, ale napríklad sa dokonca aj modliť? Pred piatimi rokmi si vedci všimli, že gorily stavali pyramídy z kameňov. Tieto pyramídy pre svoj život absolútne nepotrebovali. Navštevovali ich samostatne, jedna opica po druhej. Dlhý čas stáli so sklonenou hlavou a vydávali zvuky, ktoré pripomínali modlitbu. Modlili sa? Je to len hypotéza, ale keby sa potvrdila bola by pre našu predstavu o nich šokujúca. Chápu zvieratá myšlienku Boha a môžu sa dokonca modliť? Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to, že je im vlastné abstraktné myslenie.

Rovnako sú schopné zložitejšej myšlienkovej konštrukcie, ktorá im prinesie určité výhody, napríklad vymeniť ulovené mäso za sex. Pozorovanie, ktoré sa realizovalo v minulosti v tej istej rezervácii Taï, zaznamenalo, že šimpanzy sa delia so samicami o mäso, aby sa mohli s nimi častejšie páriť. Samice obyčajne nelovia a preto sa k mäsu, ktoré obsahuje veľa dôležitých proteínov, dostanú ťažšie. Samce, ktoré sú ochotné deliť sa o úlovky, sa pária dvakrát častejšie ako sebeckejšie jedince.

A čo ostatné zvieracie druhy? Ako je to s ich inteligenciou a rečou? V podstate tak isto, ako u skúmaných šimpanzov. Najvyššie IQ v prírode má chobotnica. Dokonca vyššie ako človek. Inteligentné sú tiež rovnako ako vrany, straky, prasatá a delfíny. Vlastne neexistujú žiadne „hlúpe“ druhy. Dobrým príkladom sú mačky. Neuspeli vo všetkých IQ testoch a boli teda považované za hlúpe. Ukázalo sa, že na testy, ktorým boli podrobované, sú až príliš bystré. Vopred si zhodnotili, čo od nich experimentátor chcel a keďže nevideli v tom pre seba žiadny prínos, tak radšej nerobili nič.