Prehľad správ

Najnovšie články

O čom sa rozprávajú opice?

Roky hľadáme vo vesmíre stopy iného inteligentného druhu, pričom sme si nevšimli, že bytosti, ktoré sú schopné medzi sebou komunikovať a teda musia mať vyvinutý aj istý druh inteligencie, sú po celý čas s nami na Zemi. Objav vedcov je úžasný – zistili, že šimpanzy majú vyvinutý jazyk, nie horší od nás ľudí a že vo vzájomnej komunikácii používajú viac ako tisíc slov. Pri rozprávaní si vytvárajú frázy a možno aj celé vety, skoro ako tie vo filme Planéta opíc.
Filmová fikcia až taká fikcia byť nemusí. Vedci v nahrávkach šimpanzov identifikovali najmenej štyristo dlhých fráz. Zdroj fotografie: Informuj.cz
Skupina výskumníkov z Nemecka, Francúzska a Švajčiarska v hlbinách panenskej džungle Pobrežia Slonoviny nepozorovane splynula s touto nedotknutou prírodnou oblasťou a v dvoch etapách výskumu počúvali a nahrávali všetko, čo si medzi sebou hovorili divoké šimpanzy. Na výskume sa podieľali vedci z Francúzska, Pobrežia Slonoviny a Nemecka. Výskum prebiehal na divokých šimpanzoch západných v parku Taï od úsvitu do súmraku počas cca 12 hodín denne v období január – február 2019 a december 2019 až marec 2020.
Národný Park Taï v pralesoch Pobrežia Slonoviny. Zdroj fotografie: Wikimedia.org, autor fotografie: Yakovlev Alexey

Národný park Taï, kde výskum prebiehal, je od roku 1982 zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. V roku 1926 bola na jeho území vytvorená chránená rezervácia, ktorej územie pokrýva jeden z posledných dažďových pralesov v Západnej Afrike. Poskytuje útočište ohrozeným druhom, okrem šimpanza učenlivého aj ďalším štyrom druhom cicavcov z červeného zoznamu.

Vedci v pralese urobili takmer tisíc hodín nahrávok zvukových prejavov šimpanzov učenlivých. Potom zapojili do svojho výskumu počítačovú analýzu dát. Výsledky publikovali v štúdii s neatraktívnym krkolomným vedeckým názvom „Šimpanzy produkujú rôzne vokálne sekvencie s usporiadanými a rekombinantnými vlastnosťami“ v máji tohto roku v odbornom médiu Nature.

Výsledok štúdie je prekvapujúci. Šimpanzy vymysleli a používajú viac ako tisíc slov! Pre porovnanie, človek v bežnej reči používa rovnaké množstvo, od päťsto do tisíc slov. Niekoľko tisíc slov používajú najtalentovanejší v práci zo slovom– publicisti, spisovatelia a básnici.

Šimpanz učenlivý (Pan troglodytes). Zdroj fotografie: Wikimedia.org, Autor fotografie Thomas Lersch, ZOO Lipsko
Šimpanz učenlivý je samostatný druh z rodu šimpanzov. Jeho populácia sa odhaduje od 172 do 299 tisíc jedincov a stále klesá. Dôvodom je strata habitatu, pytliactvo a choroby. U tohto druhu bolo zaznamenaných viacero prípadov cieľavedomého použitia nástrojov. Upravujú si palice, kamene, trávu a listy, ktoré potom používajú na získanie medu, termitov, mravcov, orechov a vody.
Zdroj fotografie: Japantimes.co.jp

Samotné zvuky ako húkanie, vrčanie, alebo rev sú podľa nášho chápania akustických prejavov zvieracieho tvora bežné. Od malička sa predsa učíme ako robí psík, mačička, alebo kravička. Neuvedomujeme si, že za tými zvukmi môže byť niečo viac. Vedci v nahrávkach šimpanzov z pralesa identifikovali najmenej štyristo dlhých fráz. Zatiaľ neporozumeli významu týchto fráz, ale samotné nahrávky a ich počítačová analýza ukázali, že u skúmaných šimpanzov nejde len o bežný hlasový prejav opice, ale že ide o slová a opakované frázy, ktoré majú svoj význam!

Šimpanzy vytvorili 390 jedinečných sekvencií obsahujúcich dve, alebo viac samostatných zvukových jednotiek z ktorých sa skladá fráza. Viac ako jedna tretina ich vokálneho výstupu obsahuje najmenej dve takéto hlasové jednotky tvoriace jednu frázu, pričom 15 % vokálnych sekvencií obsahuje tri až desať jednotiek na jednu frázu. Porozumeniu významu jednotlivých zvukov – slov a viacerých zvukov spojených do fráz sťažuje fakt, že medzi šimpanzmi, podobne ako medzi ľuďmi, má pre porozumenie významu komunikovaného obsahu aj tón reči. Takto nám zatiaľ unikajú dôležité detaily rozhovorov medzi šimpanzami.

Môžu sa zvieratá nielen navzájom varovať pred nebezpečenstvom alebo sa zhromažďovať pri hľadaní potravy, ale napríklad sa dokonca aj modliť? Pred piatimi rokmi si vedci všimli, že gorily stavali pyramídy z kameňov. Tieto pyramídy pre svoj život absolútne nepotrebovali. Navštevovali ich samostatne, jedna opica po druhej. Dlhý čas stáli so sklonenou hlavou a vydávali zvuky, ktoré pripomínali modlitbu. Modlili sa? Je to len hypotéza, ale keby sa potvrdila bola by pre našu predstavu o nich šokujúca. Chápu zvieratá myšlienku Boha a môžu sa dokonca modliť? Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to, že je im vlastné abstraktné myslenie.

Rovnako sú schopné zložitejšej myšlienkovej konštrukcie, ktorá im prinesie určité výhody, napríklad vymeniť ulovené mäso za sex. Pozorovanie, ktoré sa realizovalo v minulosti v tej istej rezervácii Taï, zaznamenalo, že šimpanzy sa delia so samicami o mäso, aby sa mohli s nimi častejšie páriť. Samice obyčajne nelovia a preto sa k mäsu, ktoré obsahuje veľa dôležitých proteínov, dostanú ťažšie. Samce, ktoré sú ochotné deliť sa o úlovky, sa pária dvakrát častejšie ako sebeckejšie jedince.

A čo ostatné zvieracie druhy? Ako je to s ich inteligenciou a rečou? V podstate tak isto, ako u skúmaných šimpanzov. Najvyššie IQ v prírode má chobotnica. Dokonca vyššie ako človek. Inteligentné sú tiež rovnako ako vrany, straky, prasatá a delfíny. Vlastne neexistujú žiadne „hlúpe“ druhy. Dobrým príkladom sú mačky. Neuspeli vo všetkých IQ testoch a boli teda považované za hlúpe. Ukázalo sa, že na testy, ktorým boli podrobované, sú až príliš bystré. Vopred si zhodnotili, čo od nich experimentátor chcel a keďže nevideli v tom pre seba žiadny prínos, tak radšej nerobili nič.

Straka je bystrá, naučí sa štekať aj rozprávať. Zdroj fotografie: Profimedia.sk
Vedci sú na stope potvrdenia faktu, že opice, psy, mačky, tigre, vtáky, teda takmer všetko živé na Zemi komunikuje približne v rozsahu 500-1000 slov. Ale toto je len špička ľadovca. U tých istých mačiek sa k slovám a zvukom pridávajú ešte aj slová-gestá, ktoré sú pre „nemačky“ nepolapiteľné. A tento ich jazyk je oveľa komplikovanejší, ako ten akustický. Mravce komunikujú prostredníctvom jazyka chemických signálov, zatiaľ čo huby komunikujú prostredníctvom chemických reakcií a kolísania energie. Podľa najnovších výskumov tvoria huby, baktérie a prvoky megasieť, ktorá obklopila Zem a ktorá vlastne poháňa našu históriu. Táto sieť môže zmeniť klímu, prinútiť masy ľudí robiť to, či ono. Človek sám seba postavil do centra okolitého sveta a prírody. Ukazuje sa, že svet okolo nás skrýva pre nás nie jedno prekvapenie.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články