Prehľad správ

Najnovšie články

Prečo by mladým voľby nemali byť ukradnuté?

Je to klišé povedať, že každý hlas sa ráta. Ale klišé existujú z nejakého dôvodu. Niekedy sa klišé stávajú realitou a naopak. Existuje veľa prípadov kedy voľby rozhodol veľmi malý rozdiel v počte hlasov, ba dokonca aj jeden hlas. Asi najznámejší prípad z histórie sú voľby amerického prezidenta z roku 1876. Vo voľbách kandidovali Republikán Rutherford B. Hayes a Demokrat Samuel J. Tilden. Boli to najdlhšie trvajúce a najkontroverznejšie voľby toho času s niekoľkými prepočítavaniami hlasov. Nakoniec tieto voľby vyhral Republikán Hayes o hlas jedného voliteľa zo zboru voliteľov, napriek tomu, že tesne prehral populárny hlas občanov USA.

Aj na Slovensku máme skúsenosť s tesnými výsledkami volieb
Asi najznámejší príklad zo Slovenska kedy boli voľby rozhodnuté zopár percentami hlasov je z posledných parlamentných volieb pred dvoma rokmi. Koalícii Progresívne Slovensko/Spolu chýbalo 926 hlasov na to, aby sa dostali do parlamentu. 926 hlasov je približne 0.02% hlasov všetkých oprávnených voličov na Slovensku.

Ak by volil iba mladí, parlament by dnes vyzeral inakšie.
Ak by bolo podľa vôle mladých, PS/Spolu by voľby vyhrali. V Študentských parlamentných voľbách, v ktorých volia žiaci stredných škôl v simulovaných voľbách, PS/Spolu získali 21,7%. Za nimi sa umiestnilo OĽANO so 16% a strana Kotleba-ĽSNS s 11,4%. Ak by na Slovensku rozhodovali len mladí, vládu by viedla koalícia PS/Spolu a strana SMER-SD by sa do parlamentu nedostala. No v skutočnosti to je PS/Spolu, ktorí sa do parlamentu nedostali. Čím je hlas mladých ľudí o toľko menej reprezentovaný v Slovenskej politike.

Zdroj: Študentské voľby

Rozhoduje sa o nás bez nás
Sme štát z najnižšou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu. V posledných európskych voľbách bola volebná účasť na úrovni 23%. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku bola volebná účasť 60% v tých istých voľbách. Čo sa týka participácie mladých, je to o niečo lepšie, no tiež sme na chvoste medzi členskými štátmi EÚ. Mladých vo veku 18-24 rokov na Slovensku volilo iba 11%. Priemerná účasť mladých toho istého veku v celej EÚ je 42%. Z tridsiatich ôsmich krajín OECD sme taktiež medzi krajinami s najnižšou relatívnou účasťou mladých vo veku 18-24 rokov v parlamentných alebo prezidentských voľbách, uskutočnených v roku 2018 alebo neskôr, v porovnaní s participáciou voličov vo veku 25 a viac rokov. U nás bola účasť mladých o 41% nižšia než účasť voličov vo veku 25 a viac rokov. Spolu s nami majú nízku účasť mladých krajiny ako Spojené kráľovstvo (účasť mladých o 53% nižšia), Francúzsko (účasť mladých o 35% nižšia) a Estónsko (účasť mladých o 52% nižšia než účasť voličov vo veku 25 a viac rokov).

Práve mladí sú tí, ktorí môžu rozhodovať o smerovaní krajiny
Paradoxom je, že práve mladí na Slovensku sú tí, ktorí by mohli mať vo voľbách rozhodujúci hlas. Podľa analýzy Deutsche Welle by mladí mohli byť rozhodujúcim hlasom vo voľbách ak by svoje právo voliť využívali väčšie počty mladých. V niektorých európskych štátoch mladí pod 30 tvoria až 20% elektorátu a zväčša majú názory a priority diametrálne rozdielne od starších generácií. Deutsche Welle dáva za príklad Českú republiku kde ľudia pod 30 rokov tvoria 17% všetkých voličov. Česká liberálna strana Piráti vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 nezískala ani 5% hlasov a do EP sa nedostali. No pred európskymi voľbami v roku 2019 boli až dvakrát tak populárni medzi mladými pod 30 než medzi všetkými ostatnými vekovými kategóriami voličov dohromady. Nakoniec sa im v posledných európskych voľbách podarilo získať 3 kreslá z 21, ktoré Česká republika v Európskom parlamente môže obsadiť. Dalo by sa to vysvetliť aj nárastom účasti mladých voličov, ktorý bol zaznamenaný v celej EÚ v posledných voľbách do Európskeho parlamentu. Účasť mladých vo veku 18-24 rokov v Eurovoľbách v narástla v priemere o 14% a u voličov vo veku 25 až 39 rokov o 12% medzi európskymi volebnými rokmi 2014 a 2019.

Ani Slovensko nie je výnimkou. Mladí pod 30 tu predstavujú dokonca až 19% všetkých voličov. To je dostatok hlasov na to, aby sme radikálne ovplyvnili výsledky volieb. Vzhľadom na to ako volili mladí na stredných školách, z ktorých niektorí sú alebo v čase najbližších volieb budú prvovoliči, dalo by sa predpokladať, že za predpokladu vyššej účasti mladých vo voľbách by sa Národná rada SR skladala z iných strán a pomer kresiel rozdelených medzi stranami by bol na nepoznanie. Strany Progresívne Slovensko a Spolu by pravdepodobne sedeli v parlamente a politické rozdelenie vlády a opozície by sa znateľne líšilo.

Priority mladých ľudí
Rozdielne generácie majú rôzne priority. Podľa prieskumov Eurobarometru sú problémy, ktoré trápia mladých iné než tie, ktoré trápia staršie generácie. V Youth Survey 2021 mladí na Slovensku identifikovali klimatickú zmenu, nezamestnanosť/nedostatok pracovných miest a chudobu a nerovnosť príležitostí ako najväčšie problémy, ktorým dnešná spoločnosť čelí. Priority všetkých generácií dohromady sú stúpajúce ceny a inflácia, zdravie a ekonomická situácia. Sú to síce dôležité témy, ktoré je nutné riešiť ale nesmie sa zabúdať ani na témy, ktoré mladí považujú za dôležité. Koniec-koncov, je to hlavne naša budúcnosť. My sme tí, ktorých sa klimatická kríza dotkne najviac a my sa budeme musieť vysporiadať s jej následkami a so spoločnosťou, v ktorej neexistuje stredná vrstva.

Najjednoduchší spôsob ako zaistiť, že sa na naše priority a potreby nezabudne je ísť voliť. A zvoliť si takých reprezentantov, ktorí rozmýšľajú do budúcna. Takých, ktorým budúce generácie nie sú ľahostajné.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články