Prehľad správ

Najnovšie články

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Pápež automobilového dizajnu

Mimo väčšej pozornosti mainstreamu zomrel 13. marca vo veku 85...

Záhradníkov rok: Ako na jar ostrihať ruže

Prichádza jar, a teda obdobie jarného rezu ruží. Kľúčom k...

Sedem novodobých divov sveta

Martinský Rínok
Zdroj obrázku: archív MR
10 januára, 2020
9:17 am

Starovek mal svojich sedem divov sveta. Z antickej sedmičky dnes stoja už len egyptské pyramídy. Ostatných šesť vtedajších uchvacujúcich stavieb (Artemidin chrám v Efeze, Diova socha v Olympii, Rodoský kolos, maják v Alexandrii, mauzóleum v Halikarnasse a Semiramidine visuté záhrady v Babylone) už neexistuje. Musíme sa uspokojiť s tými súčasnými.

V portugalskom Lisabone v roku 2007 zverejnili výsledky hlasovania viac ako 100 miliónov ľudí. Ľudia cez internet hlasovali a vybrali nových sedem divov sveta. Výsledok je síce symbolický, UNESCO ho oficiálne neuznalo, ale hlasovanie ukazuje, ktoré objekty ľudia považujú za najviac udivujúce a kam sa upiera záujem turistov. Na rozdiel od tých starovekých, tieto je možné navštíviť a zoznámiť sa s nimi podrobnejšie. Tu sú.

Chichén Itzá (Mexico)

Chichén Itzá je veľké archeologické nálezisko mayského mesta, ktoré bolo založené začiatkom 6.storočia nášho letopočtu. Teda v predkolumbovskom období. Mesto bolo postavené mayskou civilizáciou. Dominuje mu Kukulkánova pyramída, ktorá spolu so svätyňou je vysoká 30 metrov. Kukulkán bol hlavným bohom Mayov, bohom slnka a nebies. Deväťstupňová pyramída má na každej zo štyroch strán 91 schodov, ktoré spolu symbolizujú dni roka. Chichén Itzá sa nachádza na polostrove Yucatán v Mexiku. Od roku 1988 je zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Socha Krista Spasiteľa (Brazília)

Hlavnou turistickou destináciou celej južnej pologule je mesto Rio de Janeiro. Je to metropola v juhovýchodnej Brazílii, ktorá turistom ponúka ikonickú dominantu – gigantickú sochu Krista Spasiteľa.

Socha rozprestiera ruky nad mestom, na kopci Corcovado. Stojí na osemmetrovom podstavci, v ktorom sa ukrýva kaplnka. Samotná socha je 30 metrov vysoká.

Odhalená bola v októbri 1931 a váži viac ako tisíc ton. Rio je známe tiež karnevalmi, úžasnými plážami s bielym pieskom a latinskoamerickým tancom samba.

Veľký čínsky múr (Čína)

Veľký čínsky múr je systém opevnenia, ktorý sa ťahá naprieč severnou Čínou v dĺžke 8 850 kilometrov. Jeho východný začiatok je pri morskom zálive Po-chaj na hraniciach Číny a Mandžuska a končí ďaleko na západe pri na kraji púšte Gobi, v miestach, kade viedla Hodvábna cesta na západ. Múr bol vybudovaný za dynastie Ming a mal chrániť Čínu pred mongolskými vpádmi. Veľký čínsky múr sa považuje za jedno z najpôsobivejších stavebných diel v celej histórii ľudstva a je to jediná ľudská stavba, ktorá je voľným okom rozpoznateľná z vesmíru.

Machu Picchu (Peru)

Stratené mesto Inkov Machu Picchu bolo postavené okolo rokov 1460 až 1470 pravdepodobne počas vlády Pachacutiho hlboko v amazonskom pralese v Andách. Rozprestiera sa na horskom hrebeni vo výške 2 430 metrov nad morom. Mesto Inkovia postavili ďaleko od kráľovských ciest „ríše Slnka“. Tvorilo ho 140 budov, vrátane chrámov a palácov s terasami a záhradami. Prečo mesto Inkovia postavili, nikto nevie. Pravdepodobne bolo postavené ako kráľovské a kultové sídlo. Dnes je UNESCO-m vyhlásené za súčasť svetového kultúrneho dedičstva.

Petra (Jordánsko)

Ďalším divom v poradí je skalné mesto Petra v Jordánsku. Úchvatné trosky stavieb starobylého mesta sú vytesané do pieskovca. Pochádzajú z obdobia 3. storočia pred n. l. až 1. storočia n. l. a podobne ako Machu Picchu, aj ony boli po dlhé stáročia ukryté pred svetom. Petru opustili poslední ľudia po druhom ničivom zemetrasení v 6. storočí. Údolie a mesto upadali do zabudnutia. Stali sa stráženým tajomstvom miestnych beduínov. Prvým Európanom, ktorý uvidel Petru, bol v roku 1812 švajčiarsky bádateľ a cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, ktorý cestoval zo Sýrie do Egypta prezlečený za Araba.

Petra vznikla v mieste, kde sa stretávajú tri údolia. Mesto leží na mieste, kadiaľ viedla obchodná cesta do južnej Ázie. Mesto bolo založené Nabatejcami. Bola hlavným mestom ich kráľovstva. Najväčší rozkvet dosiahla okolo roku 62 pred n. l., kedy tu žilo asi okolo 30 000 ľudí. Neskôr ovládli Petru Rimania.

Koloseum (Taliansko)

Kto by nepoznal najväčšiu architektonickú dominantu Ríma? Koloseum bolo a navždy zostane symbolom starovekého Ríma a rímskej architektúry. Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. S výstavbou začal v roku 72 cisár Vespasianus. Stavbu dokončili v roku 80 za vlády jeho syna cisára Tita.

Bola to najväčšia budova v Rímskej ríši. Pôvodne Koloseum slúžilo na hry, gladiátorské zápasy a zápasy zvierat, ktoré však v 5. až 6. storočí úplne zakázali. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa. V 13. storočí Koloseum ešte využívali ako pevnosť, ale už v 15. storočí zažilo smutnú éru, počas ktorej sa z neho stal kameňolom. Mramor z Kolosea boli použitý napríklad na výstavbu Baziliky Sv. Petra.

Dnes sú z Kolosea zachované asi 2/3 pôvodnej stavby, ale aj to mu stačilo na zápis do zoznamu novodobých divov sveta.

Tádž Mahal (India)

Posledné miesto na zozname divov sveta získal nádherný Tádž Mahál v meste Ágra v indickom štáte Uttarpradéš. Názov doslova znamená “koruna úžasných miest/koruna palácov”. Tento pamätník – mauzóleum dal postaviť piaty cisár Mughalskej ríše Šáhdžahán na pamiatku svojej manželky Mumtázmahal, ktorá zomrela v roku 1629 pri pôrode štrnásteho dieťaťa. Šáhdžahánov smútok za jeho ženou bol vraj taký veľký, že smútil celé dva roky.

Zložil sľub, že postaví pomník, ktorý bude mimoriadny. Mohol si to dovoliť, lebo Mughalská ríša bola vtedy najbohatšou ríšou na svete. Stavba sa začala v roku 1631 a skončila v roku 1648. Na stavbe pracovalo vyše 20 000 remeselníkov. Materiál bol dopravený z celej Indie a Ázie. Použilo sa 28 rôznych druhov drahokamov a polodrahokamov zasadených do mramoru rôznych farieb. Budova je preslávená na celom svete a priťahuje množstvo návštevníkov. Silueta Tádž Mahálu sa stala symbolom Indie.