Vynašiel liek proti bolesti, ale aj drogu heroín
- Martinský Rínok
- Zdroj obrázku: Archív redakcie
Felix Hoffmann sa narodil v roku 1868. Jeho otec bol výrobcom v nemeckom Ludwigsburgu a tu si mladý Hoffman obľúbil výrobné a chemické procesy. Remeslu chemika a farmaceuta sa začal učiť po lekárňach v celom Nemecku a Rakúsku. Navštevoval univerzitu v Mníchove, kde v roku 1893 získal titul. Jeho schopnosti v chémii a farmakológii si rýchlo všimol aj jeho profesor Adolf von Baeyer. Baeyer bol významný nemecký vedec, ktorý v roku 1905 získal Nobelovu cenu za prácu na syntéze farbív. Navrhol, aby Hoffmann pracoval v nemeckom farmaceutickom a farbiarskom gigante Bayer.
Hoffmann v roku 1894 nastúpil ako zamestnanec do oddelenia farmaceutického výskumu tejto nemeckej spoločnosti z Elberfeldu. Výskumné oddelenie viedol Heinrich Dreser, profesor, ktorý skúmal pre Bayer vplyv kodeínu na dýchanie. Mladý Felix Hoffmann bol prijatý do jeho oddelenia s úlohou vyrábať a testovať chemické látky, ktoré sa budú používať ako lieky. Dreser pracoval na tom, aby diacetylmorfín – biela, kryštalická variácia morfínu – bola uvedená na trh ako liek, ktorý pomáha pri problémoch s dýchaním a s bolesťami. Tu sa záujmy oboch vedcov o vynájdenie lieku proti bolesti stretli. Hoffman patril k vedcom, ktorí chceli vytvoriť nové látky, ktoré by sa mohli použiť ako lieky, a nielen jednoducho vytvárať aktívne zložky z prírodných produktov.
Felix Hoffman, ako hovorí legenda, bol tiež motivovaný túžbou zmierniť ochromujúcu bolesť, ktorou trpel jeho otec. Ten mal artritídu a bolo pre neho ťažké sa pohybovať bez bolesti. Vtedajšie lieky proti bolesti boli málo účinné, alebo kvôli nebezpečným vedľajším účinkom spôsobovali zhoršenie stavu pacientov. Hoffmanov otec riešil bolesť vtedy obvyklým salicylanom sodným, ktorý bol nielen nechutný, ale aj dráždil žalúdok. Požiadal preto syna Felixa, 29-ročného absolventa chémie a farmácie a čerstvého zamestnanca firmy Bayer, aby vyriešil jeho problém s liekom na bolesť, ktorou trpel.
Hoffmana výskum priviedol k experimentom s kyselinou salicylovou, látkou, ktorá sa bežne vyskytuje v kôre vŕby. Do 30. rokov 19. storočia už vedci izolovali kyselinu salicylovú v laboratóriu, aby vytvorili jej čistú formu. V roku 1859 chemici synteticky vytvorili kyselinu salicylovú. Ale táto látka bohužiaľ spôsobovala bolesti žalúdka, ktoré sťažovali jej každodenné používanie. Felix Hoffmann našiel spôsob, ako zaistiť, aby bola táto zlúčenina bezpečná pre užívanie pacientami. Pomocou kyseliny octovej dokázal Hoffman 10. augusta 1897 vytvoriť chemicky čistú a stabilnú formu kyseliny salicylovej, ktorá sa mohla podáva ako liek.
Kyselina acetylsalicylová je za normálnej teploty biela kryštalická látka, mierne rozpustná vo vode na slabo kyslý roztok. Je najstarším synteticky pripraveným liečivom, dodnes bežne používaným napr. pod obchodnými názvami Aspirin, Acylpyrin, Anopyrin a iné. Zdroj ilustrácie: Sk.Wikipedia.org
Spoločnosť Bayer uviedla na trh v roku 1899 Aspirín vo forme prášku. Aj keď spoločnosť Bayer požiadala o nemecký patent na tento výrobok, žiadosť jej bola zamietnutá, pretože kyselina acetylsalicylová bola syntetizovaná už skôr. Na rozdiel od toho, čo vytvoril Hoffmann, tieto skoršie izolácie neboli schopné produkovať kyselinu v čistej, stabilnej forme, ktorá sa mohla pacientami používať každý deň.
Predaj sa napriek neudeleniu patentu rozbehol a zázračný liek od spoločnosť Bayer sa stal hitom po celom svete. Hoffmanovmu otcovi sa uľavilo prostredníctvom synovho objavu od bolesti. Syn v zamestnaní postúpil. Stal sa vedúcim farmaceutickej divízie Bayeru krátko po tom, čo sa aspirín stal obchodným bestsellerom.
Medzitým, ako Aspirín ovládal celý svet, Hoffmanov kolega Dreser sa zameral na skúmanie vlastnosti kodeínu, ktorý tlmí bolesť. Chcel spoznať, ako kodeín ovplyvní dýchanie. O pomoc pri výskume nového lieku požiadal Hoffmana. Ten uskutočnil chemický pokus s kyselinou salicylovou a morfínom. Keď však Hoffman acetyloval morfín, výsledkom jeho pokusu bol namiesto očakávaného kodeínu heroín.
Hoffmann odovzdal získanú látku Dreserovi. Predpokladá sa, že Dreser bol kvôli zdravotným problémom s dýchaním častým užívateľom morfínu a mal teda aj osobnú motiváciu nájsť alternatívu, ktorá by bola menej „hypnotická“. Dreser veril, že objavený heroín je pre ľudí neškodný. Preto preskočil testy na zvieratách, alebo ľuďoch v prospech skorého uvedenia heroínu na trh. Spoločnosť Bayer ho potom široko inzerovala a predávala ako liek na potlačenie kašľa, zmiernenie bolesti pri pôrode, pri vážnych vojnových zraneniach, na anestéziu pacientov, alebo na zvládnutie niektorých duševných porúch.