Amerika pracujúca vs. Amerika profesorov

Prezidentské voľby v USA ukazujú ako veľmi je dnešná Amerika rozdelená. V tábore demokratov je relatívny pokoj, lebo strana sa rozhodla bez boja nominovať Joa Bidena.

Súboj v Iowe a New Hampshire v rámci volebnej kampane v roku 2024 sa v republikánskom tábore skončil drvivým víťazstvom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Stovky miliónov dolárov vynaložených na kampane mocnej hŕstky Trumpových republikánskych rivalov boli premrhané. Okrem Trumpa kandidovalo v New Hampshire ďalších 21 republikánov, z ktorých mnohých nikto nepozná. Takmer každý, aj ten, kto žije mimo volieb, vedel, že sa to stane. Porážka bývalej americkej veľvyslankyne pri OSN Nikki Haleyovej, Trumpovej poslednej skutočnej rivalky, sľubuje, že sa tento jav bude opakovať s nudnou monotónnosťou vo všetkých 49 ďalších štátoch, kde ešte len primárky prebehnú.

Podľa exit pollov televíznej stanice MSNBC Trump predvídateľne získal hlasy 65% republikánov v Iowe bez vysokoškolského vzdelania. Haleyová získala hlasy iba 6 percent v tejto kategórii. Tento diametrálny rozdiel znamená, že americká robotnícka trieda, ktorá zahŕňa zámočníkov, ako aj hasičov, väzenskú stráž a poštových doručovateľov, väčšinovo stojí za exprezidentom Trumpom.

Trump tiež získal hlasy aj medzi niektorými republikánmi s vysokoškolským titulom, ale iba 35 percent. Haleyová dostala v tejto skupine menej, ale nie o veľa: 33%. Ide o príslušníkov vzdelanej triedy, ktorým sa podarilo nájsť prácu vo svojej špecializácii a ktorej zástupcovia sa v Spojených štátoch nazývajú “profesionáli”. Rozdiel 30 percent, ktorý oddeľuje Trumpových profesionálnych voličov od pracujúcej triedy, ilustruje priepasť medzi prvou a druhou triedou. Dve veľké skupiny, na ktoré je dnes rozdelená americká spoločnosť, majú odlišných nielen kandidátov na volenú funkciu prezidenta, ale aj obavy, životné problémy a priority.

Američania pracujúcej triedy sa obávajú o ekonomiku, boja sa prílivu nelegálnych prisťahovalcov, zapojenia krajiny do zahraničných sporov a cítia neustále slabnúci “americký sen”. T všetko sú otázky, o ktorých Trump neustále hovorí.

Haleyová zastupuje časť Republikánskej strany, ktorú Trump odmietol. Tento variant republikánstva je spojený s vierou vo “voľný trh, obchodnú komoru a budovanie národa”. Dominovala v ňom “trieda darcov“, ktorej záujmy sú radikálne v rozpore so záujmami robotníckej triedy. Republikánska strana, ktorá bola historicky tá vpravo sa teraz pod vplyvom Trumpa stala stranou robotníckej triedy. Agentúra Bloomberg v roku 2020 zistila, že “kamionisti, inštalatéri, strojníci, maliari, dozorcovia a robotníci” patrili medzi tých, ktorí Trumpovi darovali na kampaň najviac finančných príspevkov, zatiaľ čo demokrat Biden dostal väčšinu financovania od “spisovateľov, novinárov, redaktorov, psychológov, obchodných analytikov, zamestnancov ľudských zdrojov a bankárov”.

Zatiaľ čo trieda republikánskych darcov, dlhoročných stabilných podporovateľov a voličov Republikánskej strany ešte stále sníva o tom, že ich strana predsa len nominuje Haleyovú za prezidentku, priemerný väzenský dozorca, podporujúci Trumpa, nemá náladu vrátiť sa späť v čase k Bushovi. Čo liberáli nechápu o masovom priemernom republikánskom voličovi, ktorý dýcha s Trumpom, je, že títo voliči vlastne nemôžu vystáť samotnú Republikánsku stranu a jej funkcionárov.

Priemerný demokratický volič verí, že Demokratická strana a jej funkcionári ho dobre reprezentujú, pretože chrbtovou kosťou týchto voličov, ako aj vedenia strany, je elita s vysokoškolským vzdelaním. Majú rovnaký súbor priorít. Ale priemerný republikánsky volič je robotnícka trieda a skutočne nenávidí verziu Republikánskej strany, ktorá dominovala Bushovej ére, keď kázala zníženie daní pre bohatých a ekonomický kurz, ktorý exportoval pracovné miesta do Číny. To je dôvod, prečo demokrati úprimne nenávidia Trumpa. Bez neho by progresívna ľavica čoskoro ovládla obe hlavné politické strany azískala úplný monopol na moc.

Téma súčasného rozdelenia Ameriky už bola diskutovaná v desiatkach článkov. Konzervatívny Wall Street Journal publikoval článok komentátorky Kimberly Strasselovej s názvom “Voľba na základe modelu Oni vs. My. Autorka nabáda politickú triedu, aby sa pokúsila pochopiť z čisto ekonomického hľadiska “zabudnutých ľudí” Donalda Trumpa.” Vysvetľuje rastúcu populistickú náladu v Spojených štátoch ako “zívajúcu priepasť medzi elitou bez koreňov a priemerným Američanom”.

Tento rozdiel dobre ilustruje nedávny prieskum, ktorý viac ako rok sledoval skupinu Američanov s vysokoškolským vzdelaním, zárobkom viac ako 150 000 dolárov ročne a žijúcimi v husto obývanej oblasti. Táto elitná skupina a jej názory boli porovnávané s názormi bežných ľudí. Sedemdesiatštyri percent elity uviedlo, že ich finančná situácia sa v súčasnosti zlepšuje. Dokonca, keď sa na rovnakú otázku pýtali absolventov Ivy League, tak 88 percent odpovedalo rovnako. (pozn.: tzv. Brečtanová liga – školy sú považované za najvyhľadávanejšie inštitúcie akademického vzdelávania v krajine a na celom svete. Osem súkromných severovýchodných škôl je známych pre svoj vysoko selektívny prijímací proces, akademickú excelentnosť a sľubné kariérne príležitosti pre tých, ktorí ich absolvujú). Pokiaľ ide o zvyšok voličov, takúto odpoveď poskytlo iba 20% z nich.

Demokrat Joe Biden získal pozitívne hodnotenie od 84% elity. Pozitívne ho vníma iba 40% bežných voličov. Členovia elity si vysoko vážia nielen Bidena, ale aj iné elity. 89 % má pozitívny názor na profesorov, 79 % na novinárov a 78 % na právnikov. Dokonca aj delegátov chronicky nepopulárneho kongresu uprednostňuje 67% elity. Až dve tretiny z nich uprednostňujú učiteľov a pedagogických odborníkov pred sebou, ako rodičmi, aby rozhodovali o tom, čo sa ich deti učia v škole.

Takmer 50 percent elitných členov verí, že v Spojených štátoch je “príliš veľa individuálnej slobody”. Pre porovnanie, takmer 60 percent bežných voličov verí, že existuje “príliš veľa vládnej kontroly”.

77% členov elity podporuje “prísny prídel spotreby plynu, mäsa a elektriny” v záujme boja proti klimatickým zmenám. Iba 28% ostatných Američanov s nimi súhlasí.

Viac ako dve tretiny absolventov Ivy League sú v mene ochrany životného prostredia za zákaz benzínových automobilov, plynových sporákov a leteckej dopravy, ktorá nie je nevyhnutná. Viac ako 70% bežných voličov tvrdí, že nie sú ochotní platiť viac ako 100 dolárov ročne na daniach kvôli klíme. Elita je v tomto smere štedrejšia: 70% jej členov je ochotných zaplatiť medzi 250 dolármi a “čokoľvek je potrebné”.