Železná lady 2.0
- Martinský Rínok
- 7 augusta, 2022
- 6:24 pm
V prospech Liz Trussovej sa vyjadrujú nielen radoví konzervatívci, ale aj členovia súčasnej vlády a kandidáti na premiéra, ktorí sa nedostali do finálneho súboja. Má tak šancu stať sa treťou ženou – premiérkou v histórii ostrovnej krajiny.
Ak sa Liz Trussovej podarí nasťahovať sa do čísla 10 (Downing Street 10 je oficiálne sídlo britského premiéra), tak úspešne ukončí osobnostný obrat od niekdajšej nadšenej zástankyne republikánskeho systému až po dnešnú pravú toryovku, dedičku a pokračovateľku konzervatívnej premiérky, „železnej lady“ Margaret Thatcherovej (1925 – 2013), ktorá číslo 10 obývala v rokoch 1979 až 1990.
Liz Trussová mala iba deväť rokov, keď si zahrala rolu Margaret Thatcherovej v školskom predstavení. Predniesla tam predvolebný prejav a potom účastníci vystúpenia hlasovali. „Nedostala som ani jeden hlas. Dokonca ani ja som nehlasovala za seba,“ spomína si na to dnes Trussová. Je to pochopiteľné. Odohralo sa to v škótskom mestečku Paisley, kam sa Lizini rodičia presťahovali krátko po jej narodení. Byť konzervatívcom na západe Škótska bolo v tamojších pomeroch nanič. Tamojšia spoločnosť bola striktne proti vláde Margaret Thatcherovej. Liz chodila s rodičmi na demonštrácie nadšene vykrikovať: „Maggie, Maggie, Maggie! Von! Von! Vypadni! Jej rodičia boli labouristi a podľa toho aj volili a vychovávali svoje deti. V skutočnosti, ako povedal Lizin otec, boli ešte naľavo od najľavicovejších labouristov. Rodičom to dodnes zostalo, ich dcére Liz nie.
Liz sa zaujímala sa o politiku a zapísala sa na Oxford, kde sa špecializovala na filozofiu, politiku a ekonómiu. Tam vstúpila do Liberálno-demokratickej strany (LDP) a držala sa jej ľavého progresívneho krídla. Jej prvý veľký politický prejav mala na kongrese LDP v roku 1994. Jednoznačne sa v ňom zasadzovala za zrušenie monarchie. Vyhlásila: „My liberálni demokrati veríme v príležitosti pre všetkých. Neveríme, že niekto z ľudí sa už narodil, aby vládol.“
V čase ukončenia vysokej školy bola Liz Trussová už hviezdou liberálnej strany. Stála na čele študentskej únie v Oxfordskej organizácii a bola členkou národného výboru strany pre mládež. Zdalo sa, že kariéra v liberálnej LDP je pre ňu už nalinkovaná. Bol to šok pre všetkých, keď nečakane prestúpila do Konzervatívnej strany a svoju dovtedajšiu ideovú arcinepriateľku „železnú lady“ Margaret Thatcherovú, vyhlásila za jej nový politický idol.
Svoj šokujúci ideový prerod vysvetľuje Liz Trussová jednoducho: „Stretla som pár toryov a uvedomila som si, že to vôbec nie sú dvojhlavé monštrá, ale celkom milí ľudia.”
Jej priatelia, ktorí ju dlho poznajú, tvrdia, že jej premena mala hlbšie príčiny. Začiatkom 90- tych rokov navštívila niekoľko krajín strednej a východnej Európy, ktoré práve získali slobodu. Pocit eufórie zo slobody ju oslovil a získala presvedčenie, že premiérka Thatcherová demonštrovaním sily (spolu s USA prezidentom Ronaldom Reaganom) nakoniec mala pravdu.
Existuje však aj iné možné vysvetlenie zmeny jej kurzu. Od detstva bola ambiciózna. Jeden z jej mladších bratov v rozhovore pre BBC povedal, že keď sa rodina po večeroch hrávala spoločenské hry, Liz odišla od stola iba vtedy, ak vyhrala.
V malej liberálne strane, akou je LDP, nemala najmenšiu šancu vyhrať voľby a ísť robiť veľkú politiku. Vlastne konala presne rovnako ako idol všetkých konzervatívcov – Winston Churchill. Svojho času tiež prešiel za príležitosťou z Konzervatívnej strany do Liberálnej strany a potom neskôr naspäť.
Schopnosť flexibilne meniť postoje ukázala Trussová už pri Brexite. Najskôr bola proti vystúpeniu z EÚ, ale po referende dramaticky zmenila názor.
Do vytúženého parlamentu sa dostala v roku 2010 na tretí pokus. Vo svojom volebnom obvode Norfolk South West zvíťazila o 13 000 hlasov. A o dva roky neskôr bola menovaná do vládnej funkcie. Jej prvým postom bola funkcia parlamentnej námestníčky ministra školstva a starostlivosti o deti. O dva roky neskôr už bola riadnou členkou kabinetu ministrov vo funkcii ministerky životného prostredia, výživy a pôdohospodárstva.
Prvý veľký veľký zápis do histórie urobila v roku 2016. Stala sa prvou ženou na poste lorda kancelára v celej tisícročnej histórii tohto úradu. Jej predchodcovia v tejto funkcii boli v minulosti napríklad Thomas More a Francis Bacon. Počas 11 mesiacov, čo zastávala tento post, bola v súlade so starými, ale nezrušenými pravidlami politickej etikety, formálne najvyššou predstaviteľkou kráľovstva, lebo titul lorda kancelára je formálne stále v Británii vyššia funkcia, ako post predsedu vlády.
Zároveň pôsobila aj ako ministerka spravodlivosti. Jej ďalšou funkciou bolo vymenovanie za hlavnú tajomníčku štátnej pokladnice, čím sa stala druhou osobou v štátnej pokladnici po samotnom ministrovi. Nasledoval post mladšieho ministra pre ženy a rovnosť. Nakoniec sa v septembri 2021 stala druhou ženou v britskej histórii, ktorá prevzala funkciu ministerky zahraničia.
Vynikala v úlohe rokovať o nových obchodných dohodách s poprednými obchodnými partnermi Británie po odchode krajiny z EÚ. Zabezpečila, aby sa takéto nové dohody, v skutočnosti opakujúce dohody EÚ so zahraničím, uzavreli so 64 krajinami sveta. Vyčítali jej, že dohody sú príliš výhodné pre druhú stranu. Napriek tomu sa všetci zhodli, že dohody uzavreté rýchlo sú lepšie ako žiadne, alebo dlhé rokovania bez jasných vyhliadok.
Liz Truss je považovaná za možno najviac protiruskú britskú ministerku zahraničných vecí za posledné roky. Na spoločnej tlačovej konferencii so Sergejom Lavrovom po rokovaní na tému Ukrajiny sa jej podaril prešľap, napriek jej vzdelaniu v Oxforde, ktorý obletel svet a spochybnil jej zahraničnopolitické kompetencie. „Uznávate suverenitu Ruska nad Rostovskou a Voronežskou oblasťou?” – opýtal sa jej pred kamerami prešibaný ruský minister „Veľká Británia nikdy neuzná ruskú suverenitu nad týmito regiónmi,“ odpovedala Trussová po krátkej odmlke. Do situácie musela zasiahnuť britská veľvyslankyňa Deborah Bonnertová, ktorá jej jemne vysvetlila, že ide o ruské a nie ukrajinské regióny…
Liz Trussová by však nebola političkou, keby sa nesnažila využiť okolnosti v prospech svojej politickej kariéry. Aj preto sa tvrdý postoj k Rusku stal jedným z dôležitých prvkov jej predvolebnej kampane na post lídra konzervatívcov a premiéra.
Na rozdiel od jej protikandidáta Rishi Sunaka, ktorý sa spolu s manželkou pravidelne objavujú v bulvárnych novinách, Trussová priznáva, že mimo politiky je jej život dosť banálny. Veľa chodí pešo, rada varí so svojimi dcérami a veľa číta. Aj v tomto sa podobá na svoj vzor. Železná lady vraj v čísle 10 rada varila a sama servírovala svoje jednoduché pokrmy podriadeným ministrom.