Viete kde končí nepredané tričko?

Kantamanto, lokalita, kde sa v 60.-tych rokoch 20. storočia ako pozostatok z myslenia z koloniálnej éry začalo spracovávanie dovezeného nepredaného textilu. Chudoba a postkoloniálne praktiky prinútili Ghančanov prijať tento biznis so západným oblečeím. Centrum spracovania má rozlohu približne 7 hektárov, prejde nim približne 15 miliónov odevov týždenne a poskytuje prácu pre približne 30 000 ľudí.

Maloobchodníci nakupujú a triedia 55 kilogramové balíky oblečenia. Väčšinou ide o „mŕtvy materiál“, teda nepredané, nikdy nenosené oblečenie držané v skladoch dlhé roky, alebo oblečenie darované charitatívnym organizáciám, alebo pozbierané na Západe z recyklačných nádob.

Každý týždeň sa na trhu predá alebo upcykluje asi 6 miliónov kvalitnejších položiek, ktoré sa ďalej distribuujú a predávajú po celej Afrike. Odvrátenou stranou je ale asi 40 % textílií, ktoré prichádzajú do Kantamanto, ktoré sa vyhodia ako odpad. Toto číslo tlačí nahor rast západných predajov v oblasti rýchlej módy. Okrem toho, čím viac sa rýchlej módy na Západe predá, o to viac v Kantamanto rastie objem menej kvalitného oblečenia z druhej ruky. Pokles kvality vedie k väčšiemu plytvaniu a znižuje tak aj zárobky miestnych obchodníkov. Preto chcú tamojší obchodníci novú legislatívu, ktorá by uznala úlohu pracovníkov pri recyklácii odpadu z globálneho severu. Na nakladanie s textilným odpadom, ktorý vznikne z pretriedeného tovaru, zostáva málo finančných prostriedkov.

Európa robí málo pre krajiny na koncového radu spracovania jej textilného fast fashion odpadu. Poplatok, ktorý platia výrobcovia odevov, je nízky, len 0,06 EUR za každú položku. Navyše získané finančné prostriedky nesledujú vývoz textilu do krajiny, ako je Ghana. Takéto krajiny potom trpia následkami nadprodukcie a spotreby v bohatých krajinách. Ghančania chcú, aby návrh politiky EPR, ktorý má byť čoskoro predložený v Bruseli, zvýšil poplatok na minimálne 0,50 centov za každú textilnú položku a aby zaručil, že spravodlivá časť peňazí z neho pôjde do Afriky, teda tam, kde končí použité, alebo nepredané oblečenie zo skladov. Najmenej 10 % z poplatkov by malo ísť do environmentálneho fondu na odstránenie predchádzajúcich škôd, ktoré vznikli na miestnej prírode divokým skládkovaním vyhodeného textilu.