Prehľad správ

Najnovšie články

Najväčšia súkromná výstava

Hovorí sa, že hra LEGO® začína rozvíjať potenciál dieťaťa od...

Pochovaný zaživa

Čo by ste urobili, keby ste sa narodili do biednych...

Viete, ako vznikol Netflix?

Pred desaťročiami televízne seriály fungovali tak, že televízia nový diel...

Dali by ste si kávičku na cintoríne?

Začiatok novembra má v našich končinách zaužívaný priebeh.

Ako svet na dva roky prišiel o najznámejší úsmev

V auguste 1911 zmizlo z parížskeho Louvru jedno z najcennejších...

Romano Drom / Cesta Rómov

Rómovia sú jedna z najrozmanitejších, no zároveň často marginalizovaných komunít...

Boli The Beatles v Bratislave?

Pred rokom 1989 sme popové idoly spoza železnej opony mohli zazrieť ojedinele na televíznej obrazovke. Jedinou možnosťou vidieť ich naživo bol festival populárnej hudby – Bratislavská lýra, ktorého sa ako hostia sporadicky zúčastňovali viacerí známi interpreti spoza západnej pop hudby. Na lýre účinkovali skupiny The Shadows, Tremeloes, The Beach Boys, Les Humphries Singers, speváci Cliff Richard, José Feliciano, Gilbert Bécaud, či speváčky Jujie Driscol a Sandie Shaw.

Úplne prvým podujatím s účasťou špičkovej západnej kapely, ešte pre festivalovou lýrou, bol koncert skupiny Manfred Mann v Bratislave v roku 1965. Nič podobné sa dovtedy v Československu nekonalo. Na koncerte a v okolí športovej haly na Pasienkoch bolo vraj viac tajných ako samotných návštevníko. Kapela v tom čase mala celosvetový hit Do Wah Diddy, vyhrávala hitparády, ale najmä – bola pre našu mládež symbolom slobody. Koncert bol podľa pamätníkov výborný, so všetkým čo k tomu patrilo. Problémom bolo, že po takmer dvoch hodinách pocitu z nového životného štýlu a pocitu slobody sa väčšine návštevníkov nechcelo vrátiť do komunistickej reality a odmietli opustiť športovú halu. Preto do nej vtrhli policajti a divákov vrátili do reality obuškami.

Nasledujúce obdobie hudobného pôstu prerušil až lýrový koncert Cliffa Richarda v roku 1970, ktorý počas koncertu rozdával dievčatám v publiku kvety a tie ho potom prenasledovali v bratislavských uliciach.

Aj svetoznámej kapele The Beach Boys sa v Bratislave rok predtým páčilo. Po koncerte v PKO si zadžemovali vo V-klube a poprechádzali sa po bratislavsko korze. Táto americká rock’n’rollová skupina sa preslávila bezstarostnými piesňami ako Good Vibration, či Surfin‘ USA. Počas krátkeho obdobia sa kapela stala najpopulárnejšou americkou skupinou a vo svetovom meradle sa s ňou mohli porovnávať jedine The Beatles. To, že koncertovala v Bratislave bol malý zázrak. Aj pre skupinu to bola nevšedný zážitok, V roku 1969 mali odvahu pricestovať do vtedajšieho Československa, len niekoľko mesiacov po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. Vystúpili vo vypredanej pražskej Lucerne, v Bratislave a narýchlo aj na Zimnom štadióne v Brne.

Manfred Man, Beach Boys boli top. Ale predsa je tu ešte jedna skupina, ktorá bola nad všetkými – The Beatles. Boli, alebo neboli na Slovensku? Boli, ale…

Bohužiaľ nešlo o koncert, ale iba o krátku návštevu najslávnejšej kapely na svete na našom území. Počas nakrúcania filmu Help! sa The Beatles v roku 1965 objavili vo vtedajšom Československu, presnejšie v Bratislave! Bohužiaľ bez publicity!

Zasnežené scény z filmu HELP! nakrúcali v rakúskych Alpách. The Beatles mali priletieť do Viedne a odtiaľ sa presunúť do hôr. Viedenské letisko však kvôli zlým poveternostným podmienkam lietadlá neprijímalo a kapela bola vraj nútená pristáť v Bratislave. Napriek tomu, že išlo o najslávnejšiu kapelu na svete, zostal jej príchod do krajiny za železnou oponou utajený. Na bratislavskom letisku nasadli do čiernej limuzíny, prešli cez Bratislavu do Petržalky na rakúske hranice a odtiaľ už smerovali na miesto nakrúcania v Rakúsku. V čase „návštevy“ Bratislavy mali The Beatles za sebou štyri radové albumy a v americkej hitparáde simultánne päť piesní na prvých piatich miestach. Takáto udalosť sa už v populárnej hudbe nikdy nezopakovala.

Dežo Hoffmann – fotograf Beatles

24. mája 1912 sa v Banskej Štiavnici Kornélii a Lajosovi Hoffmannovi narodil syn Dezider. Súrodencov nemal. S rodičmi býval v dome Pod Červenou studňou, no potom, čo otec zomrel, presťahovala sa matka so synom do Žiliny.

V roku 1934 opustil Hoffmann Československo a bol na stáži v Paríži. Ako vojnový korešpondent americkej filmovej spoločnosti 20th Century Fox zdokumentoval vpád Mussoliniho do Habeša, začal snímať filmové a fotografické svedectvo o španielskej občianskej vojne. Tu sa stretol s americkým spisovateľom Ernestom Hemingwayom a fotografom Robertom Capom. Po treťom zranení sa ocitol v internačnom tábore vo francúzskych Pyrenejách, odkiaľ ušiel do Anglicka a pridal sa k československým jednotkám a potom k RAF, kde robil letecké snímky

Po vojne usporiadaným rodinným životom v Anglicku, do mladosti vrátili práve 60. roky so svojím revolučným duchom, kedy sa spoločnosť začala postupne prebúdzať z povojnovej traumy a na scénu vtrhol rokenrol.

Stal sa dvorným fotografom Beatles, spolupracoval s Rolling Stones a s mnohými rockovými hviezdami druhej polovice 20. storočia. Jeho intenzívna spolupráca so skupinou The Beatles sa datuje do rokov 1962 – 1967, teda ide o absolútne kľúčové obdobie tejto skupiny. Hoffmann sa stal prvým fotografom The Beatles a svoje prvé fotografie štvorice urobil ešte predtým, než boli slávni.

Každý chcel mať také fotky ako mali Beatles. Hoffmann priniesol do fotografickej estetiky pop-music nóvum. Nespútanosť, slobodu, pohyb, dynamiku, autenticitu. Z dnešného pohľadu ide o veci tak bežné, že sú považované za absolútnu samozrejmosť. Ale na konci 50. a začiatku 60. rokov išlo naozaj o prevratný spôsob zachytenia umelcov.

Mladá generácia 60. rokov akoby radikálne ukončila povojnové trúchlenie. Bola to doslova explózia nespútanosti a voľnosti. Mal päťdesiat, keď stretol The Beatles. Vek, keď mnohí sú už dávno za zenitom, alebo pomýšľajú na odchod zo scény. Dezo Hoffmann neuveriteľne omladol: cítil sa na sedemnásť. Bol sopkou nápadov. Akoby nanovo prežíval svoju mladosť. Sám povedal, že nikdy nenašiel dosť slov, aby mohol vyjadriť, čo vtedy cítil. Preto fotografoval. A stal sa jedným z najzásadnejších fotografov éry sixties. Fotografom inovátorom, ktorý zmenil pohľad na populárnu hudbu.

Dežo Hoffmann Vytvoril monografie Rolling Stones, Cliffa Richarda, pred jeho objektívom sa postupne vystriedali Animals, Kinks, Hollies, Yardbirds, Cream, Pink Floyd, Who, Searchers, Easybeats, Herman´s Hermits, Shadows, Spencer Davis Group, Jimi Hendrix Experience, Procol Harum, Frank Sinatra, Elton John, ale aj hviezdy jazzu Acker Bilk, Count Basie, Duke Ellington, Oscar Peterson, Louis Armstrong, Kenny Ball, práve tak, ako osobnosti filmu Charlie Chaplin, Marilyn Monroe, Marlon Brando, Marléne Dietrichová, Sophia Lorenová, Laurence Olivier a mnohí ďalší hudobníci a herci.