Prehľad správ

Najnovšie články

Papyrus z Herculanea vydal tajomstvo

Stovky papyrusových zvitkov uložených kedysi v knižnici luxusnej rímskej vily...

Tajomstvo stredovekého kódexu

Kniha známa ako Voynichov rukopis, ktorá nedá spávať profesionálnym i...

Sezóna špargle je tu

Jedna z najdelikátnejších zelenín má obmedzenú sezónu od apríla do...

Záhradníkov rok: Burina, alebo liek

Je označovaná aj ako najslávnejšia burina na svete. Anglický názov...

Krutý trest pre škótskeho hrdinu

William Wallace bojoval proti Angličanom za nezávislosť Škótska. Do rúk...

Sagrada Familia má byť dokončená v roku 2026

Nadácia La Sagrada Familia oznámila, že monumentálny kostol v Barcelone...

Čím mladší zákazník, tým väčší lakomec

Sprepitné, tringelt, dýško, tipsy a ďalšie rôzne názvy, vyjadrujúce jedno a to isté – odmenu, ktorá je prejavom spokojnosti za dobrú obsluhu, či dobré služby. Čašníci, majitelia a prevádzkari reštauračných a pohostinských zariadení považujú sprepitné za samozrejmosť, s ktorým rátajú. Jeho výška a pravidlá sú ale v každej krajine iné. Niekde môžete uraziť keď ho nedáte a niekde dokonca aj tým, že ho dáte. Peniaze a tringelty otvárajú dvere takmer všade, výnimkou je však Japonsko. Tringelt sa nedáva ani v Dánsku či Fínsku. Tam si ho ale už čašníci zahrnú vopred do účtu. V Španielsku, Nemecku či Grécku sa očakáva k účtu pridať desať percent. V arabských krajinách si bakšiš vypýtajú za všetko. V USA je 15 percent nepísané minimum. Nová štúdia práve z USA naznačuje, že vysoká inflácia a nepokoj z ekonomiky prispievajú k lakomejším spotrebiteľom. Je to síce prieskum spoza mora, ale žijeme predsa v globalizovanom svete a trendy sa rýchlo šíria.

Podľa údajov z prieskumu spoločnosti Bankrate, ktorý sa uskutočnil v máji 2023 na vzorke 2 437 dospelých, Američania dávajú sprepitné menej často za rôzne služby a v posledných rokoch výška sprepitného preukazuje neustály pokles. A ako píšeme nižšie, je tam aj priama súvislosť s vekom. Čím mladší zákazník, tým väčší lakomec.

Zdá sa, že sprepitné, dávané najmä pod tlakom, v dnešnej Amerike otravuje veľa ľudí. Až dve tretiny (66 %) respondentov prieskumu majú negatívny názor na samotné sprepitné. Z opýtaných 41 % uviedlo, že majú pocit, že firmy by mali platiť svojim zamestnancom lepšie, než aby sa toľko spoliehali na ich príjem z odmien od zákazníkov. Že sa súčasná kultúra sprepitného vymkla spod kontroly si myslí 30 % a poznamenávajú k tomu, že by aj boli ochotní zaplatiť vyššie ceny, ak by sa tlaku dávať prepitne mohli tým zbaviť.(16 %). Zmätených v tom, akú sumu dať je 15 % opýtaných.

Podľa Teda Rossmana, hlavného odvetvového analytika Bankrate, negatívne názory na sprepitné za posledný rok formuje ekonomika. „Najväčšou zmenou, prinajmenšom za posledný rok, je to, že inflácia necháva ľuďom menej peňazí, ktoré by mohli obchádzať,“ povedal Rossman pre FOX Business. „Zdá sa, že veľa ľudí má pocit, že veci už stoja dosť, takže je nepravdepodobné, že by dávali ešte niečo navyše.“ Tiež povedal, že „príval uznania“ pre pracovníkov v odvetví služieb, ktorý bol evidentný na začiatku pandémie, sa zdá byť zabudnutý.

Pracovníci sú na sprepitnom závislí, povedal Rossman. “Myslím si, že každý by mal dávať 20% sprepitné v reštaurácii na posedenie, pokiaľ služba nie je naozaj zlá.” Mnoho čašníkov a čašníčok zarába len 2,13 dolára za hodinu (minimálna mzda na federálnej úrovni), pričom sa očakáva, že sprepitné zvýši ich príjem. Ak spotrebitelia nebudú štedro platiť sprepitné, poškodzujú zamestnanca, nie firmu.

Rossman na základe výskumu uvádza, že len 65 % stravníkov v reštauráciách dáva vždy sprepitné, čo je pokles oproti 77 % pred štyrmi rokmi. Ďalej poznamenáva, že iba 44 % dáva sprepitné v sume aspoň 20 % z konzumácie, alebo služby, čo je tamojšia všeobecne akceptovaná úroveň. Aktuálny prieskum ukázal, pokles 50 % takýchto štedrých zákazníkov oproti minulému roku. “Myslím si, že by sme mali vždy dať sprepitné aj za donášku. Presné číslo závisí od veľkosti objednávky – napríklad namiesto percenta môže mať zmysel dať sprepitné niečo ako 5 dolárov za pizzu,” dodáva Rossman. Nemyslí si, že by zákazníci sa mali cítiť nútení dávať sprepitné, ak si kúpia jedlo so sebou. To bolo skôr vecou pomoci sektoru počas pandémie, keď bolo zakázané stolovanie vo vnútri podnikov.

Rossman si myslí, že niekedy požiadavky na sprepitné zachádzajú priďaleko. “Nedávno ma na letisku v Newarku požiadali o sprepitné na samoobslužej pokladni. Nepáči sa mi ani, ako si Hopper, online cestovná kancelária, pýta sprepitné, keď si ľudia rezervujú cestu na svojej webovej stránke. Dokonca som počul o niektorých lekároch žiadajúcich sprepitné,“ hovorí Rossman. (asi nebol nikdy na Slovensku a nepočul o našom zdravotníctve… – pozn. redakcie). Podľa Rossmana by sprepitné malo byť skôr odmenou za službu a často sa očakáva, že ho poskytnete, keď vám niekto podáva jedlo alebo nosí tašky, ale nemalo by to byť za samoobsluhu, alebo za prácu vysoko platených odborníkov, ako sú lekári”.

Dávanie sprepitného pri platbe kartou má tiež svoje úskalia. Možnosť sprepitného sa môže zobrazovať na tablete čítačky kariet. ” Sumy sú zvolené veľmi strategicky. Zvyčajne sú 10 %, 15 % a 20 %, alebo 20 %, 25 % a 30 % z účtu.

Veľa ľudí dáva v týchto prípadoch sprepitné pod tlakom pocitu viny, pretože pokladník, alebo čašník sa často pozerá priamo na vás, keď sa rozhodujete, či a koľko mu dať. Alebo nedať, a zákazníci za vami v rade môžu tiež sledovať vašu (ne)štedrosť. „Starbucks napríklad tvrdí, že polovica zákazníkov, ktorí platia kreditnými a debetnými kartami, necháva sprepitné,“ uvádza Rossman. Tieto vopred zadané sumy na obrazovke platobného terminálu posúvajú dynamiku sprepitného z vlastnej potreby aktívne sa rozhodnúť pre sprepitné (ako je vloženie náhradných drobných alebo pár dolárov do pohára na sprepitné) k aktívnemu deklarovaniu, že nechcete dať sprepitné, čo nie je vždy jednoduché. Veľa ľudí v skutočnosti nechce dať sprepitné za niečo, ako je objednávka kávy, ale sú za to obviňovaní, že nič nedali a potom sa cítia zle.

Pandémia ovplyvnila správanie kultúry sprepitného. Prieskum uvádza, že ľudia uviedli, že počas pandémie a po nej budú dávať vyššie sprepitné, ale to v skutočnosti to dlho netrvalo, hovorí Rossman. V súčasnosti 14 % Američanov hovorí, že dáva viac prepitného ako pred pandémiou a 9 % tvrdí, že dáva menej. Ďalšie zložky prieskumu poukazujú na výrazný pokles frekvencie prepitného za rôzne služby. Každá jedna kategória je nižšia ako v nedávnej minulosti.”

Správa Bankrate načrtáva, že Američania dávajú sprepitné menej často za mnohé služby, čo dokazuje neustály pokles za posledných niekoľko rokov. Podľa výskumu, genenerácia Z (vo veku 18 – 26 rokov), mileniáli (vo veku 27 – 42 rokov) a muži všeobecne vynikajú tým, že sú najhoršími darcami sprepitného vo viacerých kategóriách služieb.

Štúdia uvádza, že zatiaľ čo 53 % dospelých v USA, ktorí majú kaderníka / holiča, im vždy dáva sprepitné. Ale len 24 % genenerácie Z, 40 % mileniálov a 46 % mužov tak robí vždy, v porovnaní so 60 % žien, 67 % generácie X a 70 % generácie baby boomu.“

Podobne 50 % dospelých v USA, ktorí si objednajú donášku jedla , dáva vždy sprepitné doručovateľovi. Ale pri pohľade na vek je to len 31 % generácie Z, 42 % mileniálov a 45 % mužov. Ženy s 54 % a 63 % Gen. X, a 62% baby boomers sú štedrejší, uvádza štúdia.
Napokon, podľa štúdie, zatiaľ čo 40 % dospelých v USA, ktorí jazdia v taxíkoch, vždy dáva vodičovi sprepitné, robí tak iba 22 % generácie Z, 30 % mileniálov a 36 % mužov. Ďaleko menej ako ženy – 45 %, 51 % generácie X a 56 % baby boomu.

Vo všeobecnosti starší Američania majú tendenciu byť lepšími darcami sprepitného. Je to hlavne preto, že majú viac peňazí, ale možno aj preto, že sú viac zakorenení v spoločenských normách v tejto otázke. Všeobecná spätná väzba o kultúre sprepitného podľa štúdie hovorí, že celkovo 30 % dospelých v USA hovorí, že kultúra sprepitného sa v krajine vymkla spod kontroly, pričom tendencia k takýmto pocitom narastá u starších generácií a ľudí s vyššími zárobkami.