Prehľad správ

Najnovšie články

Verejný nepriateľ číslo 1

Uplynulo odvtedy už 91 rokov, žil v inej dobe, bol dokonca z iného kontinentu. Napriek tomu sa jeho meno nedávno objavilo ako argument v našej domácej politickej diskusii o obvinení a zatváraní politického protivníka stelesňujúceho tunajšieho verejného nepriateľa číslo 1. V diskusii zaznel argument, že však aj Al Caponeho, jedného z najznámejších zločincov 20. storočia, nedostali predsa za mreže veľké zločiny z ktorých ho všetci roky podozrievali, ale banálnosť… Kto to vlastne bol najznámejší a najobávanejší gangster Ameriky 30. rokov minulého storočia, že jeho meno ešte stále rezonuje aj u nás?

V sobotu 17. októbra 1931 súd v Chicagu vyniesol verdikt nad legendárnym bossom chicagskej mafie, prezývanom „Zjazvená tvár“ (Scarface), ale známejším pod skrátenou verziou svojho skutočného mena Al Capone. Vtedy sa ešte pracovalo aj v sobotu, bol to pre Američanov celkom bežný pracovný deň, ale pre Al Caponeho nie, lebo mu navždy zmenil život.

Obžalovaný Alphonse Gabriel Capone (to bolo jeho celé meno) bol uznaný vinným v piatich bodoch z celkových 23 a odsúdený na jedenásť rokov do väzenia, na zaplatenie pokuty vo výške 50 tisíc dolárov a na doplatenie dane vo výške 215 tisíc dolárov.

Polícia sa roky snažila Al Caponeho dostať ho za mreže, ale nedarilo sa jej to. Hoci ho podozrievala z vrážd, vydierania, pašovania i prania špinavých peňazí, nakoniec sa slávnemu mafiánovi stalo osudným niečo iné. On, ktorý sa na adresu daňových úradníkov rád nechával počuť, že predsa „nemôžu vyberať legálne dane z nelegálnych peňazí“, bol odsúdený na 11 rokov väzenia za nepodanie daňového priznania…

Alphonse Gabriel Capone sa narodil v roku 1899 v newyorskom Brooklyne. Jeho rodičia, boli talianski prisťahovalci z Neapola, ktorí sa v novej krajine uchytili v robotníckych profesiách. Malý Al sa len s ťažkosťami riadil školským poriadkom. Ako štrnásťročný bol zo školy vylúčený, lebo udrel učiteľa.

Na ulici, kde sa ocitol, skúšal všetko možné, ale nikde sa trvalo neuchytil. S prosbou o pomoc pri hľadaní zárobku sa obrátil na priateľa Johnnyho „Líšku“ Torria, označovaného niektorými historikmi za otca amerického gangsterstva. Ten si si v tom čase práve začínal budovať svoju vlastné zločinecké teritórium. Ovládal územie, na ktorom sa mohli obchodníci udržať iba vtedy, ak platili výpalné.

Torrio, zoznámil Caponeho s majiteľom nočných klubov Frankiom Yalom. Ten ho zamestnal ako vyhadzovača a barmana, ale čoskoro zistil, že jeho nový zamestnanec má výbušnú povahu. Nepotreboval veľa, aby sa začal biť. Jednej noci to skončilo bitkou na nože. Capone utŕžil tri rezné rany na tvári, ktoré mu vyniesli prezývku Scarface.

Vo svojich osemnástich sa zoznámil s Mae Coughlinovou a ešte toho istého roku si ju zobral za manželku. Čoskoro sa im narodilo prvé dieťa, Albert Francis „Sonny“ Capone, možno jediná živá bytosť na svete, kvôli ktorej aspoň zvažoval možnosť, že by sa mohol živiť poctivo. Po chlapcovom narodení sa presťahoval aj s rodinou do Baltimoru, kde sa chcel živiť ako účtovník.
Práca s číslami za kancelárskym stolom ale nebola nič, čo by impulzívnemu bitkárovi dlhodobo imponovalo. Keď sa mu preto znovu ozval jeho „krstný otec“ Torrio, Capone, jeho volanie vypočul. Torrio si v tom čase budoval svoje nové panstvo v Chicagu a chcel, aby mu ho tam pomohol spravovať. Capone sa do tejto úlohy s vervou pustil.

Torria dostihla drsná realita života gangstera a v roku 1925 sa takmer stal obeťou pokusu o atentát, ktorý si na neho objednali konkurenti. Zranený Torrio strávil tri týždne v nemocnici a rozhodol sa z nelegálneho podnikania vycúvať. Odovzdať svoje územie konkurentom, ktorí sa ho pokúsili zabiť, ale tiež nechcel, a tak celú svoju ríšu „odkázal“ svojmu učňovi Caponemu. Tak sa ako 26-ročný stal Capone pánom Chicaga.

Al Caponeho dom v Chicagu. Zdroj fotografie: Getty images

Tehlový dom na Prairie Avenue v Chicagu si kúpil Al Capone v roku 1923 za 5 000 dolárov, keď sa s mamou a so sestrou sem presťahoval z New Yorku. Vraví sa, že si dal vybudovať tajný tunel z domu do garáže, aby mohol policajným hliadkam ľahšie uniknúť. Jeho matka Teresina žila v dome až do roku 1952, keď umrela vo veku 84 rokov.

Svoje podnikanie v Chicagu rýchlo rozširoval. V polovici 20. rokov mu jeho svojrázne podnikanie údajne vynášalo takmer 60 miliónov ročne (čo predstavuje dnes bezmála 900 miliónov) a jeho bohatstvo stále rástlo. Hlavný príjem mafie v tom čase bol z pašovania nelegálneho alkoholu, pretože v USA bola od roku 1920 prohibícia. Alkohol sa nesmel vyrábať, predávať a ani prevážať, ale stále sa pil – čo podľa 18. dodatku americkej ústavy nebolo nezákonné. Caponeho záujmom bolo, aby tam, kde sa pije, pil sa najmä jeho alkohol, ale aby o tom nikto nehovoril. A jeho ľudia vedeli byť presvedčiví, keď začali toto pravidlo v Chicagu zavádzať do praxe. S jeho bohatstvom rástla aj záľuba v násilí. Ako boss nemal žiadne zábrany a miestna polícia začala čoskoro nachádzať mŕtve telá.

Najslávnejšou hromadnou vraždou spojenou s Caponeho menom, mnohokrát sfilmovanou aj zdramatizovanou, zostáva takzvaný masaker na Deň svätého Valentína, ku ktorému došlo 14. februára 1929. Capone bol osobne síce v ten deň v Miami a nikto mu nikdy nepreukázal, že to bol on, kto stál za týmto zločinom. Ku garáži, v ktorej sa nachádzalo sedem členov konkurenčného Moranovho gangu prišlo policajné auto. Svedkovia si všimli, že z neho vystúpili štyria muži, dvaja oblečení ako uniformovaní policajti. Štvorica vstúpila do garáže a „policajti“ nariadili Moranovým mužom, aby sa postavili čelom k múru. Keď zaskočení gangstri poslúchli, zozadu ich pokropila paľba zo samopalov a z brokovníc, pri ktorej bolo vystrelených najmenej sedemdesiat nábojov (niektoré zdroje uvádzajú 150). Nikto zo zasiahnutých streľbu neprežil, len muž menom Frank Gusenberg ešte nejaký čas dýchal a dočkal sa príchodu polície. Na otázku, kto po ňom strieľal, však odpovedal: „Nikto“. Zakrátko skonal aj on.

Masaker na Deň svätého Valentína. Zdroj fotografie: Archív redakcie
Štvorica páchateľov po čine opustila garáž tak, že dvaja muži v civile vyšli s rukami nad hlavou a obaja „policajti“ išli so zbraňami v rukách za nimi. Malo to upokojiť svedkov, ktorí videli, ako boli páchatelia zatknutí a odvedení, a nemali teda dôvod skutočnú políciu volať. Žiadne dôkazy vedúce k objednávateľovi vraždy sa nikdy neobjavili a Al Capone nebol pre tento zločin nikdy stíhaný. FBI však bola presvedčená, že za mŕtvolami v garáži stojí on a v roku 1930 ho označila za „verejného nepriateľa číslo jeden“.
Verejný nepriateľ číslo 1. Zdroj fotografie: Archív redakcie

Caponeho drzosť a sebavedomie rástli, takže rád prijímal novinárov v prepychovom hotelovom apartmáne a všade dával na obdiv svoj život na vysokej nohe. Keď USA naplno zasiahla hospodárska kríza, nechával v uliciach rozdávať polievku pre nezamestnaných a tváril sa ako pán mesta. Napriek svojmu extravagantnému životnému štýlu nikdy nepodal federálne daňové priznanie a tvrdil, že nemá žiadne zdaniteľné príjmy. Na jeho financie sa zameral tím zvláštneho agenta Franka Wilsona z americkej vládnej agentúry IRS a postupne začal zhromažďovať proti nemu dôkazy.

Al Capone bol zatknutý vo Philadelphii na základe obvinenia z nelegálneho ozbrojovania sa. Našli u neho neregistrovaný revolver kalibru 38. Následne bol obžalovaný z 23 prípadov vyhnutia sa plateniu federálnej dane z príjmu. Obvinený bol aj jeho brat Ralph a celá skupina ďalších komplicov, ktorí mu pomáhali. Na svoju obranu skúsil všetky možné triky, aby sa trestu vyhol. Najskôr ponúkol plné priznanie výmenou za nízky trest, ale sudca na to nepristúpil. Pokúsil sa teda podplatiť celú porotu. Ani to mu ale nevyšlo, lebo sudca na poslednú chvíľu všetkých 12 členov poroty vymenil.

Al Caponeho cela vo Východnej štátnej väznici v Philadelphii v ktorej prežil 9 mesiacov. Dozorcovia mu dovolili zariadiť si celu umeleckými dielami, nábytkom, používať pohodlné kreslo a rádio. Al Capone po večeri rád počúval valčíky. Zdroj fotografie: Wikimedia.org
Súd uznal Al Caponeho vinným za daňové úniky a odsúdil ho na trest 11 rokov vo väzení. Okrem toho mal uhradiť všetky súdne náklady, doplatiť dane vo výške viac ako 200 tisíc a zaplatiť ešte aj päťdesiattisícovú pokutu. Proti rozsudku sa okamžite odvolal, ale to mu už nepomohlo. Skončil vo väzení, z ktorého nakoniec vyšiel ako ľudská troska. Do Chicaga sa už nikdy nevrátil. Postihnutý ťažkou demenciou žil potom na Floride, kde v roku 1947 zomrel.

Podporte článok zdieľaním

Share on facebook
Facebook
Share on email
Email
Share on telegram
Telegram
Share on whatsapp
WhatsApp
Share on pocket
Pocket

Článok pokračuje pod reklamou

Prehľad správ

Najnovšie články